Preskočiť na obsah
  |  

Jankovská sa chce vyhnúť súdu. Má dva posudky, že nie je psychicky v poriadku

Monika Jankovská sa snaží, aby sa súd s ňou nemohol začať. Má dva nové znalecké posudky, ktoré údajne potvrdzujú, že nie je psychicky spôsobilá na rôzne úkony.

Informuje o tom denník Sme.

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti sa pred súd mala postaviť už o pár týždňov. Nemusí to tak byť, pretože kvôli znaleckým posudkom od psychiatra a psychológa si nemohla vraj preštudovať spis po skončení vyšetrovania, kým prokurátor podal obžalobu.

Zo zákona na to má právo. Jankovská podľa denníka Sme dostala dva termíny na študovanie spisu, no nevyužila ich. Advokát Peter Erdös to vysvetľuje tým, že na takýto zásadný úkon sa klientka momentálne necíti najmä po psychickej stránke. Malo sa teda vraj čakať.

„Vyšetrovateľ prípadu Peter Juhás pre televíziu Markíza v auguste vysvetľoval, že sám má úplne iné závery znalca z oblasti psychiatrie. Vznikli v máji tesne pred prepustením Jankovskej z väzby na slobodu. Znalec píše, že Jankovská je spôsobilá na úkony a nehrozí jej tým žiadna ujma na zdraví. Advokát tvrdí, že situácia sa od mája zmenila. Jankovská, ktorá nosí sledovací náramok, je aj pod dohľadom psychiatra a užíva rôzne lieky“, píše denník Sme.

(tasr, fan)

  |  

Voľby ČR: Finálna debata sa týkala aj zákazu spaľovacích áut, vystúpili manželky lídrov

V českej súkromnej televízii Nova sa vo štvrtok večer odohrala posledná televízna debata najväčších favoritov parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v piatok a sobotu. Rečnícky súboj moderoval Rey Koranteng. Búrlivá diskusia sa strhla hlavne okolo ekonomických tém, ako sú zdražovanie elektriny alebo rast dlhu Českej republiky. Premiér Andrej Babiš (ANO) sa do konkurentov oprel s tým, že problematike nerozumejú.

Diskutovať prišli okrem Babiša aj líder koalície SPOLU Petr Fiala (ODS) a líder koalície PIRSTAN Ivan Bartoš (Piráti). Hlavnými témami boli COVID-19, ekonomika a klíma.

Prvou témou, ktorej sa politici venovali, bol covid. Všetci apelovali na očkovanie, ktoré považujú za zásadné v boji s pandémiou. Podľa Babiša je však situácia s covidom momentálne stabilná. "Sme pripravení na eventuálne zhoršenie. Je teraz iné kritérium, a to je počet hospitalizovaných, ktorý je nízky," povedal Babiš. Opozícia vládu kritizovala za nepodarenú očkovaciu kampaň.

Reč prišla aj na ekomomiku

Ďalšou témou bola ekonomika. Diskutovalo sa o zdražovaní elektriny aj rastúcej inflácii a znehodnocovaní úspor. Podľa lídra koalície SPOLU Petra Fialu môže za zdražovanie vláda, ktorá svojím zlým hospodárením ľuďom znehodnotila úspory. "Keby ste si v roku 2015 dali pod vankúš 1000 korún, tak teraz je z toho 850 korún," opísal Fiala. "Vláda si na svoje výdavky požičiavala a peniaze preto logicky strácajú hodnotu," povedal Bartoš.

Podľa Babiša však vláda investovala do ľudí. "My sme znížili dane, zvyšovali dôchodky, platy. Ľudia sa správali rozumne, peniaze neminuli. Opozícia argumentuje, že naši občania tým, že sme im dali peniaze, zvýšili infláciu - to je absurdné," povedal premiér. Dodal, že opozícia tomu nerozumie. "Pán politológ a pán ajťák tomu nerozumie," povedal na adresu Petra Fialu a Ivana Bartoša.

"Keď ste kupovali kaštiele vo Francúzsku, pán premiér, ja som riadil jednu z najväčších českých inštitúcií - Masarykovu univerzitu. Tak mi nehovorte, že tomu nerozumiem," reagoval ostro Fiala.

Kandidátov podporili aj manželky

V debate zazneli aj hlasy manželiek všetkých troch lídrov. "Prečo by mal byť Andrej premiérom? Ja nikoho lepšieho vlastne nepoznám. Je urputný, takže všetko, čo si zaumieni, dosiahne. Som na neho neskutočne pyšná," povedala Monika Babišová.

