Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľský Ústavný súd spochybnil prednosť legislatívy EÚ pred zákonmi Poľska

AKTUALIZOVANÉ Poľský Ústavný súd vo štvrtok rozhodol, že niektoré články zmlúv s Európskou úniou nie sú v súlade s poľskou ústavou. Verdikt tak spochybňuje prednosť legislatívy EÚ pred poľskými zákonmi. Informovala o tom agentúra PAP. Európska komisia má z tohto kroku obavy. Vo Varšave sa už objavili prvé protesty stúpencov EÚ.

Proti väčšine hlasovali iba dvaja zo 14 sudcov, napísala americká agentúra AP.

Podľa vyjadrenia súdu členstvo krajiny v EÚ a ratifikovanie príslušných zmlúv neznamená, že súdne orgány EÚ by mali mať zvrchovanú moc nad Poľskom.

Verdiktu poľského Ústavného súdu predchádzalo niekoľkomesačné súdne konanie, v ktorom prezident, predstavitelia vlády a parlamentu často zdôrazňovali, že poľská ústava má prednosť pred legislatívnymi normami Únie a rozsudky Súdneho dvora EÚ sú niekedy v konflikte s poľským právnym poriadkom.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski ešte pred zverejnením rozsudku zdôraznil, že takýto verdikt by nešiel proti zmluvám o členstve Poľska v EÚ, avšak by ich účinnosť presnejšie definoval v prípadoch podobným tým, keď súdy vo viacerých krajinách nevyhoveli rozsudkom európskeho súdu.

Poľský Ústavný súd sa začal zaoberať touto záležitosťou v júli na podnet premiéra Mateusza Morawieckeho v súvislosti s vymenúvaním sudcov a verdiktom Súdneho dvora EÚ, že legislatíva Únie má prednosť pred poľskými zákonmi.

Brusel zase vníma poľský Ústavný súd ako spolitizovaný, poukazujúc na spriaznenosť viacerých sudcov s vládou vrátane predsedníčky súdu Julie Przylebskej.

Eurokomisia má obavy

Rozhodnutie poľského Ústavného súdu vyvoláva vážne obavy, keďže právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom vrátane ústavy. Uviedla to Európska komisia (EK) vo štvrtok večer v reakcii na verdikt súdu.

Komisia taktiež upozornila, že všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre orgány všetkých členských štátov vrátane vnútroštátnych súdov.

"Rozhodnutie poľského Ústavného súdu si podrobne preštudujeme a následne rozhodneme o ďalších krokoch. Komisia v prípade potreby využije svoje právomoci podľa Zmlúv o fungovaní EÚ na zabezpečenie jednotného uplatňovania a integrity práva Únie," uvádza sa vo vyhlásení eurokomisie.

Vyhlásenie zároveň spresňuje, že EÚ je spoločenstvom založeným na hodnotách a práve, ktoré platia vo všetkých členských štátoch. Komisia zdôraznila, že práva Európanov podľa Zmlúv o fungovaní EÚ (ZFEÚ) musia byť chránené bez ohľadu na to, kde v Európskej únii žijú.

Prvé protesty sú na svete

Pred budovou poľského Ústavného súdu vo Varšave sa vo štvrtok podvečer zišli desiatky ľudí, aby proti rozhodnutiu protestovali.

Demonštranti vo Varšave mali v rukách vlajky Poľska a EÚ a transparenty s nápimi "Neústavný súd", "Sme Európania", "Máme radi EÚ", "Polexit = darček pre Putina". Viacerí držali brožované vydania Ústavy Poľskej republiky, napísal denník Gazeta Wyborcza.

Mnoho pozorovateľov v Poľsku považuje štvrtkové rozhodnutie Ústavného súdu za "priamu cestu" krajiny k vystúpeniu z EÚ - takzvanému polexitu.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však vo štvrtok túto interpretáciu odmietol, pričom poukázal na to, že v mnohých západných krajinách - vrátane Nemecka a Francúzska - došlo k analogickým súdnym rozhodnutiam.

Verdikt Ústavného súdu však môže mať vplyv i na prideľovanie eurofondov pre Poľsko vrátane peňazí z Plánu obnovy pre Európu. Poľsko z neho môže získať asi 58 miliárd eur: 23,9 miliardy eur vo forme grantov a 34,2 miliardy eur v pôžičkách.

Poľsko už predstavilo plán prerozdelenia týchto prostriedkov, ten však musí schváliť Brusel, čo sa zatiaľ nestalo.

