Preskočiť na obsah
  |  

Odvolávanie ministra Takáča presunuli poslanci na jeseň

Poslancom Národnej rady SR sa ani na štvrtý pokus nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu o návrhu opozície na vyslovenie nedôvery ministrovi pôdohospodárstva Richardovi Takáčovi (Smer). Prezentovalo sa iba 52 poslancov, potrebných je minimálne 76 zákonodarcov.

Po dvoch neúspešných pokusoch v stredu a ďalších dvoch vo štvrtok tak mimoriadne rokovanie o tomto návrhu nebude a bod zaradia do programu nasledujúcej riadnej schôdze so začiatkom 15. septembra.

Odvolávanie Takáča iniciovala SaS, pod návrh sa podpísali poslanci všetkých opozičných strán v parlamente. „Správanie ministra Takáča ohrozuje stovky miliónov eur eurofondov určených slovenským poľnohospodárom, podrýva nezávislosť inštitúcií a namiesto ochrany verejného záujmu systematicky chráni záujmy subjektov zapojených do dotačných podvodov,“ zdôvodnili návrh na odvolanie predkladatelia. Neotvorenie mimoriadnej schôdze už v stredu opozícia kritizovala.

Takáč označil dôvody na svoje odvolanie za vymyslené na základe tlačových správ, a nie faktov. „Tie veci sú vymyslené, nezakladajú sa na pravde a vychádzajú na základe nejakých tlačových správ, domnienok, že si niečo myslia. To je čistá fabulácia, jednoducho hľadajú dôvody, ako prekrývať ich problémy, ktoré majú,“ zhodnotil.

(tasr, max)

  |  

Izrael ubezpečil rabínov, že muži a ženy nebudú v rovnakých tankoch

Izraelská armáda sa dostala do sporu s časťou náboženskej komunity pre plánovaný pilotný program, ktorý má preveriť možnosť služby žien v tankových jednotkách, informuje Times of Israel.

Rabíni z dvanástich ješiv (vyššia židovská škola) programu Hesder varovali, že prestanú posielať svojich študentov do obrnených síl, ak bude pokračovať integrácia žien.

Armáda ich ubezpečila, že nejde o zavedenie zmiešaných tankových posádok. Pilotný projekt počíta s oddelenými mužskými a ženskými tankmi a má len overiť praktickú realizovateľnosť takéhoto modelu.

Armáda argumentuje, že po dlhodobom konflikte potrebuje každého bojaschopného vojaka bez ohľadu na pohlavie. Izrael zároveň čelí nedostatku približne 12-tisíc vojakov, najmä v bojových útvaroch.

(mja)

  |  

Rusko začalo neďaleko fínskych hraníc budovať vojenskú základňu

Rusko výrazne posilňuje svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti hraníc s Fínskom. Pri ruskom meste Petrozavodsk v Karélii vzniká nová základňa Novaja Vilga, ktorá bude podľa odhadov schopná ubytovať štyri- až šesťtisíc vojakov, informuje web Yle.

Satelitné snímky ukazujú rozsiahlu výstavbu kasární, veliteľských budov a ďalšej infraštruktúry. Podľa fínskeho vojenského analytika Marka Eklunda môže celkový počet vojakov v regióne po dokončení projektov vzrásť až na 15-tisíc.

Ide o zásadnú zmenu, keďže Karélia bola doteraz z pohľadu pozemných síl relatívne málo militarizovanou oblasťou.

Projekt súvisí s budovaním nového Leningradského vojenského okruhu, ktorý Moskva obnovila po vstupe Fínska do NATO. Súčasne prebieha obnova starších základní a plánuje sa aj nové zázemie pre železničné vojsko.

Eklund upozorňuje, že budovanie základne potrvá roky, no po jej dokončení sa výrazne zvýši vojenský potenciál Ruska v blízkosti fínskej hranice.

