Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trump v rozpore s Iránom tvrdí, že dohodu podpíšu v nedeľu

Americký prezident Donald Trump a sprostredkovateľ Pakistan v sobotu uviedli, že predbežná dohoda o ukončení vojny na Blízkom východe bude podpísaná v nedeľu. Irán však poprel, že by sa podpis mal uskutočniť tak skoro.

Pakistanský premiér Šahbáz Šaríf povedal, že obe strany sa dohodli na rámci mierovej dohody a že Islamabad sa pripravuje na elektronický podpis v nedeľu. Po ňom majú budúci týždeň nasledovať rokovania na technickej úrovni.

Aj Trump v príspevku na sociálnej sieti uviedol, že podpis dohody s Iránom je naplánovaný na nedeľu a že Hormuzský prieliv, kľúčová tepna pre svetové dodávky ropy, ktorú Irán zablokoval, bude po podpise okamžite „otvorený pre všetkých“.

Ešte v sobotu hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmáíl Bakájí vyzval na opatrnosť pri komentovaní načasovania podpisu. „Pokiaľ ide o presný dátum podpisu memoranda o porozumení, budeme musieť počkať a uvidíme, hoci zajtra to nebude,“ citovali ho štátne médiá.

„Možnosť, že sa tak stane v najbližších dňoch, nemožno vylúčiť. Vzhľadom na váhanie druhej strany však musíme byť pri akýchkoľvek komentároch k tomuto procesu opatrní,“ uviedol.

Americký predstaviteľ, ktorý neskôr hovoril s novinármi, sa odmietol vyjadriť k načasovaniu, ale povedal: „Je to skvelá dohoda a veľmi silná dohoda.“

(reuters, luc)

Minúta  |  

Záporožská elektráreň má za sebou jeden z najdlhších výpadkov

Ukrajinskú Záporožskú jadrovú elektráreň znovu pripojili k sieti po opravách v rámci lokálneho prímeria dohodnutého Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE) po tom, ako zariadenie stratilo všetku mimoriadnu dodávku elektriny na takmer tri dni.

Išlo o devätnásty výpadok elektriny v elektrárni od začiatku vojny, keď útok na elektrickú rozvodňu na druhej strane rieky Dneper v stredu večer odpojil záložné elektrické vedenie Ferosplavna.

Výpadok prúdu trval takmer tri dni a bol jedným z najdlhších výpadkov prúdu v tejto lokalite, čo prinútilo objekt spoliehať sa na núdzové dieselové generátory. Tie zabezpečujú elektrinu potrebnú na chladenie šiestich odstavených reaktorov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump sa na samite G7 stretne so Zelenským a s ďalšími lídrami

Donald Trump sa budúci týždeň počas samitu G7 vo Francúzsku stretne s lídrami z Blízkeho východu a zúčastní sa na pracovnom rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, uviedli vysokopostavení predstavitelia americkej administratívy.

Spresnili, že Trump sa osobitne stretne s lídrami Egypta, Kataru, Spojených arabských emirátov, Francúzska a Indie. Bilaterálne stretnutie so Zelenským naplánované nebolo, no obaja lídri sa podľa nich môžu stretnúť na okraj samitu.

Trump plánoval na samite s lídrami otvoriť otázky spoločného významu vrátane hospodárskeho rastu a rozvoja, odolnosti dodávateľských reťazcov, nelegálnej migrácie a umelej inteligencie, uviedol jeden z predstaviteľov.

Šéf Bieleho domu údajne plánoval pracovať aj na posilnení odolnosti dodávateľského reťazca kritických nerastov potrebných na pokročilé technológie.

Trump sa podľa predstaviteľov plánuje v stredu zúčastniť na večeri v zámku vo Versailles a následne sa vrátiť do Washingtonu.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Starmer chce zverejniť obranný plán pred samitom NATO

Britský premiér Keir Starmer povedal generálnemu tajomníkovi NATO Markovi Ruttemu, že pred samitom aliancie v Ankare na budúci mesiac zverejní vládny plán obranných investícií, uviedol hovorca Downing Street.

V telefonáte, ktorý sa uskutočnil v sobotu, sa Starmer a Rutte zhodli, že spojenci musia posilniť kolektívnu obranu a konať rýchlejšie v reakcii na spoločné a meniace sa hrozby.