Poľská opozícia sa domnieva, že vedenie krajiny použije verdikt Ústavného súdu aj na spochybnenie rozhodnutí súdov EÚ týkajúcich sa kontroverznej reformy súdnictva v Poľsku.

(tasr)

Minúta  |  

Rezort práce reaguje na Sulíkov nápad zrušiť úrady práce: Lepšie je zrušiť jeho ministerstvo

AKTUALIZOVANÉ Úrady práce by na Slovensku v budúcnosti mohli byť zrušené. Povedal to vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík po štvrtkovom rokovaní vlády. Úlohou štátu totiž podľa neho nie je hľadať ľuďom robotu a platiť na to niekoľko tisíc úradníkov. Uviedol to ako príklad toho, ako by sa dali šetriť verejné výdavky. Ministerstvo práce, pod ktorého tieto úrady spadajú, kontruje, že sa zdá byť lepšie zrušiť rezort hospodárstva.

Tému nadhodil v nadväznosti na aktuálne diskusie o rozpočte na rok 2022. Povedal, že ak budú peniaze rozdelené férovo, on bude spokojný. "Dokonca mám takú nádej, že možno už nastal čas, že budeme robiť aj niektoré odvážnejšie rozhodnutia, napríklad, že zrušíme úrady práce," povedal Sulík s tým, že v súčasnosti, keď niekto hľadá prácu, stačí mu do internetového prehliadača naťukať názov portálu s pracovnými ponukami.

"Nemyslím si, že musíme zamestnávať 2000 alebo viac úradníkov, ktorí prácu sprostredkujú. To zvládne každý sám, kto prácu chce," vyjadril sa vicepremiér a dodal, že preto možno nastal čas na takéto odvážne rozhodnutie a ak by bolo na stole, SaS to určite podporí.

Na otázku, čo s tými, ktorí internet nemajú, Sulík odpovedal, že štát by im vytvoril na úradoch práce internetové stanice. "Jeden počítať s pripojením na internet, to nie je nejaký veľký peniaz, alebo to môžu byť rovno počítače, ktoré ostanú po úradníkoch," poznamenal Sulík a dodal, že naťukať do počítača adresu webovej stránky by už mal vedieť každý, pretože existuje povinná školská dochádzka a preto by každý mal vedieť písať a čítať.

Na ďalšiu otázku, či by štát vytvoril svoju internetovú stránku s pracovnými ponukami - keďže jeho ilustračný príklad Profesia.sk je súkromná spoločnosť - zase odpovedal, že v tom zmysel nevidí.

Rezortu práce sa zdá lepšie zrušiť rezort hospodárstva

"Ak minister hospodárstva Richard Sulík navrhuje zrušenie úradov práce, potom sa nám lepším krokom zdá byť zrušenie ministerstva hospodárstva. Riadenie energetiky môže prebrať ministerstvo financií, výstavu Expo v Dubaji môže zabezpečovať ministerstvo dopravy, ktoré má na starosti cestovný ruch," uviedla v reakcii hovorkyňa ministra práce Eva Rovenská.

Pripomenula, že úrady práce vyplatili podnikateľom viac ako 2,5 miliardy eur napriek tomu, že podpora podnikania patrí pod ministerstvo hospodárstva. Rezort práce pomáhal aj ďalšiemu rezortu SaS, keď vyplácal pomoc pre materské školy a základné umelecké školy, doplnila.

"Vôbec nepovažujeme za vtipné, keď niekto dehonestuje prácu zamestnancov štátu, ktorí počas pandémie najlepšie zvládali vyplácanie pomoci ľuďom aj podnikateľom a teraz im niekto odkazuje, že sú nadbytoční," dodala Rovenská.

(tasr, ste, tod)

Minúta  |  

Smer chce mimoriadnu schôdzu pre skupovanie pôdy Maďarskom. Fico: Orbán cíti, že na Slovensku je bezvládie

Strana Smer podá v piatok 8. októbra návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Dôvodom je, že Maďarsko skupuje na Slovensku nehnuteľnosti a môže chystať aj nákup slovenských pozemkov. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda strany Robert Fico. Podľa lídra Smeru maďarský premiér Viktor Orbán cíti, že na Slovensku je bezvládie.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa Fica chápe, že na Slovensku je bezvládie a môže tu realizovať svoje plány. Viniť z toho je podľa neho potrebné Eduarda Hegera (OĽaNO) a jeho vládu. Expremiér dodal, že sa na to nechce pozerať a preto podáva návrh na zvolanie schôdze NR SR.

