Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Smer chce mimoriadnu schôdzu pre skupovanie pôdy Maďarskom. Fico: Orbán cíti, že na Slovensku je bezvládie

Strana Smer podá v piatok 8. októbra návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Dôvodom je, že Maďarsko skupuje na Slovensku nehnuteľnosti a môže chystať aj nákup slovenských pozemkov. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda strany Robert Fico. Podľa lídra Smeru maďarský premiér Viktor Orbán cíti, že na Slovensku je bezvládie.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa Fica chápe, že na Slovensku je bezvládie a môže tu realizovať svoje plány. Viniť z toho je podľa neho potrebné Eduarda Hegera (OĽaNO) a jeho vládu. Expremiér dodal, že sa na to nechce pozerať a preto podáva návrh na zvolanie schôdze NR SR.

Zároveň žiada, aby vláda vysvetlila, čo ide robiť preto, aby sa pôda, lesy a historické budovy nedostali do rúk iných štátov. „Orbán sa správa ako dravec, ktorý zavetril starú krívajúcu laň,“ povedal Fico. Zároveň doplnil, že na maďarskej strane vidíme fond v objeme 400 miliónov eur, ktorý by mal byť podľa neho na skupovanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

„Voda, pôda a lesy je niečo, čo je viac hodnotné ako zlato a diamanty,“ dodal Fico. Poukázal na to, že jeho vláda ochránila už v minulosti SR pred predajom slovenskej pitnej vody či pozemkov do zahraničia.

„Teraz sa nachádzame v stave, keď nás nechráni žiaden zákon. Preto chceme na tejto mimoriadnej schôdzi počuť, čo chce táto vláda robiť, aby sa naša pôda, lesy nedostávali do rúk cudzích štátov, firiem či súkromníkov. Verím, že táto schôdza bude otvorená a budeme sa rozprávať o tom, akým spôsobom zamedziť tomu, aby sa naša pôda dostávala do zahraničných rúk," doplnil Richard Takáč (Smer-SD).

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) po stretnutí so svojím maďarským rezortným kolegom Pétrom Szijjartóom v utorok 5. októbra povedal, že chce, aby maďarská vláda všetky svoje aktivity na území Slovenska konzultovala vopred a vykonávala ich len po súhlase Slovenska. Narážal tak na to, že Maďarsko zakúpilo niektoré budovy v Košiciach a vytvorilo aj špeciálny fond, ktorý má slúžiť na nákup poľnohospodárskej pôdy v krajinách strednej Európy.

https://standard.sk/122836/madari-chcu-za-stamiliony-eur-skupovat-podu-v-cudzine-vratane-slovenska/

(sita, tasr, ste)

Minúta  |  

Heger: Nemocnice čelia náporu pacientov. Až 80 percent hospitalizovaných je nezaočkovaných

Premiér Eduard Heger vyzval ľudí, aby dodržiavali pandemické opatrenia. Upozornil na nápor pacientov, ktorému čelia nemocnice, a veľkú záťaž zdravotníkov. Pre tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, je podľa neho jediným nástrojom nosenie rúška alebo respirátora.

"Pandemická situácia na Slovensku sa zhoršuje. Nie je to nečakaná správa. Očakávali sme to nielen preto, že sa to deje pre situáciu v iných krajinách, ale aj pre nízku zaočkovanosť," skonštatoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že vyše 80 percent hospitalizovaných je nezaočkovaných. "Nevyčítam to ľuďom, je to na každého rozhodnutí, či sa chce alebo nechce chrániť vakcínou," dodal.

Ako pripomenul, plné nemocnice spôsobujú odklad operácií z dôvodu potreby reprofilizácie lôžok, ale aj enormne zaťažujú zdravotníkov. Poďakoval zdravotníkom za ich obetu a povzbudil ich pri ďalšom nasadení.

Krajniak: Kontrolovať, či je zamestnanec očkovaný, je ústavne možné

Minister sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) pred rokovaním vlády uviedol, že kontrola zo strany firiem, či je ich zamestnanec očkovaný proti ochoreniu COVID-19 alebo nie je, je ústavne možná. Nesmú však z toho plynúť žiadne postihy a bude si to žiadať novelu Zákonníka práce.

„Na tripartite sme sa dohodli so všetkými sociálnymi partnermi, že preveríme u ministerky spravodlivosti, či existuje ústavná možnosť, ako by sa mohli zamestnávatelia opýtať svojich zamestnancov, či sú zaočkovaní alebo nie,“ poznamenal minister s tým, že takáto možnosť existuje, avšak nemožno z toho vyvodiť žiadne pracovnoprávne postihy. Je to len pre to, aby mohli firmy upraviť organizáciu práce a bezpečnosť pri práci napríklad tým, že zaočkovaní budú pracovať so zaočkovanými a nezaočkovaní s nezaočkovanými.

„Pôvodne sme uvažovali, že by to mohlo byť stanovené vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ale nakoniec to stanovisko je také, že by sme to mohli upraviť, ak bude taká všeobecná vôľa, v Zákonníku práce,“ skonštatoval minister.

