Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americké sily útočili v Iráne, Trump tlačí na dohodu

USA a Irán si v priebehu posledných dní vymenili sériu útokov. Americká armáda tvrdí, že zasiahla vojenské a komunikačné ciele v Iráne v reakcii na pokračujúcu agresiu Teheránu.

Irán, naopak, obviňuje Spojené štáty z útokov na civilnú infraštruktúru vrátane zásobární pitnej vody a označuje ich za porušenie medzinárodného práva.

Minister obrany USA Pete Hegseth po stretnutí s veliteľmi amerických síl zdôraznil, že armáda bude konať podľa pokynov prezidenta Donalda Trumpa a zasiahne ciele, ktoré oslabia vojenské kapacity Iránu.

Hegseth tvrdí, že Teherán dostal šancu na diplomatické riešenie, no namiesto dohody si podľa neho zvolil obštrukcie.

„Keď vidíte, že sa niekto snaží len tak ťukať, ťukať, ťukať na dohodu, namiesto toho budú padať bomby – ťuk, ťuk, ťuk – na kľúčové zariadenia v Iráne zo Spojených štátov amerických.“

Trump opäť spojil zastavenie bombardovania s okamžitým podpisom mierovej dohody. Situáciu komplikuje aj spor o Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s ropou a plynom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Inflácia tlačí ECB k zvýšeniu úrokových sadzieb

Európska centrálna banka (ECB) pod vedením Christine Lagardovej je podľa ekonómov len krok od prvého zvýšenia úrokových sadzieb za takmer tri roky. Dôvodom je rast inflácie nad hranicu troch percent, ku ktorému prispeli najmä vyššie ceny energií po vojne s Iránom.

Depozitná sadzba by sa mala zvýšiť z dvoch percent na 2,25 percenta. Predstavitelia ECB argumentujú, že ide o preventívny krok na udržanie inflačných očakávaní pod kontrolou a ochranu dôveryhodnosti banky po oneskorenej reakcii na inflačný šok v roku 2022.

Viacerí analytici označujú tento krok za „poistné zvýšenie“, ktoré môže byť neskôr zvrátené, ak cenové tlaky ustúpia. Zároveň však rastú obavy, že ECB sprísňuje menovú politiku v období veľmi slabého hospodárskeho rastu.

Kritici upozorňujú, že infláciu poháňajú najmä externé faktory, predovšetkým energia, a nie prehriaty domáci dopyt. Finančné trhy napriek neistote stále očakávajú ďalšie zvyšovanie sadzieb.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Utečenci sa vracajú domov, no mnohých čakajú zničené krajiny

Počet ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy pre vojny a prenasledovanie, sa v roku 2025 prvýkrát za desaťročie znížil. Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov k tomu prispel najmä výrazný nárast návratov utečencov a vnútorne vysídlených osôb, ktorých sa domov vrátilo až 14,7 milióna.

Najvýraznejšie zmeny zaznamenali Afganistan a Sýria. Do Afganistanu sa vrátilo približne 2,9 milióna ľudí. Mnohých k tomu prinútili prísnejšie opatrenia v Iráne a Pakistane.

Sýria po páde režimu Bašára Asada zaznamenala návrat asi 1,3 milióna obyvateľov. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov však upozorňuje, že návraty často neznamenajú návrat k normálnemu životu.

Mnohí ľudia čelia nedostatku služieb, zničenej infraštruktúre a pokračujúcej neistote. Agentúra zároveň upozorňuje, že nové konflikty už ovplyvňujú vývoj v tomto roku. Milióny ľudí boli dočasne vysídlené v Iráne a Libanone, čo môže pozitívny trend rýchlo zvrátiť.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Zapletalová vyhrala aj tretie preteky Diamantovej ligy

Slovenská atlétka Emma Zapletalová triumfovala aj vo svojom treťom tohtoročnom vystúpení v Diamantovej lige. Na stredajšom mítingu v Osle dobehla v pretekoch na 400 m prek. do cieľa prvá v čase 53,13 s.

Bronzová medailistka z minuloročných MS v Tokiu nadviazala na svoje víťazstvá v Rabate a Ríme. V Osle uspela v o niečo slabšej konkurencii, akú mala pred týždňom v talianskej metropole.

