Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Inflácia tlačí ECB k zvýšeniu úrokových sadzieb

Európska centrálna banka (ECB) pod vedením Christine Lagardovej je podľa ekonómov len krok od prvého zvýšenia úrokových sadzieb za takmer tri roky. Dôvodom je rast inflácie nad hranicu troch percent, ku ktorému prispeli najmä vyššie ceny energií po vojne s Iránom.

Depozitná sadzba by sa mala zvýšiť z dvoch percent na 2,25 percenta. Predstavitelia ECB argumentujú, že ide o preventívny krok na udržanie inflačných očakávaní pod kontrolou a ochranu dôveryhodnosti banky po oneskorenej reakcii na inflačný šok v roku 2022.

Viacerí analytici označujú tento krok za „poistné zvýšenie“, ktoré môže byť neskôr zvrátené, ak cenové tlaky ustúpia. Zároveň však rastú obavy, že ECB sprísňuje menovú politiku v období veľmi slabého hospodárskeho rastu.

Kritici upozorňujú, že infláciu poháňajú najmä externé faktory, predovšetkým energia, a nie prehriaty domáci dopyt. Finančné trhy napriek neistote stále očakávajú ďalšie zvyšovanie sadzieb.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Utečenci sa vracajú domov, no mnohých čakajú zničené krajiny

Počet ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy pre vojny a prenasledovanie, sa v roku 2025 prvýkrát za desaťročie znížil. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov k tomu prispel najmä výrazný nárast návratov utečencov a vnútorne vysídlených osôb, ktorých sa domov vrátilo až 14,7 milióna.

Najvýraznejšie zmeny zaznamenali Afganistan a Sýria. Do Afganistanu sa vrátilo približne 2,9 milióna ľudí. Mnohých k tomu prinútili prísnejšie opatrenia v Iráne a Pakistane.

Sýria po páde režimu Bašára Asada zaznamenala návrat asi 1,3 milióna obyvateľov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov však upozorňuje, že návraty často neznamenajú návrat k normálnemu životu.

Mnohí ľudia čelia nedostatku služieb, zničenej infraštruktúre a pokračujúcej neistote. Agentúra zároveň upozorňuje, že nové konflikty už ovplyvňujú vývoj v tomto roku. Milióny ľudí boli dočasne vysídlené v Iráne a Libanone, čo môže pozitívny trend rýchlo zvrátiť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zapletalová vyhrala aj tretie preteky Diamantovej ligy

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala aj vo svojom treťom tohtoročnom vystúpení v Diamantovej lige. Na stredajšom mítingu v Osle dobehla v pretekoch na 400 m prek. do cieľa prvá v čase 53,13 s.

Bronzová medailistka z minuloročných MS v Tokiu nadviazala na svoje víťazstvá v Rabate a Ríme. V Osle uspela v o niečo slabšej konkurencii, akú mala pred týždňom v talianskej metropole.

Na štarte nebola Američanka Anna Cockrellová, ktorá v oboch tohtoročných behoch na DL skončila druhá za slovenskou reprezentantkou, a ani ďalšia Američanka, bývalá svetová rekordérka Dalila Muhammadová.

Zapletalovej tak v chladnejšom a veternom počasí prvýkrát stačil k triumfu aj čas nad 53 sekúnd. O 37 stotín sekundy predstihla Jamajčanku Rushell Claytonovú, ktorá bola v Ríme i Rabate tretia.

Na tretej priečke skončila s časom 54,09 Američanka Jasmine Jonesová, strieborná z minuloročných MS v Tokiu. Zapletalová vedie v celkovom poradí disciplíny v DL s plným počtom 24 bodov.

„Som rada za tretie víťazstvo v Diamantovej lige. Dnes to nebolo jednoduché, bola zima a na štarte som to cítila. Teší ma však, že beh bol fajn. Čas je aj vzhľadom na to všetko super,“ povedala Zapletalová podľa Slovenského atletického zväzu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Bill Gates pred Kongresom vysvetľoval vzťahy s Epsteinom

Spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates pred členmi amerického Kongresu priznal, že pri kontaktoch s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom podcenil rozsah jeho zločinov. Potvrdil, že sa s Epsteinom stretával najmä v súvislosti so snahou získať podporu pre filantropické projekty Nadácie Gatesovcov.