Na najbližšej tripartite chce minister túto odpoveď sprostredkovať všetkým sociálnym partnerom, a ak bude zhoda, Krajniak si vie predstaviť novelu Zákonníka práce, ktorá umožní firmám žiadať zamestnancov o informáciu o zaočkovanosti.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Podcast Milan Ovseník - Zmeny v správe chránených území

Zmena zákona o chránených územiach vyvolala nevôľu u vlastníkov pôdy a lesov.

O problematike viac v našom podcaste

https://vimeo.com/624529572
Minúta  |  

Útok bol úspešný, potom to šlo dole z kopca. Vojna Američanov v Afganistane sa začala pred 20 rokmi

Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch sa stala operácia Trvalá sloboda (Enduring Freedom).

Cieľom operácie bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie fundamentalistického režimu Taliban, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie v Afganistane ochranu a útočisko.

Od začatia vojenskej operácie Trvalá sloboda v Afganistane uplynie dnes (7. októbra) dvadsať rokov.

Útok na Dvojičky

Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v dopravných lietadlách na budovy Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, na budovu Pentagónu vo Washingtone a štvrté lietadlo sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Tragédia sa odohrala počas 77 minút, ktoré zmenili svet.

Ešte v ten istý deň prisľúbil americký prezident George W. Bush vo večernom televíznom prejave vypátranie a potrestanie vinníkov útokov a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.

Na archívnej snímke z 11. septembra 2001 v New Yorku dym stúpa z dvojičiek Svetového obchodného centra v New Yorku (WTC). Foto: TASR/AP

Okamžitá odveta

Necelý mesiac po najkrvavejších a najtragickejších teroristických útokoch v dejinách USA, pri ktorých zahynulo takmer tritisíc ľudí, sa začala vojna proti terorizmu. USA a Spojené kráľovstvo spustili 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda. Postupne sa sformovala široká medzinárodná protiteroristická koalícia.     

Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force – ISAF). ISAF mali pôvodne mandát na zabezpečenie Kábulu a jeho okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri 2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu.   

Expert na terorizmus Jozef Klavec vidí úspechy, ale aj neúspech operácie Trvalá sloboda. „Odpoveďou na teroristický útok bol zásah americkej armády proti Talibanu, ktorý poskytol bezpečný priestor pre al-Káidu. Útok bol úspešný. Taliban sa stiahol z Kábulu a vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin sa po určitom čase usídlil vo vile v pakistanskom Abotabáde, kde bol 2. mája 2011 zlikvidovaný. Neúspech operácie spočíval v nevytvorení podmienok na stabilitu nového režimu,“ povedal pre TASR Jozef Klavec.

Trumpova éra

Americký prezident Donald Trump sa vo februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája 2021.

Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021 symbolicky posunul na 11. september 2021, teda na 20. výročie teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021 oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády.

V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna 2021. V operáciách Trvalá sloboda (Enduring Freedom), ISAF a v operácii Rozhodná podpora (Resolute Support) sa celkove vystriedalo 4 347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.  

Nasadenie v Afganistane však prinieslo aj straty na životoch. Mimoriadne tragický bol rok 2013, keď pri dvoch závažných incidentoch zahynuli traja vojenskí profesionáli a niekoľko ďalších utrpelo ťažké zranenia s trvalými následkami.

(tasr, est)

Minúta  |  

V USA nariadili pozastavenie texaského zákona obmedzujúceho interrupcie

Americký federálny sudca v stredu nariadil štátu Texas, aby pozastavil platnosť svojho nového kontroverzného zákona o interrupciách, ktorý je najreštriktívnejšou právnou normou tohto druhu v celých Spojených štátoch. Informovala o tom agentúra AP.

Príslušné nariadenie vydal sudca okresného federálneho súdu v texaskom Austine Robert Pitman. Podľa AP ide o prvú právnu porážku zákona, známeho pod označením Texas Heartbeat Act (texaský zákon o tlkote srdca), ktorý vstúpil do platnosti 1. septembra.

Predmetný zákon zakazuje interrupcie od tej fázy tehotenstva, keď je možné detegovať ozvy srdca plodu, teda skôr než mnohé ženy vôbec vedia, že sú tehotné. Legislatíva pritom nerobí výnimky pri znásilnení alebo inceste a interrupciu umožňuje, len ak matke hrozí zdravotné riziko.

Takýto striktný zákon už schválili v desiatich "republikánskych" štátoch USA, no s výnimkou Texasu v žiadnom z nich doteraz pre súdne spory nenadobudol účinnosť. Najvyšší súd USA, v ktorom majú v súčasnosti prevahu konzervatívni sudcovia, odmietol texaský zákon zablokovať.

Federálny sudca síce v stredu platnosť republikánmi presadeného zákona pozastavil, ale služby v oblasti vykonávania interrupcií sa v Texase podľa AP zrejme v najbližšej dobe neobnovia. Lekári sa totiž budú zrejme obávať, že by ich za takúto činnosť mohli neskôr žalovať, ak by sa platnosť zákona opäť obnovila.

