Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Americký sankčný zoznam neznamená zákaz účtu v EÚ

Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že samotné zaradenie osoby na sankčný zoznam Spojených štátov nemôže byť automatickým dôvodom na odmietnutie otvorenia bankového účtu v členských štátoch EÚ.

Verdikt sa týka prípadu zo Slovinska, kde Nova Kreditna Banka Maribor v roku 2022 odmietla poskytnúť základný účet klientovi uvedenému na sankčnom zozname amerického Úradu pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC).

Súd zdôraznil, že dotknutá osoba nebola odsúdená za trestný čin súvisiaci so zaradením na americký zoznam a nevzťahovali sa na ňu sankcie EÚ, OSN ani Slovinska. Podľa európskych pravidiel má každý legálny obyvateľ Únie právo na základný bankový účet, pokiaľ sú dodržané predpisy proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu.

Zaradenie na sankčný zoznam tretej krajiny môže byť jedným z faktorov pri posudzovaní rizika, no samo osebe nestačí na odmietnutie obchodného vzťahu. Súd však vo vyhlásení neopomenul, že „samotné zaradenie mena klienta na zoznam OFAC alebo na akýkoľvek iný zoznam tohto typu zostavený treťou krajinou automaticky nezakazuje banke nadviazať s týmto klientom obchodný vzťah“.

(reuters, max)

Minúta  |  

Míny z éry druhej svetovej vojny sa opäť objavili na Ukrajine

Rusko podľa viacerých zdrojov opäť nasadzuje protipechotné míny PMD-6, ktoré vyradili z výzbroje ešte krátko po druhej svetovej vojne. Starý model míny, pôvodne zavedený v 30. rokoch minulého storočia, podľa Le Parisien objavili na fronte v ukrajinskej Sumskej oblasti začiatkom roka ukrajinskí vojenskí experti.

Aj keď pôvodná verzia využívala jednoduchú drevenú konštrukciu, moderné vyhotovenie je vyrobené z odolného lisovaného plastu. Mína je schopná zniesť až dva kilogramy zeminy alebo maskovania bez neúmyselnej aktivácie a obsahuje štandardnú nálož TNT s hmotnosťou 75 alebo 200 gramov.

Obnovenie výroby tejto zbrane poukazuje na pokračujúce využívanie starších vojenských technológií vo vojne na Ukrajine. Rusko pritom nie je signatárom Ottawského dohovoru z roku 1997, ktorý zakazuje výrobu, skladovanie a používanie protipechotných mín.

Podľa ukrajinských úradov si míny a ďalšie výbušné zariadenia od začiatku ruskej invázie vyžiadali stovky civilných obetí. Zranených bolo viac než 1 300 ľudí a najmenej 380 osôb prišlo o život. Odmínovacie tímy zároveň zneškodnili státisíce výbušných zariadení na poľnohospodárskej pôde aj v kritickej infraštruktúre.

(max)

Minúta  |  

Európa chce presvedčiť Trumpa na nové rokovania o mieri

Európski lídri plánujú počas samitu skupiny G7 vo Francúzsku presviedčať amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby podporil novú iniciatívu mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Podľa zdrojov Bloombergu chcú Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko využiť osobné stretnutia s Trumpom na získanie jeho súhlasu s obnovením diplomatického úsilia.

Londýn, Paríž a Berlín vychádzajú z presvedčenia, že situácia na bojisku sa v uplynulom období vyvíja priaznivejšie pre Ukrajinu.

Podľa ich hodnotenia by to mohlo vytvoriť priestor na rokovania, ktoré by presiahli rámec podmienok dohodnutých po minuloročnom stretnutí Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na Aljaške.

(max)

Minúta  |  

Nová letecká linka prepojí Poprad a Prahu trikrát týždenne

Od 25. októbra bude fungovať nová priama letecká linka medzi Popradom a Prahou. Jej spustenie vo štvrtok ohlásila spoločnosť Wizz Air.

Nová linka na trase Poprad-Tatry – Praha bude premávať každý týždeň vo štvrtok, v sobotu a nedeľu. „Nová linka ďalej diverzifikuje naše spojenia zo Slovenska a podčiarkuje náš dlhodobý záväzok voči trhu,“ povedala manažérka korporátnej komunikácie spoločnosti Wizz Air Vera Járdánová.

Letecká spoločnosť aktuálne prevádzkuje sieť 35 trás do 33 miest v 22 krajinách zo Slovenska, vlani vybavila na Slovensko a zo Slovenska 2 500 letov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ambiciózne plány Tesly s autonómnymi taxíkmi sa nenaplnili

Keď Elon Musk v júli 2025 predstavoval výsledky automobilky Tesla, robotické taxíky označil za kľúčovú budúcnosť firmy. Po úspešnom štarte služby v texaskom Austine predpovedal rýchlu expanziu do ďalších štátov a tvrdil, že do konca roka bude autonómna preprava dostupná približne polovici populácie USA. Píše Bloomberg.

Takmer o rok neskôr však Tesla prevádzkuje len 59 robotických taxíkov v troch mestách v Texase. Musk pritom pôvodne očakával, že samotný Austin bude mať do konca roka 2025 flotilu viac ako 500 vozidiel.

Spoločnosť čelí nielen technickým výzvam, ale aj praktickým problémom každodennej prevádzky. Niektorí používatelia upozornili na nespoľahlivé fungovanie služby, napríklad vysadenie stovky metrov od cieľa.

Musk spomaľovanie rozvoja pripisuje regulačným prekážkam. Tesla však zatiaľ nevyužila ani možnosti v štátoch, kde už získala potrebné povolenia. Popri vývoji technológie musí budovať aj zázemie na údržbu flotily, nabíjanie a automatizované umývanie vozidiel. V Austine už pripravuje rozšírenie servisného centra za viac ako dva milióny dolárov, podobný projekt vzniká aj v Las Vegas.

(max)

Minúta  |  

Vojna na Ukrajine prináša Severnej Kórei miliardy

Severná Kórea prechádza ekonomickou premenou, ktorú podľa viacerých analýz výrazne urýchlila vojna na Ukrajine. Režim Kim Čong-una získal miliardy dolárov dodávkami munície Rusku a ďalšie príjmy prinieslo vyslanie tisícok severokórejských vojakov na ruský front, informuje denník Bild.

Výsledky sú viditeľné najmä v hlavnom meste Pchjongjang, kde vznikajú nové obytné štvrte, pribúdajú luxusné reštaurácie, elektromobily a rozširujú sa digitálne služby vrátane mobilných platieb.

Podľa odhadov juhokórejskej centrálnej banky ekonomika krajiny v roku 2024 vzrástla najrýchlejšie za osem rokov. Odborníci hovoria o pozoruhodnom raste vzhľadom na dlhodobú izoláciu a sankcie.

Prosperita sa však zďaleka netýka celej krajiny. OSN upozorňuje, že takmer polovica obyvateľov zostáva podvyživená.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.