Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko začalo neďaleko fínskych hraníc budovať vojenskú základňu

Rusko výrazne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti hraníc s Fínskom. Pri ruskom meste Petrozavodsk v Karélii vzniká nová základňa Novaja Vilga, ktorá bude podľa odhadov schopná ubytovať štyri- až šesťtisíc vojakov, informuje web Yle.

Satelitné snímky ukazujú rozsiahlu výstavbu kasární, veliteľských budov a ďalšej infraštruktúry. Podľa fínskeho vojenského analytika Marka Eklunda môže celkový počet vojakov v regióne po dokončení projektov vzrásť až na 15-tisíc.

Ide o zásadnú zmenu, keďže Karélia bola doteraz z pohľadu pozemných síl relatívne málo militarizovanou oblasťou.

Projekt súvisí s budovaním nového Leningradského vojenského okruhu, ktorý Moskva obnovila po vstupe Fínska do NATO. Súčasne prebieha obnova starších základní a plánuje sa aj nové zázemie pre železničné vojsko.

Eklund upozorňuje, že budovanie základne potrvá roky, no po jej dokončení sa výrazne zvýši vojenský potenciál Ruska v blízkosti fínskej hranice.

(mja)

Minúta  |  

EÚ mení pravidlá ETS 2, chce zabrániť prudkému rastu cien palív

Európska únia upravila pravidlá pripravovaného systému ETS 2, ktorý má od roku 2028 spoplatniť emisie vznikajúce pri vykurovaní a doprave.

Cieľom povoleniek je motivovať domácnosti a firmy k využívaniu čistejších technológií. Viaceré členské štáty však upozorňovali, že systém by mohol výrazne zvýšiť náklady na palivá a energie.

Európsky parlament a členské krajiny sa preto dohodli na posilnení cenových poistiek. Ak cena emisných povoleniek prekročí 45 eur za tonu CO2, na trh sa uvoľní viac povoleniek, aby sa zabránilo prudkému zdražovaniu.

Výnosy z obchodovania s povolenkami majú byť využité na pomoc domácnostiam pri platení účtov, podporu nákupu elektromobilov a investície do energetických úspor.

Nové pravidlá zároveň predlžujú fungovanie stabilizačnej rezervy aj po roku 2030. Opatrenie má zmierniť obavy, že klimatická politika EÚ bude pre občanov finančne príliš náročná.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Po útoku v Belfaste hrozia sociálnym sieťam sankcie

Pokus o popravu nožom na ulici severoírskeho Belfastu prerástol do rozsiahlych protiimigračných nepokojov, ktoré zasiahli viaceré časti metropoly.

Rodina zraneného Stephena Ogilvieho, ktorý pri útoku prišiel o oko, sa od násilia dištancovala a vyzvala verejnosť na pokojné riešenie situácie.

Po zverejnení videa z incidentu sa na sociálnych sieťach začali šíriť výzvy na protesty, ktoré prerástli do podpaľačských útokov na domy a vozidlá. Podľa miestnych politikov a cirkevných predstaviteľov boli terčom najmä príslušníci etnických menšín. Polícia musela evakuovať obyvateľov z horiacich budov a nasadila vodné delá aj obrnené vozidlá.

Britský premiér Keir Starmer odsúdil násilie a zdôraznil, že útok nožom nemôže byť zámienkou na kolektívne trestanie celých komunít. Úrady zároveň varujú pred rastúcim vplyvom online kampaní, ktoré využívajú podobné incidenty na šírenie nenávisti voči migrantom.

Britské úrady sprísňujú tlak na sociálne siete. Regulačný úrad Ofcom upozornil prevádzkovateľov online platforiem, že môžu čeliť právnym následkom, ak nezabránia šíreniu výziev na násilie alebo nenávistných prejavov.

Ministerka technológií Liz Kendallová vyzvala Ofcom na urgentné rokovania so spoločnosťou X a ďalšími platformami o dodržiavaní zákona o online bezpečnosti. Ten od prevádzkovateľov vyžaduje aktívne monitorovanie a odstraňovanie nelegálneho obsahu.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Krym má málo benzínu, ukrajinské útoky zasiahli logistiku Ruska

Ukrajinská kampaň zameraná na ruskú logistiku a energetickú infraštruktúru začína mať podľa Kyjeva citeľné dôsledky. V okupovanom Sevastopole na Kryme museli miestne úrady dočasne obmedziť distribúciu benzínu po tom, ako sa cisterny s palivom nedostali do mesta.

Gubernátor Michail Razvožajev vyzval obyvateľov, aby sa nezhromažďovali na čerpacích staniciach. Prednosť pri tankovaní dostanú záchranné zložky, verejná doprava a komunálne služby.

Situácia nastala po sérii ukrajinských útokov na kľúčové logistické uzly vrátane prístavu Mariupoľ a mostných spojení medzi Krymom a okupovanými územiami na juhu Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské drony dnes dokážu zasahovať ciele hlboko v ruskom tyle.

Útoky zasiahli aj ruský Krasnodarský kraj, kde úrady hlásili požiare a škody v okolí ropných zariadení.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Americké sily útočili v Iráne, Trump tlačí na dohodu

USA a Irán si v priebehu posledných dní vymenili sériu útokov. Americká armáda tvrdí, že zasiahla vojenské a komunikačné ciele v Iráne v reakcii na pokračujúcu agresiu Teheránu.

Irán, naopak, obviňuje Spojené štáty z útokov na civilnú infraštruktúru vrátane zásobární pitnej vody a označuje ich za porušenie medzinárodného práva.

Minister obrany USA Pete Hegseth po stretnutí s veliteľmi amerických síl zdôraznil, že armáda bude konať podľa pokynov prezidenta Donalda Trumpa a zasiahne ciele, ktoré oslabia vojenské kapacity Iránu.

Hegseth tvrdí, že Teherán dostal šancu na diplomatické riešenie, no namiesto dohody si podľa neho zvolil obštrukcie.

„Keď vidíte, že sa niekto snaží len tak ťukať, ťukať, ťukať na dohodu, namiesto toho budú padať bomby – ťuk, ťuk, ťuk – na kľúčové zariadenia v Iráne zo Spojených štátov amerických.“

Trump opäť spojil zastavenie bombardovania s okamžitým podpisom mierovej dohody. Situáciu komplikuje aj spor o Hormuzský prieliv, ktorý je kľúčový pre globálny obchod s ropou a plynom.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Inflácia tlačí ECB k zvýšeniu úrokových sadzieb

Európska centrálna banka (ECB) pod vedením Christine Lagardovej je podľa ekonómov len krok od prvého zvýšenia úrokových sadzieb za takmer tri roky. Dôvodom je rast inflácie nad hranicu troch percent, ku ktorému prispeli najmä vyššie ceny energií po vojne s Iránom.

Depozitná sadzba by sa mala zvýšiť z dvoch percent na 2,25 percenta. Predstavitelia ECB argumentujú, že ide o preventívny krok na udržanie inflačných očakávaní pod kontrolou a ochranu dôveryhodnosti banky po oneskorenej reakcii na inflačný šok v roku 2022.

Viacerí analytici označujú tento krok za „poistné zvýšenie“, ktoré môže byť neskôr zvrátené, ak cenové tlaky ustúpia. Zároveň však rastú obavy, že ECB sprísňuje menovú politiku v období veľmi slabého hospodárskeho rastu.

Kritici upozorňujú, že infláciu poháňajú najmä externé faktory, predovšetkým energia, a nie prehriaty domáci dopyt. Finančné trhy napriek neistote stále očakávajú ďalšie zvyšovanie sadzieb.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.