Predstavitelia štátu Texas sa pravdepodobne budú usilovať o to, aby stredajšie rozhodnutie federálneho sudcu čo najskôr zvrátil odvolací súd, píše AP. Právnu normu napadla administratíva demokratického prezidenta Joea Bidena, podľa ktorej sú reštrikcie zavedené v Texase, druhom najľudnatejšom americkom štáte, v rozpore s ústavou USA.

Reakcia demokratov: potrat aj deň pred pôrodom v celých USA

Demokrati sa v reakcii na obmedzenie potratov v Texase pritom snažia na celonárodnej úrovni vo všetkých 50 štátoch presadiť najradikálnejší potratový zákon v dejinách. Hneď po jeho prijatí by sa zrušila platnosť zákonov jednotlivých štátov USA. Tie sú síce legálne vo všetkých štátoch USA, ale štát od štátu rôznym spôsobom regulované. Niekde je možný potrat až do momentu narodenia, inde nie.

Po zmene by každá žena v každom štáte mohla ísť na potrat v akomkoľvek štádiu tehotenstva, teda aj deň pred pôrodom, a v zásade z akéhokoľvek dôvodu. Zákon už prešiel v dolnej komore Kongresu, kde majú demokrati väčšinu. Je však nepravdepodobné, že ho schváli Senát, v ktorom tesnú väčšinu držia republikáni.

https://standard.sk/118140/bitka-o-potraty-v-amerike-sa-stupnuje-demokrati-predstavili-najradikalnejsi-potratovy-zakon-v-historii/

(tasr, ste)

Minúta  |  

Doteraz najradikálnejší návrh o homosexuálnych zväzkoch: Ako hlasovali poslanci

Zákon o životnom partnerstve predkladal poslanec Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek, podporilo ho okrem neho iba šesť ďalších poslancov. Proti bolo 67 poslancov, 37 sa zdržalo. Ide o doteraz najradikálnejší návrh v tejto oblasti.

Čím by žila naša politika, keby bolo v parlamente silnejšie zastúpené Progresívne Slovensko? Tém, na ktorých sa ľavicoví liberáli profitujú, je viacero, jednou z nich zákon, ktorý vytvára manželské výhody pre nemanželské zväzky. Už to nie sú registrované partnerstvá a ešte to nie je podľa názvu manželstvo, naši progresívci to volajú životné partnerstvo. Obsah zákona a filozofia návrhu má už neskrývane manželský charakter.

Ide o významný posun v tejto téme, až doteraz zástancovia partnerstiev pre osoby rovnakého pohlavia hovorili, že nový inštitút nemá byť rovnocenný manželstvu. Progresívci to prelomili.

Zákon v paragrafe 2 definuje novú inštitúciu ako rovnocennú manželstvu: "Každý má právo uzavrieť životné partnerstvo" (ods. 1). Ďalej: "Životné partnerstvo je zväzok dvoch osôb bez ohľadu na ich pohlavie. Životné partnerstvo vzniká na základe dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť životné partnerstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (ďalej len „životné partnerstvo“)." (ods. 2) A aby nebolo pochýb, že ide o manželstvu rovný zväzok: "Životné partnerstvo sa považuje za rodinný stav aj na účely osobitných predpisov. Rodina založená životným partnerstvom je rovnocennou formou k iným formám rodiny a je právnym poriadkom chránená tak ako iné formy rodiny." (ods. 5). Celý zákon si možno prečítať tu.

Ide teda o doteraz najradikálnejšiu zmenu definície manželstva u nás, jediné, čo zrejme bráni predkladateľovi, aby zákon nazvali manželstvom, je znenie ústavy, ktoré manželstvo definuje ako zväzok muža a ženy.

Svojím zámerom sa poslanec Valášek nijako netajil: "Cieľom navrhovanej právnej úpravy je dať všetkým párom na Slovensku, ktoré nechcú alebo nemôžu uzavrieť manželstvo, možnosť právneho uznania ich zväzku, a tým dosiahnuť zlepšenie životnej a právnej situácie a postavenia v spoločnosti ich samých a ich detí," uviedol v dôvodovej správe k predloženému návrhu.

Jeho zákon v stredu parlament odmietol, za hlasovalo iba 7 poslancov, proti 67 a zdržalo sa 37 poslancov.

Ktorých sedem poslancov chce zmeniť stáročia platné chápanie manželstva?

Okrem Tomáša Valáška za radikálny zákon hlasovali Miroslav Kollár, Vladimíra Marcinková, Ján Benčík, Peter Osuský, Juraj Krúpa a Andrej Stančík. Čiže štyria poslanci, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Za ľudí, jeden poslanec SaS a dvaja poslanci OĽaNO. Paradoxom je, že práve strana Za ľudí sa pred voľbami označovala za stredovo-konzervatívnu stranu, Peter Osuský prišiel do SaS z kedysi konzervatívnej DS a OKS a OĽaNO sa tiež zvykne označovať za konzervatívno-liberálnu stranu.

(fed)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.