"Má veľa životných aj profesijných skúseností a tiež veľa dobrých vlastností. Keď niečo začne, vždy to dotiahne do konca. Je veľmi vzdelaný a sčítaný," povedala o svojom mužovi Jana Fialová.

"Ivan by mal byť premiérom, pretože je to čestný človek. Mať premiéra, ktorý neklame a nekradne, by bola zmena, ktorú všetci potrebujeme, a dúfam, že aj zaslúžime," povedala na záver manželka Ivana Bartoša Lydie.

Babiš: Nedopustíme koniec predaja spaľovacích motorov

Ďalšou témou diskusie bola otázka klímy. Babiš tvrdo kritizoval Európsky parlament za iniciatívu proti spaľovacím motorom. "To je zase ten produkt Európskeho parlamentu, ten zeleno-pirátsky. Oni sa vôbec nespýtali ľudí, či si budú kupovať tie autá, alebo nie. My hovoríme, že nedopustíme, aby skončil predaj áut so spaľovacími motormi," vyhlásil.

Podľa Bartoša však žiaden zákaz nehrozí. "Nikto spaľovacie motory nezakazuje. Automobilky (na elektromobily) samy prechádzajú, vidia to ako možnosť, ktorú si ten trh určí. Pri sériovej výrobe cena pôjde dole a bude dostupná ako u spaľovacích (motorov)," povedal Bartoš.

Petr Fiala by však chcel najprv znížiť ceny elektromobilov. "Auto nie je luxus, ale životná nutnosť," uviedol Fiala.

Okrem večernej debaty lídrov troch najsilnejších politických subjektov odvysielala televízia Nova podvečer debatu ďalších štyroch politických strán. Zúčastnili sa na nej predsedovia SPD, KSČM, ČSSD a hnutia Prísaha.

(tasr)

  |  

Poľský Ústavný súd spochybnil prednosť legislatívy EÚ pred zákonmi Poľska

AKTUALIZOVANÉ Poľský Ústavný súd vo štvrtok rozhodol, že niektoré články zmlúv s Európskou úniou nie sú v súlade s poľskou ústavou. Verdikt tak spochybňuje prednosť legislatívy EÚ pred poľskými zákonmi. Informovala o tom agentúra PAP. Európska komisia má z tohto kroku obavy. Vo Varšave sa už objavili prvé protesty stúpencov EÚ.

Proti väčšine hlasovali iba dvaja zo 14 sudcov, napísala americká agentúra AP.

Podľa vyjadrenia súdu členstvo krajiny v EÚ a ratifikovanie príslušných zmlúv neznamená, že súdne orgány EÚ by mali mať zvrchovanú moc nad Poľskom.

Verdiktu poľského Ústavného súdu predchádzalo niekoľkomesačné súdne konanie, v ktorom prezident, predstavitelia vlády a parlamentu často zdôrazňovali, že poľská ústava má prednosť pred legislatívnymi normami Únie a rozsudky Súdneho dvora EÚ sú niekedy v konflikte s poľským právnym poriadkom.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jablonski ešte pred zverejnením rozsudku zdôraznil, že takýto verdikt by nešiel proti zmluvám o členstve Poľska v EÚ, avšak by ich účinnosť presnejšie definoval v prípadoch podobným tým, keď súdy vo viacerých krajinách nevyhoveli rozsudkom európskeho súdu.

Poľský Ústavný súd sa začal zaoberať touto záležitosťou v júli na podnet premiéra Mateusza Morawieckeho v súvislosti s vymenúvaním sudcov a verdiktom Súdneho dvora EÚ, že legislatíva Únie má prednosť pred poľskými zákonmi.

Brusel zase vníma poľský Ústavný súd ako spolitizovaný, poukazujúc na spriaznenosť viacerých sudcov s vládou vrátane predsedníčky súdu Julie Przylebskej.

Eurokomisia má obavy

Rozhodnutie poľského Ústavného súdu vyvoláva vážne obavy, keďže právo EÚ má prednosť pred vnútroštátnym právom vrátane ústavy. Uviedla to Európska komisia (EK) vo štvrtok večer v reakcii na verdikt súdu.

Komisia taktiež upozornila, že všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre orgány všetkých členských štátov vrátane vnútroštátnych súdov.

