Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Opozícia vyzýva prezidenta, aby nevymenoval Radačovského a Kmeca

Opozičné strany PS, SaS, KDH a mimoparlamentní Demokrati vyzvali prezidenta Petra Pellegriniho, aby odmietol vymenovať poslancov Národnej rady Petra Kmeca (Hlas) a Miroslava Radačovského (nezaradený) za veľvyslancov v Taliansku a na Cypre.

Predstavitelia strán o tom informovali na stredajšej tlačovej konferencii. Chcú, aby Pellegrini upustil od posledného kroku, ktorým je podpis a odovzdanie poverovacích listín. Kmec ani Radačovský nie sú podľa nich vhodnými kandidátmi na veľvyslancov.

„Je to posolstvo prezidenta hlave prijímacieho štátu, v tomto prípade Cypru a Talianska, že kto vlastne v týchto osobách reprezentuje jeho samého, hlavu štátu, ale aj celú Slovenskú republiku,“ vyhlásil podpredseda PS Ivan Korčok.

Kancelária prezidenta SR už minulý týždeň reagovala, že proces výberu veľvyslancov nebude komentovať až do jeho ukončenia. Kmec upozornil, že jeho nomináciu už schválila aj talianska strana a myslí si, že bude dôveryhodným partnerom. V prípade, že mu prezident odovzdá poverovaciu listinu, úradu by sa mal ujať 1. júla.

Radačovský očakáva, že jeho práca bude hodnotená až po tom, ako na post nastúpi.

(tasr)

Minúta  |  

Kaliňák vylúčil vyvlastnenie pozemkov pod Javorinou

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) odmietol, že by štát plánoval vyvlastniť pozemky v bývalom vojenskom obvode Javorina. Ozbrojené sily podľa neho potrebujú nový výcvikový priestor a s tisíckami vlastníkov sa chcú v priebehu nasledujúcich troch rokov dohodnúť. Plné dobudovanie Javoriny odhaduje na približne 15 rokov.

Majitelia pozemkov by si mohli vybrať medzi odpredajom a výmenou. Pri niektorých parcelách ministerstvo zvažuje ich úplné vynechanie z budúceho cvičiska. Kaliňák zatiaľ nevie, či na území opäť vznikne vojenský obvod.

Opoziční poslanci majú k zámeru výhrady. Vladimír Ledecký (SaS) upozornil, že územie je v rozvojových dokumentoch určené na cestovný ruch a financujú sa tam turistické projekty. Kritizoval aj to, že samosprávy a vlastníci sa o pláne dozvedeli z médií.

Juraj Krúpa (SaS) spochybnil potrebu využitia práve Javoriny, keďže podľa neho existujú aj iné vojenské priestory, napríklad Valaškovce či Ozorovce.

Parlamentný brannobezpečnostný výbor napokon prijal uznesenie, ktorým zobral na vedomie ministrovo vysvetlenie. Javorina sa ako vojenský obvod využívala od 50. rokov minulého storočia do roku 2011. Z dôvodu jeho vzniku zaniklo viacero obcí a ich obyvatelia boli presídlení.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Macron otvára ekonomický dialóg medzi G7 a Čínou

Francúzsky prezident Emmanuel Macron bude vo štvrtok predsedať videokonferencii krajín G7 a Číny o tom, ako riešiť globálne ekonomické nerovnováhy. Oznámil to Elyzejský palác.

Téma patrí medzi priority francúzskeho predsedníctva v G7 a bude aj súčasťou samitu lídrov, ktorý sa uskutoční budúci týždeň v Eviane na východe Francúzska.

Na videokonferencii sa zúčastnia zástupcovia krajín G7, ďalšie štáty pozvané na samit, medzi nimi sú Brazília, Južná Kórea, India, Keňa a Egypt, ako aj Čína a Medzinárodný menový fond.