Na štarte nebola Američanka Anna Cockrellová, ktorá v oboch tohtoročných behoch na DL skončila druhá za slovenskou reprezentantkou, a ani ďalšia Američanka, bývalá svetová rekordérka Dalila Muhammadová.

Zapletalovej tak v chladnejšom a veternom počasí prvýkrát stačil k triumfu aj čas nad 53 sekúnd. O 37 stotín sekundy predstihla Jamajčanku Rushell Claytonovú, ktorá bola v Ríme i Rabate tretia.

Na tretej priečke skončila s časom 54,09 Američanka Jasmine Jonesová, strieborná z minuloročných MS v Tokiu. Zapletalová vedie v celkovom poradí disciplíny v DL s plným počtom 24 bodov.

„Som rada za tretie víťazstvo v Diamantovej lige. Dnes to nebolo jednoduché, bola zima a na štarte som to cítila. Teší ma však, že beh bol fajn. Čas je aj vzhľadom na to všetko super,“ povedala Zapletalová podľa Slovenského atletického zväzu.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Bill Gates pred Kongresom vysvetľoval vzťahy s Epsteinom

Spoluzakladateľ Microsoftu Bill Gates pred členmi amerického Kongresu priznal, že pri kontaktoch s odsúdeným sexuálnym delikventom Jeffreym Epsteinom podcenil rozsah jeho zločinov. Potvrdil, že sa s Epsteinom stretával najmä v súvislosti so snahou získať podporu pre filantropické projekty Nadácie Gatesovcov.

Gates zároveň vypovedal, že nikdy nebol svedkom trestnej činnosti zo strany zosnulého Epsteina. Tvrdí však, že zosnulý finančník sa ho neskôr pokúšal vydierať informáciami o jeho mimomanželských vzťahoch. Podľa Gatesa tieto aféry nesúviseli s jeho kontaktmi s Epsteinom, no mali bolestivé následky na jeho rodinu.

Výpoveď je súčasťou vyšetrovania Kongresu, ktorý skúma postup amerických úradov v prípade Jeffreyho Epsteina a jeho spolupracovníčky Ghislaine Maxwellovej. Republikánmi vedený výbor sa zameriava na možné zlyhania pri vyšetrovaní, uzatváraní dohôd o vine a treste, okolnosti Epsteinovej smrti aj na prepojenia finančníka s vplyvnými osobnosťami politiky a biznisu.

Dokumenty zverejnené ministerstvom spravodlivosti ukázali, že Gates sa s Epsteinom opakovane stretával aj po jeho odsúdení v roku 2008. Miliardár už skôr označil tieto kontakty za chybu a tvrdil, že sa týkali výlučne filantropických aktivít.

(reuters, max)

Minúta  |  

Krajiny chcú obmedziť hlasovacie práva nových členov Únie

Päť členských štátov Európskej únie podľa portálu Euractiv navrhuje, aby nové krajiny po vstupe do EÚ dočasne nemali hlasovacie práva pri rozhodovaní o rozpočte, bezpečnosti a zahraničnej politike. Návrh predložili Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko a Luxembursko v čase, keď sa v Bruseli opäť diskutuje o rozširovaní Únie.

Opatrenie má mať prechodný charakter a podľa jeho podporovateľov by malo zabrániť tomu, aby rozšírenie oslabilo schopnosť EÚ prijímať strategické rozhodnutia. Dotknúť by sa mohlo kandidátskych krajín vrátane Ukrajiny, Moldavska, Albánska či Čiernej Hory, ktorá je momentálne považovaná za jedného z najpokročilejších uchádzačov o členstvo.

Dokument zároveň navrhuje zavedenie prísnejšej ochrannej klauzuly, ktorá by umožnila EÚ zasiahnuť, ak by nový členský štát po vstupe ustúpil od princípov demokracie, právneho štátu alebo slobody médií. Súčasťou návrhu je aj možnosť reagovať na správanie odporujúce zásade lojálnej spolupráce medzi členskými krajinami.

Podľa expertov ide o reakciu na skúsenosti s niektorými súčasnými členmi Únie, najmä na dlhodobé spory okolo Maďarska či problémy s dodržiavaním európskych štandardov v minulosti. Zástancovia návrhu tvrdia, že rozšírenie musí posilniť EÚ, nie komplikovať jej fungovanie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.