Podľa Eurobarometra z roku 2026 trávia tínedžeri na internete priemerne 4,5 hodiny v školské dni a 6,1 hodiny počas víkendových dní. Deti, ktoré začali používať sociálne siete pred dovŕšením desiatich rokov, trávia cez víkend pred obrazovkou priemerne 7,5 hodiny. U tých, ktoré s nimi začali až po štrnástom roku, je to 5,7 hodiny.
Komisia upozorňuje, že každý tretí tínedžer pociťuje stres, sociálne vylúčenie alebo problémy so sústredením. Každé štvrté dieťa sa na internete stretáva so škodlivým či znepokojujúcim obsahom a rovnaký podiel zažije pred dovŕšením 18 rokov online sexuálne oslovovanie vrátane nechcených sexuálnych interakcií alebo groomingu.
S horšími vzdelávacími výsledkami podľa PISA 2025 súvisí aj digitálne rozptyľovanie. Riziká ďalej zvyšujú deepfaky, nebezpečné rady četbotov a AI spoločníkov či tlak na zdieľanie intímnych fotografií.
Ochrana detí podľa Únie
Európska komisia predstavila návrh nariadenia EU Kids Act, ktorým chce jednotne upraviť prístup detí k sociálnym sieťam v celej EÚ. Deti mladšie ako 13 rokov by sociálne siete nemohli používať. Po dovŕšení 15 rokov by si mladí mohli založiť a spravovať vlastný účet.
Od 13 do dovŕšenia 15 rokov by k nim mali prístup iba prostredníctvom takzvaného miniúčtu, ktorý by zriadili a spravovali rodičia alebo zákonný zástupca. Mal by obmedzené funkcie a denný čas používania najviac jednu hodinu.
Nástroje rodičovskej kontroly by museli zostať nepretržite aktivované. „Zákonným zástupcom musí byť umožnené vopred schvaľovať potenciálne nové kontakty a stanoviť maximálny počet ďalších príjemcov alebo používateľov v kontaktoch daného účtu,“ uvádza sa v stostranovom materiáli.
Návrh spresňuje, že poskytovatelia musia v predvolenom nastavení vypnúť push [vyskakovacie, pozn. red.] notifikácie, ktoré by v každom prípade mali byť navrhnuté tak, aby chránili základný čas spánku maloletých a čas školského vyučovania.
Platformy by museli obmedziť aj návykové prvky, napríklad nekonečné posúvanie obsahu či manipulatívne odmeny. Profily maloletých by boli automaticky súkromné a kontaktovanie neznámymi osobami obmedzené.
Deťom musia byť sprístupnené jednoduché a zrozumiteľné nástroje na nahlásenie škodlivého obsahu a získanie pomoci.
Eurokomisia chce preniesť väčšiu zodpovednosť na veľké technologické spoločnosti. Tie by mali preukázať, že ich služby sú pre deti bezpečné už svojím dizajnom. Ak by Komisia zistila nedostatky, mohla by od nich požadovať nápravné opatrenia.
Navrhované pravidlá sa nemajú týkať iba sociálnych sietí, ako sú Facebook, Instagram či TikTok. Vzťahovať sa majú aj na platformy na zdieľanie videí, online hry, obchody s aplikáciami, konverzačné četboty a takzvaných AI spoločníkov.
„Četboty a spoločníci využívajúci umelú inteligenciu budú musieť byť v predvolených nastaveniach vypnuté,“ spresňuje Komisia. Tieto systémy nebudú môcť ani komunikovať spôsobom, ktorý by u detí vytváral emocionálnu závislosť.
Pravidlá ochrany detí by sa uplatňovali aj pri spoločnostiach, ktoré nemajú sídlo v Európskej únii, pokiaľ svoje služby ponúkajú používateľom členských štátov.
Overovanie veku a neukladanie osobných údajov
Návrh zavádza aj overovanie veku používateľov. Sociálne siete a platformy na zdieľanie videí by ho museli overovať pri založení nového účtu, obchody s aplikáciami pri sprístupňovaní vekovo obmedzených aplikácií. Použiť by mohli napríklad európsku aplikáciu na overovanie veku, ktorá neuchováva doklady totožnosti ani biometrické údaje.
Pri príprave návrhu Komisia vychádzala z odporúčaní osobitnej skupiny odborníkov, ktorú zriadila jej šéfka Ursula von der Leyenová. Experti hľadali praktické riešenia, ako zvýšiť bezpečnosť detí v online prostredí.
„Pravidlá určujeme my, nie veľké technologické spoločnosti,“ povedala pri avizovaní návrhu von der Leyenová.
Návrh však ešte nie je schválený. Musia ho prerokovať a schváliť Európsky parlament a členské štáty v Rade EÚ. Počas legislatívneho procesu sa preto jeho podoba ešte môže zmeniť.
Vládny návrh chce zároveň zmierniť sociálny tlak medzi rovesníkmi
Kým Európska komisia zvolila postupné sprístupňovanie sociálnych sietí podľa veku, slovenský vládny návrh z dielne ministerstva školstva počíta s jednotnou hranicou 16 rokov. Spolugestormi návrhu sú rezorty práce a vnútra.