Macronov úrad uviedol, že stretnutie ukazuje novú ochotu Číny, Spojených štátov a Európy podieľať sa na koordinovaných ekonomických krokoch.

Francúzsko chce počas predsedníctva presadiť spoločné uznanie, že jednotlivé regióny nesú časť zodpovednosti za nerovnováhy: Čína nadmerne vyrába, Spojené štáty nadmerne spotrebúvajú a Európa málo investuje.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vyššia minimálna mzda zvýši príspevky na opatrovanie

Vláda schválila dve nariadenia ministerstva práce, ktoré v nadväznosti na rast minimálnej mzdy zvýšia viaceré sociálne príspevky. Od 1. júla vzrastie sadzba za hodinu osobnej asistencie na 6,81 eura. Príspevok na opatrovanie jednej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím sa zvýši na 729 eur mesačne, pri opatrovaní dvoch osôb na 969 eur.

Zmena bude mať podľa rezortu práce dosah na verejné financie vo výške 30,2 milióna eur v roku 2026 a 20,3 milióna eur v roku 2027.

Od 1. januára 2027 sa zvýšia aj finančné príspevky na poskytovanie sociálnych služieb v niektorých pobytových zariadeniach. Ich výška bude naviazaná na minimálnu mzdu 915 eur v roku 2026 a bude sa pohybovať od 229 eur pri I. stupni odkázanosti do 1 007 eur pri V. stupni odkázanosti.

Valorizovaný bude aj príspevok pre zariadenia krízovej intervencie na 458 eur mesačne. Druhé nariadenie si podľa odhadov vyžiada zo štátneho rozpočtu 49,1 milióna eur v roku 2027.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Zomrel majiteľ langošárne z Kvetoslavova

Prevádzka Langoše Kvetoslavov informovala na sociálnej sieti o úmrtí svojho majiteľa Antonína Pašeka. Mal 50 rokov. Príčinu smrti nezverejnili.

Pašek sa dostal do pozornosti verejnosti po tom, čo mu finančná správa vyrubila pokutu 1 500 eur za chýbajúci mäkčeň v bločku. Prípad vyvolal ostrú kritiku verejnosti, opozície aj časti daňových expertov.

Finančná správa svoje rozhodnutie najprv obhajovala a naznačovala aj ďalšie podozrenia. Neskôr však sankciu zrušila s tým, že išlo o jej vlastné administratívne pochybenie.

Pokutu predtým označil za chybu aj premiér Robert Fico.

(bak)

Minúta  |  

Netanjahu bude znova kandidovať vo voľbách

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa bude tento rok uchádzať o znovuzvolenie za izraelského premiéra. Oznámila to v stredu jeho strana Likud po tom, čo americký prezident Donald Trump vyjadril pochybnosti, či bude Netanjahu opäť kandidovať.

Likud v stručnom vyhlásení uviedol, že premiér sa zúčastní na voľbách a „ak Boh dá, zvíťazí“. Termín hlasovania zatiaľ nebol oficiálne vyhlásený, uskutočniť sa však musí do októbra.

Trump predtým podľa novinára ABC Jonathana Karla povedal, že nevie, či sa izraelský líder rozhodne pokračovať v politike. „Mal úžasnú kariéru. Chce pokračovať?“ citoval prezidentove slová.

Pôjde o prvé voľby od útoku Hamasu zo 7. októbra 2023, ktorý odštartoval vojnu v Pásme Gazy. Netanjahu vedie od decembra 2022 najpravicovejšiu koalíciu v dejinách Izraela a počas svojho mandátu čelil masovým protestom aj konfliktom v Gaze, Libanone a Iráne.

Prieskumy naznačujú, že jeho koalícia by nezískala parlamentnú väčšinu. Podľa júnového prieskumu si 61 percent Izraelčanov neželá, aby znovu kandidoval. Opozícia však podľa prieskumov nedokáže zostaviť väčšinu bez podpory arabských strán.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.