Portál Financial Times 11. júna informoval, že Paríž v rámci rokovaní s Berlínom a ďalšími partnermi navrhol viaceré možné opatrenia. Tie by mali vyriešiť problém s orgánom Únie, ktorý je podľa viacerých kritikov skostnatený a nedokáže včas reagovať na medzinárodnú situáciu. Mimo hry nie je ani jeho zrušenie.
Európska služba pre vonkajšiu činnosť má v portfóliu udržiavanie diplomatických vzťahov s krajinami mimo Únie. Na čele orgánu stojí vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, bývalá estónska premiérka a súčasná podpredsedníčka eurokomisie Kaja Kallasová.
Možností je viacero
Viacerí diplomati sa pre Financial Times vyjadrili, že jedným zo zdrojov nízkej efektivity Kallasovej úradu sú prekrývajúce sa úlohy Európskej komisie a samostatnej Európskej služby pre vonkajšiu činnosť.
Zatiaľ čo eurokomisia je dlhoročným výkonným orgánom bloku, ktorý v súčasnosti vedie predsedníčka a bývalá nemecká ministerka obrany Ursula von der Leyenová, druhá menovaná je diplomatický orgán Únie zriadený v roku 2011.
Francúzsky – zatiaľ neoficiálny – návrh obsahuje tri možnosti reformy. Presunutie všetkých zahraničných vecí EÚ pod eurokomisiu, presunutie funkcií diplomatických služieb na Európsku radu, ktorá zastupuje členské krajiny, a napokon posilnenie úlohy pozície predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku ako súčasti širšej inštitucionálnej reorganizácie.
Kým prvé dve možnosti by znamenali v podstate faktický zánik Kallasovej úradu, podľa tretej možnosti by podpredsedníčka získala viac právomocí v rámci eurokomisie – stala by sa jej „prvou výkonnou viceprezidentkou“ a šéfkou komisárov a oddelení zodpovedných za širokú škálu politík, ako sú vonkajšie vzťahy, obchod a hospodársky rozvoj.
Znamenalo by to posilnenie jej postavenia v eurokomisii, v ktorej v súčasnosti pôsobí ako jedna zo šiestich výkonných viceprezidentiek a musí sa deliť o dohľad nad viacerými oblasťami politiky. Nová funkcia by bola v rámci tretej možnosti tiež silnejšie prepojená s lídrami národných vlád Únie.
Prípadným zrušením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť by sa však ušetrila asi miliarda eur ročne. Napríklad vypracovanie sankčných zoznamov a návrhov vojenských misií by sa mohlo presunúť do právomocí Európskej rady, zatiaľ čo na každodennú diplomaciu by dohliadala eurokomisia.
Podpredsedníčka Komisie rozpravu víta
V deň zverejnenia francúzskeho návrhu Kallasová uviedla, že vzťah medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, eurokomisiou a členskými štátmi „sa prerokúva od jej založenia“ a že diskusiu víta. Povedala, že systém by mohol v Bruseli fungovať aj lepšie.
Pripomenula však, že úlohy a zodpovednosti ustanovizní EÚ sú „jasne definované“ v zmluvách, ktoré sú základom bloku. „Najdôležitejšie je, aby sme naďalej posilňovali kolektívnu schopnosť Únie konať,“ dodala s tým, že rámec stanovený eurozmluvami zostane nezmenený.
Zdá sa, akoby nateraz zľahčovala hrozbu zániku svojho úradu. „V bruselskej bubline panuje predstava, že politiky sa dajú reformovať vytváraním nových inštitúcií. Nie je to tak. Potrebujeme zjednodušiť a zrýchliť rozhodovanie,“ vyhlásil pre portál Reuters diplomat, ktorý si neželal byť menovaný vzhľadom na citlivosť prebiehajúcej diskusie.
Kritika prichádza z viacerých strán. „Diplomacia EÚ je príliš pomalá, inštitucionálne nefunkčná a je obeťou eskalujúcej vojny o právomoci medzi európskou službou a eurokomisiou,“ zhrnul body kritiky zo strany národných vlád portál Politico. Ten zároveň cituje svoj zdroj z Bruselu, ktorý pripomína, že uniknutý dokument neschválil francúzsky minister zahraničných vecí ani jeho asistenti, a neodráža oficiálne francúzske stanovisko.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot však vo svojom januárovom prejave povedal, že Únia potrebuje silnejšiu diplomatickú službu.
Kritika Kallasovej zaznieva od jej nástupu v decembri 2024, keď nahradila Španiela Josepa Borrella. V deň nástupu do funkcie cestovala do Kyjeva a vyhlásila, že „Únia chce, aby Ukrajina túto vojnu vyhrala“ a že urobí pre to všetko, čo bude nevyhnutné.
To sa viacerým bruselským diplomatom nepáčilo a kritizovali ju za neformálne prekročenie právomocí. Z podobného súdka je kritika za jej odmietavý postoj k politike amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kallasová vzbudila obavy aj pri vzťahoch Únie s Čínou, keď viacerí diplomati nadobudli dojem, akoby hovorila sama za seba a predkladala iniciatívy, ktoré ešte nebola oprávnená predkladať.
Hoci ju viacerí európski politici kritizujú, že sa správa ako šéfka Komisie, jej postoje jej získali spojencov v severnej a východnej Európe, kde národné vlády vnímajú hrozbu zo strany USA a Ruska inak ako jej španielsky predchodca.
Spor dvoch žien
Okrem toho, ako pripomína Financial Times, prebieha aj súboj medzi dvoma ženami na najvyšších miestach EÚ. Európska služba pre vonkajšiu činnosť, na čele s podpredsedníčkou eurokomisie Kallasovou, bojuje s eurokomisiou pod vedením jej predsedníčky Ursuly von der Leyenovej o hlavné slovo v zahraničných a bezpečnostných otázkach.
Pripomeňme, že Leyenová na jeseň 2025 navrhla zriadenie jednotky na zdieľanie spravodajských informácií tajných služieb členských krajín, hoci obdobná jednotka už jestvuje, akurát že spadá pod Európsku službu pre vonkajšiu činnosť. S vytvorením novej jednotky preto Kallasová nesúhlasí.
O ich spore pod vlastným menom aj anonymne hovoria viacerí európski diplomati, ktorí vidia rivalitu spôsobenú nejasnými hranicami medzi kompetenciami ich funkcií. Kallasová v súkromí údajne označila von der Leyenovú za diktátorku, kritizujúc jej autoritatívny spôsob riadenia Únie.