Návrh je súčasťou širšieho zákona o ochrane pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu a má posilniť ochranu detí v online prostredí. V prvom čítaní by ho mali poslanci prerokovať na 61. schôdzi Národnej rady SR 30. septembra.
„Navrhujeme, aby deti mladšie ako 16 rokov nemali prístup k sociálnym platformám, pri ktorých sa čoraz častejšie ukazuje, že ich negatívne vplyvy prevažujú nad prínosmi,“ spresňuje pre Štandard odbor komunikácie a marketingu rezortu školstva.
Nejde však iba o zákaz sociálnych sietí, ale aj o návrhy riešení pre deti, ktoré v dôsledku používania týchto platforiem zažívajú niečo ohrozujúce.
Návrh má vytvoriť integrovaný systém na včasné zachytenie detí ohrozených radikalizáciou alebo mobilizáciou k násiliu a prepojiť školy, políciu, zdravotníkov, sociálne služby, samosprávy a mimovládne organizácie.
Materiál neobsahuje výnimku so súhlasom rodiča. Vek sa musí preukázať na základe objektívnych údajov, nielen vlastného vyhlásenia používateľa. Platforma však má dostať iba informáciu, či človek vekovú hranicu spĺňa.
Podľa návrhu by sa vek mohol overovať aj prostredníctvom nástrojov európskeho rámca digitálnej identity. Návrh konkrétnu aplikáciu neurčuje, overenie však nesmie byť založené iba na vyhlásení používateľa.
Vekové obmedzenie má podľa ministerstva pomôcť aj rodičom. „Pretože dnes sa často dostávajú do situácie, keď ich dieťa nechce byť jediné bez sociálnej siete, nechce byť vylúčené z kolektívu alebo mať pocit, že prichádza o sociálne väzby,“ konštatuje rezort. Jednotná zákonná hranica by tak mala zmierniť sociálny tlak medzi rovesníkmi.
Ministerstvo školstva navrhovanú hranicu 16 rokov odôvodňuje poznatkami z vývinovej psychológie, neurovied a medzinárodných výskumov. Mladšia a stredná adolescencia je podľa dôvodovej správy obdobím intenzívneho rozvoja identity, kritického myslenia, schopnosti regulovať emócie a vytvárať sociálne vzťahy.
Deti sú preto v tomto veku zraniteľnejšie voči algoritmicky odporúčanému obsahu, sociálnemu tlaku a manipulatívnym praktikám. Návrh spomína aj riziko návykového správania, dezinformácií, radikalizačných naratívov a ďalšieho škodlivého obsahu.
KDH návrh ostro kritizuje. Má vlastný
Opozičné KDH považuje vládny návrh za príliš úzky a nesystémový. Ministerstvu vyčíta, že reguláciu sociálnych sietí vložilo v podobe troch paragrafov do širšieho zákona o radikalizácii a ochranu detí postavilo najmä na vekovej hranici.
Oba návrhy stanovujú hranicu 16 rokov, líšia sa však adresátom a rozsahom regulácie. Vládny návrh zakazuje účet priamo dieťaťu, zatiaľ čo KDH chce väčšinu konkrétnych povinností uložiť prevádzkovateľom sociálnych sietí.
Podľa podpredsedu kresťanských demokratov Jána Horeckého je zákaz z dielne rezortu školstva formulovaný voči deťom ako používateľom, nie priamo voči prevádzkovateľom sociálnych sietí. Preto spochybňuje jeho vymáhateľnosť aj dosah na platformy so sídlom mimo Slovenska.
„Chce ich nejako sankcionovať za porušenie zákona? Teda trestať obete sociálnych sietí? Takýto prístup jednoznačne odmietame,“ konštatuje pre Štandard Horecký.
V prípade poslaneckého návrhu KDH ide o samostatný zákon o ochrane maloletých v digitálnom priestore a povinnostiach sociálnych sietí.
Okrem toho upravuje aj bezpečný režim pre mladistvých od 16 do 18 rokov. Platformy by im museli chrániť údaje o polohe, obmedziť kontaktovanie cudzími používateľmi a automatické prehrávanie personalizovaného obsahu či umožniť jednoduché nahlasovanie obťažujúceho obsahu. Povinnosti majú podľa KDH spočívať na platformách, nie na deťoch alebo ich rodičoch.
KDH tvrdí, že ich návrh komplexnejšie upravuje kontrolné právomoci Rady pre mediálne služby, vzdelávaciu úlohu ministerstva školstva a úlohu rezortu informatizácie pri hľadaní spoločného európskeho riešenia.
Termín prerokovania návrhu v prvom čítaní však zatiaľ nebol určený.
Ak by parlament schválil jeden zo slovenských návrhov a príslušný zákon by sa začal uplatňovať skôr než európske nariadenie, zatiaľ by platili slovenské pravidlá. Ak by bol EU Kids Act prijatý v súčasnej podobe, Slovensko by muselo následne svoju legislatívu zosúladiť s právom Únie, ktoré má pri rozpore prednosť.
