Preskočiť na obsah
  |  

Trump sa na samite G7 stretne so Zelenským a s ďalšími lídrami

Donald Trump sa budúci týždeň počas samitu G7 vo Francúzsku stretne s lídrami z Blízkeho východu a zúčastní sa na pracovnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedli vysokopostavení predstavitelia americkej administratívy.

Spresnili, že Trump sa osobitne stretne s lídrami Egypta, Kataru, Spojených arabských emirátov, Francúzska a Indie. Bilaterálne stretnutie so Zelenským naplánované nebolo, no obaja lídri sa podľa nich môžu stretnúť na okraj samitu.

Trump plánoval na samite s lídrami otvoriť otázky spoločného významu vrátane hospodárskeho rastu a rozvoja, odolnosti dodávateľských reťazcov, nelegálnej migrácie a umelej inteligencie, uviedol jeden z predstaviteľov.

Šéf Bieleho domu údajne plánoval pracovať aj na posilnení odolnosti dodávateľského reťazca kritických nerastov potrebných na pokročilé technológie.

Trump sa podľa predstaviteľov plánuje v stredu zúčastniť na večeri v zámku vo Versailles a následne sa vrátiť do Washingtonu.

(reuters, luc)

  |  

Starmer chce zverejniť obranný plán pred samitom NATO

Britský premiér Keir Starmer povedal generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu, že pred samitom aliancie v Ankare na budúci mesiac zverejní vládny plán obranných investícií, uviedol hovorca Downing Street.

V telefonáte, ktorý sa uskutočnil v sobotu, sa Starmer a Rutte zhodli, že spojenci musia posilniť kolektívnu obranu a konať rýchlejšie v reakcii na spoločné a meniace sa hrozby.

Telefonát nasledoval po rastúcom politickom tlaku na Starmera po tom, ako vo štvrtok odstúpil minister obrany John Healey. Ten Starmera obvinil, že sa nezaviazal poskytnúť zdroje potrebné na ochranu Británie pred narastajúcimi hrozbami.

„Generálny tajomník NATO privítal zvýšené investície Spojeného kráľovstva do obrany ako dôležitý príspevok k Aliancii a k zvládaniu hrozieb, ktorým čelíme,“ dodal hovorca.

Samit NATO v Ankare je naplánovaný na 7. až 8. júla. Britský plán obranných investícií mal byť hotový už minulý rok.

Starmer zároveň zopakoval svoj cieľ zvýšiť výdavky na obranu v nasledujúcom volebnom období na tri percentá HDP a povedal, že národná bezpečnosť zostáva najvyššou prioritou vlády, aj keď musí robiť náročné rozpočtové rozhodnutia.

(reuters, luc)

  |  

Rakúsko predlžuje hraničné kontroly o tri mesiace

Rakúsko predĺži kontroly v pohraničných oblastiach s Českom, so Slovenskom, s Maďarskom a so Slovinskom o ďalšie tri mesiace. Príslušné nariadenie vstúpi do platnosti v pondelok. Rozhodnutie privítal rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.

Podľa Karnera je potrebné pokračovať v ochrane rakúskych hraníc aj popri opatreniach súvisiacich s implementáciou migračného a azylového paktu Európskej únie. Zdôraznil, že Rakúsko v posledných rokoch zmenilo systém ochrany hraníc a zvýšilo jeho flexibilitu.

Namiesto výlučne stacionárnych kontrol na hraničných priechodoch krajina podľa neho zaviedla širšie a flexibilnejšie kontroly v pohraničnom priestore. Cieľom je boj proti prevádzačom a cezhraničnej kriminalite bez výrazného obmedzovania každodenného pohybu ľudí, najmä pendlerov.

Európska komisia začiatkom júna odporučila Rakúsku a ďalším ôsmim krajinám schengenského priestoru ukončiť kontroly na vnútorných hraniciach EÚ. Namiesto nich by mali vo väčšej miere využívať alternatívne opatrenia, ako sú regionálna spolupráca, kontroly založené na hodnotení rizík či nesystematické kontroly.

Rakúsko zaviedlo kontroly na vnútorných hraniciach počas migračnej krízy v roku 2015. Podobné opatrenia odvtedy prijalo aj viacero ďalších členských štátov Európskej únie.