Zároveň žiada, aby vláda vysvetlila, čo ide robiť preto, aby sa pôda, lesy a historické budovy nedostali do rúk iných štátov. „Orbán sa správa ako dravec, ktorý zavetril starú krívajúcu laň,“ povedal Fico. Zároveň doplnil, že na maďarskej strane vidíme fond v objeme 400 miliónov eur, ktorý by mal byť podľa neho na skupovanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

„Voda, pôda a lesy je niečo, čo je viac hodnotné ako zlato a diamanty,“ dodal Fico. Poukázal na to, že jeho vláda ochránila už v minulosti SR pred predajom slovenskej pitnej vody či pozemkov do zahraničia.

„Teraz sa nachádzame v stave, keď nás nechráni žiaden zákon. Preto chceme na tejto mimoriadnej schôdzi počuť, čo chce táto vláda robiť, aby sa naša pôda, lesy nedostávali do rúk cudzích štátov, firiem či súkromníkov. Verím, že táto schôdza bude otvorená a budeme sa rozprávať o tom, akým spôsobom zamedziť tomu, aby sa naša pôda dostávala do zahraničných rúk," doplnil Richard Takáč (Smer-SD).

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) po stretnutí so svojím maďarským rezortným kolegom Pétrom Szijjartóom v utorok 5. októbra povedal, že chce, aby maďarská vláda všetky svoje aktivity na území Slovenska konzultovala vopred a vykonávala ich len po súhlase Slovenska. Narážal tak na to, že Maďarsko zakúpilo niektoré budovy v Košiciach a vytvorilo aj špeciálny fond, ktorý má slúžiť na nákup poľnohospodárskej pôdy v krajinách strednej Európy.

https://standard.sk/122836/madari-chcu-za-stamiliony-eur-skupovat-podu-v-cudzine-vratane-slovenska/

(sita, tasr, ste)

Minúta  |  

Heger: Nemocnice čelia náporu pacientov. Až 80 percent hospitalizovaných je nezaočkovaných

Premiér Eduard Heger vyzval ľudí, aby dodržiavali pandemické opatrenia. Upozornil na nápor pacientov, ktorému čelia nemocnice, a veľkú záťaž zdravotníkov. Pre tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, je podľa neho jediným nástrojom nosenie rúška alebo respirátora.

"Pandemická situácia na Slovensku sa zhoršuje. Nie je to nečakaná správa. Očakávali sme to nielen preto, že sa to deje pre situáciu v iných krajinách, ale aj pre nízku zaočkovanosť," skonštatoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že vyše 80 percent hospitalizovaných je nezaočkovaných. "Nevyčítam to ľuďom, je to na každého rozhodnutí, či sa chce alebo nechce chrániť vakcínou," dodal.

Ako pripomenul, plné nemocnice spôsobujú odklad operácií z dôvodu potreby reprofilizácie lôžok, ale aj enormne zaťažujú zdravotníkov. Poďakoval zdravotníkom za ich obetu a povzbudil ich pri ďalšom nasadení.

Krajniak: Kontrolovať, či je zamestnanec očkovaný, je ústavne možné

Minister sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) pred rokovaním vlády uviedol, že kontrola zo strany firiem, či je ich zamestnanec očkovaný proti ochoreniu COVID-19 alebo nie je, je ústavne možná. Nesmú však z toho plynúť žiadne postihy a bude si to žiadať novelu Zákonníka práce.

„Na tripartite sme sa dohodli so všetkými sociálnymi partnermi, že preveríme u ministerky spravodlivosti, či existuje ústavná možnosť, ako by sa mohli zamestnávatelia opýtať svojich zamestnancov, či sú zaočkovaní alebo nie,“ poznamenal minister s tým, že takáto možnosť existuje, avšak nemožno z toho vyvodiť žiadne pracovnoprávne postihy. Je to len pre to, aby mohli firmy upraviť organizáciu práce a bezpečnosť pri práci napríklad tým, že zaočkovaní budú pracovať so zaočkovanými a nezaočkovaní s nezaočkovanými.

„Pôvodne sme uvažovali, že by to mohlo byť stanovené vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ale nakoniec to stanovisko je také, že by sme to mohli upraviť, ak bude taká všeobecná vôľa, v Zákonníku práce,“ skonštatoval minister.

Na najbližšej tripartite chce minister túto odpoveď sprostredkovať všetkým sociálnym partnerom, a ak bude zhoda, Krajniak si vie predstaviť novelu Zákonníka práce, ktorá umožní firmám žiadať zamestnancov o informáciu o zaočkovanosti.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Podcast Milan Ovseník - Zmeny v správe chránených území

Zmena zákona o chránených územiach vyvolala nevôľu u vlastníkov pôdy a lesov.