Gates zároveň vypovedal, že nikdy nebol svedkom trestnej činnosti zo strany zosnulého Epsteina. Tvrdí však, že zosnulý finančník sa ho neskôr pokúšal vydierať informáciami o jeho mimomanželských vzťahoch. Podľa Gatesa tieto aféry nesúviseli s jeho kontaktmi s Epsteinom, no mali bolestivé následky na jeho rodinu.

Výpoveď je súčasťou vyšetrovania Kongresu, ktorý skúma postup amerických úradov v prípade Jeffreyho Epsteina a jeho spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej. Republikánmi vedený výbor sa zameriava na možné zlyhania pri vyšetrovaní, uzatváraní dohôd o vine a treste, okolnosti Epsteinovej smrti aj na prepojenia finančníka s vplyvnými osobnosťami politiky a biznisu.

Dokumenty zverejnené ministerstvom spravodlivosti ukázali, že Gates sa s Epsteinom opakovane stretával aj po jeho odsúdení v roku 2008. Miliardár už skôr označil tieto kontakty za chybu a tvrdil, že sa týkali výlučne filantropických aktivít.

(reuters, max)

Minúta  |  

Krajiny chcú obmedziť hlasovacie práva nových členov Únie

Päť členských štátov Európskej únie podľa portálu Euractiv navrhuje, aby nové krajiny po vstupe do EÚ dočasne nemali hlasovacie práva pri rozhodovaní o rozpočte, bezpečnosti a zahraničnej politike. Návrh predložili Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko v čase, keď sa v Bruseli opäť diskutuje o rozširovaní Únie.

Opatrenie má mať prechodný charakter a podľa jeho podporovateľov by malo zabrániť tomu, aby rozšírenie oslabilo schopnosť EÚ prijímať strategické rozhodnutia. Dotknúť by sa mohlo kandidátskych krajín vrátane Ukrajiny, Moldavska, Albánska či Čiernej Hory, ktorá je momentálne považovaná za jedného z najpokročilejších uchádzačov o členstvo.

Dokument zároveň navrhuje zavedenie prísnejšej ochrannej klauzuly, ktorá by umožnila EÚ zasiahnuť, ak by nový členský štát po vstupe ustúpil od princípov demokracie, právneho štátu alebo slobody médií. Súčasťou návrhu je aj možnosť reagovať na správanie odporujúce zásade lojálnej spolupráce medzi členskými krajinami.

Podľa expertov ide o reakciu na skúsenosti s niektorými súčasnými členmi Únie, najmä na dlhodobé spory okolo Maďarska či problémy s dodržiavaním európskych štandardov v minulosti. Zástancovia návrhu tvrdia, že rozšírenie musí posilniť EÚ, nie komplikovať jej fungovanie.

(max)

Minúta  |  

Ebola aj horúčavy. V USA cvičia pracovníkov pred MS 2026

Majstrovstvá sveta vo futbale 2026, ktoré budú hostiť USA, Kanada a Mexiko, sprevádzajú rozsiahle prípravy zdravotníckych úradov.

Kým organizátori pri kandidatúre v roku 2018 zdôrazňovali priaznivú epidemiologickú situáciu regiónu, dnes pozornosť sústreďujú na možné šírenie infekčných ochorení počas jedného z najväčších globálnych podujatí od pandémie COVID-19. Píše Politico.

Najväčšie obavy vyvoláva aktuálna epidémia eboly v Konžskej demokratickej republike, ktorej reprezentácia odohrá zápasy v Houstone, Atlante a mexickej Guadalajare. Úrady sledujú aj ďalšie riziká vrátane hantavírusu či osýpok.

Americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb koordinuje prípravy s hostiteľskými mestami, organizuje pravidelné konzultácie a poskytuje metodické usmernenia. Lekári a záchranné zložky absolvujú simulácie krízových scenárov vrátane prípadov nákazy ebolou, rozsiahlych výpadkov elektriny, extrémnych horúčav či biologických útokov.

Los Angeles, ktoré privíta osem zápasov na štadióne SoFi, zavádza monitorovanie odpadových vôd priamo v areáli. Analýza vzoriek umožní odhaliť prítomnosť viacerých vírusov a patogénov ešte pred vypuknutím väčšieho ohniska nákazy.

Významnú úlohu zohrá aj kontrola potravinovej bezpečnosti. Takmer polovica zdravotníckych pracovníkov okresu Los Angeles bude počas šampionátu dohliadať na predajcov jedál v okolí štadiónov a fanúšikovských zón.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.