(tasr, max)

  |  

Kotlár žiada preverenie dokumentov o biologických laboratóriách

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie riadenia a hospodárenia počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár (nominant SNS) reagoval na vyjadrenia riaditeľky amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej. Tá uviedla, že vláda USA dlhodobo financovala viac ako 120 biologických laboratórií vo viac než 30 krajinách vrátane Ukrajiny.

Viaceré z týchto laboratórií sa údajne podieľali na výskume nebezpečných a vysoko nákazlivých patogénov. V niektorých prípadoch išlo aj o výskum typu gain-of-function, ktorý môže zvyšovať vlastnosti mikroorganizmov, ako sú prenosnosť, schopnosť šírenia, odolnosť voči liečbe, virulencia či smrtnosť.

Kotlár v tejto súvislosti privítal pripomienky ministerstva spravodlivosti k pripravovanej prílohe pandemickej dohody Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa neho smerujú k posilneniu biologickej bezpečnosti, transparentnosti a medzinárodného dohľadu nad činnosťami spojenými s manipuláciou s nebezpečnými biologickými agensmi.

Splnomocnenec zároveň podporil iniciatívy smerujúce k zákazu alebo prísnejšej medzinárodnej regulácii výskumu gain-of-function, najmä v prípadoch, keď môže viesť k vytváraniu alebo posilňovaniu vlastností biologických agensov so zvýšenou schopnosťou šírenia, s vyššou virulenciou alebo smrtnosťou.

Kotlár vyzval slovenské, európske a medzinárodné inštitúcie, aby sa zverejnenými dokumentmi zaoberali a posúdili ich význam pre budúce nastavenie pravidiel biologickej bezpečnosti, kontroly laboratórií pracujúcich s nebezpečnými patogénmi a regulácie rizikového biologického výskumu.

(tasr, max)

  |  

NATO pripravuje nové obranné scenáre na prípadný útok Ruska

Najvyšší vojenský veliteľ NATO Alex Grynkewich zvažuje alternatívne plány obrany Európy pre prípad útoku Ruska po tom, ako Spojené štáty oznámili obmedzenie niektorých vojenských kapacít určených pre Alianciu. Informoval portál Fortune.

Zmeny sa týkajú Modelu síl NATO, ktorý určuje, aké vojenské prostriedky môžu velitelia využívať počas prvých šiestich mesiacov prípadného konfliktu. Európske krajiny a Kanada podľa NATO dostali výzvu, aby doplnili chýbajúce schopnosti, najmä v oblasti pilotovaných a bezpilotných lietadiel a námorných síl.

Presný rozsah amerických škrtov nebol zverejnený. Médiá v Nemecku a USA však uvádzajú, že z európskeho bojového priestoru by mohla odísť lietadlová loď so sprievodnými plavidlami, ponorka, lietadlá na dopĺňanie paliva vo vzduchu a desiatky stíhačiek. Viaceré z týchto kapacít pritom v Európe chýbajú a nie je jasné, ako rýchlo ich bude možné nahradiť.

Washington chce poznať plány spojencov ešte pred samitom NATO v Turecku 7. a 8. júla.

Grynkewich zároveň uviedol, že podľa spravodajských informácií sa Rusko momentálne neusiluje o konflikt s NATO. Európske vlády a spravodajské služby však naďalej varujú, že Rusko by mohlo byť schopné zaútočiť na ďalšie časti Európy v horizonte troch až piatich rokov, najmä ak uspeje vo vojne na Ukrajine.

(max)

  |  

USA a Irán v najbližších hodinách žiadnu dohodu nepodpíšu

Memorandum z Islamabadu Irán a USA v nedeľu nepodpíšu, vyhlásil v sobotu podľa štátnych médií hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí.

Spresnil, že možnosť podpísania memoranda z Islamabadu v najbližších dňoch nemožno vylúčiť. Pri akomkoľvek komentári k dátumu podpisu je však potrebná opatrnosť vzhľadom na váhanie druhej strany.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf pritom skôr počas soboty uviedol, že Spojené štáty a Irán sa dohodli na rámci mierovej dohody, ktorá by ukončila niekoľkomesačný konflikt na Blízkom východe. Dospeli podľa neho aj ku konečnému zneniu dohody.

Pakistan sa podľa neho údajne pripravuje na elektronický podpis, ktorý sa očakával v priebehu nasledujúcich 24 hodín. Po ňom mali budúci týždeň nasledovať rokovania na technickej úrovni, dodal premiér.

(reuters, max)