(mja)

  |  

EÚ mení pravidlá ETS 2, chce zabrániť prudkému rastu cien palív

Európska únia upravila pravidlá pripravovaného systému ETS 2, ktorý má od roku 2028 spoplatniť emisie vznikajúce pri vykurovaní a doprave.

Cieľom povoleniek je motivovať domácnosti a firmy k využívaniu čistejších technológií. Viaceré členské štáty však upozorňovali, že systém by mohol výrazne zvýšiť náklady na palivá a energie.

Európsky parlament a členské krajiny sa preto dohodli na posilnení cenových poistiek. Ak cena emisných povoleniek prekročí 45 eur za tonu CO2, na trh sa uvoľní viac povoleniek, aby sa zabránilo prudkému zdražovaniu.

Výnosy z obchodovania s povolenkami majú byť využité na pomoc domácnostiam pri platení účtov, podporu nákupu elektromobilov a investície do energetických úspor.

Nové pravidlá zároveň predlžujú fungovanie stabilizačnej rezervy aj po roku 2030. Opatrenie má zmierniť obavy, že klimatická politika EÚ bude pre občanov finančne príliš náročná.

(reuters, mja)

  |  

Po útoku v Belfaste hrozia sociálnym sieťam sankcie

Pokus o popravu nožom na ulici severoírskeho Belfastu prerástol do rozsiahlych protiimigračných nepokojov, ktoré zasiahli viaceré časti metropoly.

Rodina zraneného Stephena Ogilvieho, ktorý pri útoku prišiel o oko, sa od násilia dištancovala a vyzvala verejnosť na pokojné riešenie situácie.

Po zverejnení videa z incidentu sa na sociálnych sieťach začali šíriť výzvy na protesty, ktoré prerástli do podpaľačských útokov na domy a vozidlá. Podľa miestnych politikov a cirkevných predstaviteľov boli terčom najmä príslušníci etnických menšín. Polícia musela evakuovať obyvateľov z horiacich budov a nasadila vodné delá aj obrnené vozidlá.

Britský premiér Keir Starmer odsúdil násilie a zdôraznil, že útok nožom nemôže byť zámienkou na kolektívne trestanie celých komunít. Úrady zároveň varujú pred rastúcim vplyvom online kampaní, ktoré využívajú podobné incidenty na šírenie nenávisti voči migrantom.

Britské úrady sprísňujú tlak na sociálne siete. Regulačný úrad Ofcom upozornil prevádzkovateľov online platforiem, že môžu čeliť právnym následkom, ak nezabránia šíreniu výziev na násilie alebo nenávistných prejavov.

Ministerka technológií Liz Kendallová vyzvala Ofcom na urgentné rokovania so spoločnosťou X a ďalšími platformami o dodržiavaní zákona o online bezpečnosti. Ten od prevádzkovateľov vyžaduje aktívne monitorovanie a odstraňovanie nelegálneho obsahu.

(reuters, mja)

  |  

Krym má málo benzínu, ukrajinské útoky zasiahli logistiku Ruska

Ukrajinská kampaň zameraná na ruskú logistiku a energetickú infraštruktúru začína mať podľa Kyjeva citeľné dôsledky. V okupovanom Sevastopole na Kryme museli miestne úrady dočasne obmedziť distribúciu benzínu po tom, ako sa cisterny s palivom nedostali do mesta.

Gubernátor Michail Razvožajev vyzval obyvateľov, aby sa nezhromažďovali na čerpacích staniciach. Prednosť pri tankovaní dostanú záchranné zložky, verejná doprava a komunálne služby.

Situácia nastala po sérii ukrajinských útokov na kľúčové logistické uzly vrátane prístavu Mariupoľ a mostných spojení medzi Krymom a okupovanými územiami na juhu Ukrajiny.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že ukrajinské drony dnes dokážu zasahovať ciele hlboko v ruskom tyle.

Útoky zasiahli aj ruský Krasnodarský kraj, kde úrady hlásili požiare a škody v okolí ropných zariadení.

(reuters, mja)