O problematike viac v našom podcaste

https://vimeo.com/624529572
Minúta  |  

Útok bol úspešný, potom to šlo dole z kopca. Vojna Američanov v Afganistane sa začala pred 20 rokmi

Konkrétnou odpoveďou na teroristické útoky z 11. septembra 2001 v Spojených štátoch sa stala operácia Trvalá sloboda (Enduring Freedom).

Cieľom operácie bolo vypátrať a nájsť Usámu bin Ládina a ďalších vysokopostavených členov al-Káidy, zničenie tejto teroristickej organizácie a odstránenie fundamentalistického režimu Taliban, ktorý poskytoval členom tejto militantnej islamskej organizácie v Afganistane ochranu a útočisko.

Od začatia vojenskej operácie Trvalá sloboda v Afganistane uplynie dnes (7. októbra) dvadsať rokov.

Útok na Dvojičky

Islamisti z teroristickej siete al-Káida zaútočili 11. septembra 2001 v dopravných lietadlách na budovy Svetového obchodného centra (World Trade Center – WTC) v New Yorku, na budovu Pentagónu vo Washingtone a štvrté lietadlo sa zrútilo v štáte Pensylvánia. Tragédia sa odohrala počas 77 minút, ktoré zmenili svet.

Ešte v ten istý deň prisľúbil americký prezident George W. Bush vo večernom televíznom prejave vypátranie a potrestanie vinníkov útokov a odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.

Na archívnej snímke z 11. septembra 2001 v New Yorku dym stúpa z dvojičiek Svetového obchodného centra v New Yorku (WTC). Foto: TASR/AP

Okamžitá odveta

Necelý mesiac po najkrvavejších a najtragickejších teroristických útokoch v dejinách USA, pri ktorých zahynulo takmer tritisíc ľudí, sa začala vojna proti terorizmu. USA a Spojené kráľovstvo spustili 7. októbra 2001 operáciu Trvalá sloboda. Postupne sa sformovala široká medzinárodná protiteroristická koalícia.     

Koncom decembra 2001 vznikli z poverenia Bezpečnostnej rady OSN Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily (International Security Assistance Force – ISAF). ISAF mali pôvodne mandát na zabezpečenie Kábulu a jeho okolia pred teroristami a fundamentalistickými bojovníkmi. V októbri 2003 sa mandát rozšíril na celé územie Afganistanu.   

Expert na terorizmus Jozef Klavec vidí úspechy, ale aj neúspech operácie Trvalá sloboda. „Odpoveďou na teroristický útok bol zásah americkej armády proti Talibanu, ktorý poskytol bezpečný priestor pre al-Káidu. Útok bol úspešný. Taliban sa stiahol z Kábulu a vodca teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládin sa po určitom čase usídlil vo vile v pakistanskom Abotabáde, kde bol 2. mája 2011 zlikvidovaný. Neúspech operácie spočíval v nevytvorení podmienok na stabilitu nového režimu,“ povedal pre TASR Jozef Klavec.

Trumpova éra

Americký prezident Donald Trump sa vo februári 2020 dohodol s militantným hnutím Taliban na stiahnutí amerických vojsk z Afganistanu. Pôvodne sa tak malo stať do 1. mája 2021.

Súčasný prezident USA Joe Biden tento termín v apríli 2021 symbolicky posunul na 11. september 2021, teda na 20. výročie teroristických útokov na newyorské mrakodrapy, avšak začiatkom júla 2021 oznámil, že misia USA v Afganistane sa skončí 31. augusta 2021. A tak sa aj stalo, keď z afganského hlavného mesta Kábul odleteli posledné lietadlá americkej armády.

V rámci medzinárodných síl boli v Afganistane od roku 2002 nasadení aj slovenskí vojaci. Ich takmer dvadsaťročné pôsobenie sa skončilo 16. júna 2021. V operáciách Trvalá sloboda (Enduring Freedom), ISAF a v operácii Rozhodná podpora (Resolute Support) sa celkove vystriedalo 4 347 slovenských profesionálnych vojakov, z toho 44 žien.  

Nasadenie v Afganistane však prinieslo aj straty na životoch. Mimoriadne tragický bol rok 2013, keď pri dvoch závažných incidentoch zahynuli traja vojenskí profesionáli a niekoľko ďalších utrpelo ťažké zranenia s trvalými následkami.

(tasr, est)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.