Telefonát nasledoval po rastúcom politickom tlaku na Starmera po tom, ako vo štvrtok odstúpil minister obrany John Healey. Ten Starmera obvinil, že sa nezaviazal poskytnúť zdroje potrebné na ochranu Británie pred narastajúcimi hrozbami.

„Generálny tajomník NATO privítal zvýšené investície Spojeného kráľovstva do obrany ako dôležitý príspevok k Aliancii a k zvládaniu hrozieb, ktorým čelíme,“ dodal hovorca.

Samit NATO v Ankare je naplánovaný na 7. až 8. júla. Britský plán obranných investícií mal byť hotový už minulý rok.

Starmer zároveň zopakoval svoj cieľ zvýšiť výdavky na obranu v nasledujúcom volebnom období na tri percentá HDP a povedal, že národná bezpečnosť zostáva najvyššou prioritou vlády, aj keď musí robiť náročné rozpočtové rozhodnutia.

(reuters, luc)

Minúta  |  

Rakúsko predlžuje hraničné kontroly o tri mesiace

Rakúsko predĺži kontroly v pohraničných oblastiach s Českom, so Slovenskom, s Maďarskom a so Slovinskom o ďalšie tri mesiace. Príslušné nariadenie vstúpi do platnosti v pondelok. Rozhodnutie privítal rakúsky minister vnútra Gerhard Karner.

Podľa Karnera je potrebné pokračovať v ochrane rakúskych hraníc aj popri opatreniach súvisiacich s implementáciou migračného a azylového paktu Európskej únie. Zdôraznil, že Rakúsko v posledných rokoch zmenilo systém ochrany hraníc a zvýšilo jeho flexibilitu.

Namiesto výlučne stacionárnych kontrol na hraničných priechodoch krajina podľa neho zaviedla širšie a flexibilnejšie kontroly v pohraničnom priestore. Cieľom je boj proti prevádzačom a cezhraničnej kriminalite bez výrazného obmedzovania každodenného pohybu ľudí, najmä pendlerov.

Európska komisia začiatkom júna odporučila Rakúsku a ďalším ôsmim krajinám schengenského priestoru ukončiť kontroly na vnútorných hraniciach EÚ. Namiesto nich by mali vo väčšej miere využívať alternatívne opatrenia, ako sú regionálna spolupráca, kontroly založené na hodnotení rizík či nesystematické kontroly.

Rakúsko zaviedlo kontroly na vnútorných hraniciach počas migračnej krízy v roku 2015. Podobné opatrenia odvtedy prijalo aj viacero ďalších členských štátov Európskej únie.

(tasr, max)

Minúta  |  

Kotlár žiada preverenie dokumentov o biologických laboratóriách

Splnomocnenec vlády SR pre preverenie riadenia a hospodárenia počas pandémie COVID-19 Peter Kotlár (nominant SNS) reagoval na vyjadrenia riaditeľky amerických národných spravodajských služieb Tulsi Gabbardovej. Tá uviedla, že vláda USA dlhodobo financovala viac ako 120 biologických laboratórií vo viac než 30 krajinách vrátane Ukrajiny.

Viaceré z týchto laboratórií sa údajne podieľali na výskume nebezpečných a vysoko nákazlivých patogénov. V niektorých prípadoch išlo aj o výskum typu gain-of-function, ktorý môže zvyšovať vlastnosti mikroorganizmov, ako sú prenosnosť, schopnosť šírenia, odolnosť voči liečbe, virulencia či smrtnosť.

Kotlár v tejto súvislosti privítal pripomienky ministerstva spravodlivosti k pripravovanej prílohe pandemickej dohody Svetovej zdravotníckej organizácie. Podľa neho smerujú k posilneniu biologickej bezpečnosti, transparentnosti a medzinárodného dohľadu nad činnosťami spojenými s manipuláciou s nebezpečnými biologickými agensmi.

Splnomocnenec zároveň podporil iniciatívy smerujúce k zákazu alebo prísnejšej medzinárodnej regulácii výskumu gain-of-function, najmä v prípadoch, keď môže viesť k vytváraniu alebo posilňovaniu vlastností biologických agensov so zvýšenou schopnosťou šírenia, s vyššou virulenciou alebo smrtnosťou.

Kotlár vyzval slovenské, európske a medzinárodné inštitúcie, aby sa zverejnenými dokumentmi zaoberali a posúdili ich význam pre budúce nastavenie pravidiel biologickej bezpečnosti, kontroly laboratórií pracujúcich s nebezpečnými patogénmi a regulácie rizikového biologického výskumu.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.