"Rozhodnutie poľského Ústavného súdu si podrobne preštudujeme a následne rozhodneme o ďalších krokoch. Komisia v prípade potreby využije svoje právomoci podľa Zmlúv o fungovaní EÚ na zabezpečenie jednotného uplatňovania a integrity práva Únie," uvádza sa vo vyhlásení eurokomisie.

Vyhlásenie zároveň spresňuje, že EÚ je spoločenstvom založeným na hodnotách a práve, ktoré platia vo všetkých členských štátoch. Komisia zdôraznila, že práva Európanov podľa Zmlúv o fungovaní EÚ (ZFEÚ) musia byť chránené bez ohľadu na to, kde v Európskej únii žijú.

Prvé protesty sú na svete

Pred budovou poľského Ústavného súdu vo Varšave sa vo štvrtok podvečer zišli desiatky ľudí, aby proti rozhodnutiu protestovali.

Demonštranti vo Varšave mali v rukách vlajky Poľska a EÚ a transparenty s nápimi "Neústavný súd", "Sme Európania", "Máme radi EÚ", "Polexit = darček pre Putina". Viacerí držali brožované vydania Ústavy Poľskej republiky, napísal denník Gazeta Wyborcza.

Mnoho pozorovateľov v Poľsku považuje štvrtkové rozhodnutie Ústavného súdu za "priamu cestu" krajiny k vystúpeniu z EÚ - takzvanému polexitu.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však vo štvrtok túto interpretáciu odmietol, pričom poukázal na to, že v mnohých západných krajinách - vrátane Nemecka a Francúzska - došlo k analogickým súdnym rozhodnutiam.

Verdikt Ústavného súdu však môže mať vplyv i na prideľovanie eurofondov pre Poľsko vrátane peňazí z Plánu obnovy pre Európu. Poľsko z neho môže získať asi 58 miliárd eur: 23,9 miliardy eur vo forme grantov a 34,2 miliardy eur v pôžičkách.

Poľsko už predstavilo plán prerozdelenia týchto prostriedkov, ten však musí schváliť Brusel, čo sa zatiaľ nestalo.

Poľská opozícia sa domnieva, že vedenie krajiny použije verdikt Ústavného súdu aj na spochybnenie rozhodnutí súdov EÚ týkajúcich sa kontroverznej reformy súdnictva v Poľsku.

(tasr)

  |  

Rezort práce reaguje na Sulíkov nápad zrušiť úrady práce: Lepšie je zrušiť jeho ministerstvo

AKTUALIZOVANÉ Úrady práce by na Slovensku v budúcnosti mohli byť zrušené. Povedal to vicepremiér a minister hospodárstva Richard Sulík po štvrtkovom rokovaní vlády. Úlohou štátu totiž podľa neho nie je hľadať ľuďom robotu a platiť na to niekoľko tisíc úradníkov. Uviedol to ako príklad toho, ako by sa dali šetriť verejné výdavky. Ministerstvo práce, pod ktorého tieto úrady spadajú, kontruje, že sa zdá byť lepšie zrušiť rezort hospodárstva.

Tému nadhodil v nadväznosti na aktuálne diskusie o rozpočte na rok 2022. Povedal, že ak budú peniaze rozdelené férovo, on bude spokojný. "Dokonca mám takú nádej, že možno už nastal čas, že budeme robiť aj niektoré odvážnejšie rozhodnutia, napríklad, že zrušíme úrady práce," povedal Sulík s tým, že v súčasnosti, keď niekto hľadá prácu, stačí mu do internetového prehliadača naťukať názov portálu s pracovnými ponukami.

"Nemyslím si, že musíme zamestnávať 2000 alebo viac úradníkov, ktorí prácu sprostredkujú. To zvládne každý sám, kto prácu chce," vyjadril sa vicepremiér a dodal, že preto možno nastal čas na takéto odvážne rozhodnutie a ak by bolo na stole, SaS to určite podporí.

Na otázku, čo s tými, ktorí internet nemajú, Sulík odpovedal, že štát by im vytvoril na úradoch práce internetové stanice. "Jeden počítať s pripojením na internet, to nie je nejaký veľký peniaz, alebo to môžu byť rovno počítače, ktoré ostanú po úradníkoch," poznamenal Sulík a dodal, že naťukať do počítača adresu webovej stránky by už mal vedieť každý, pretože existuje povinná školská dochádzka a preto by každý mal vedieť písať a čítať.

Na ďalšiu otázku, či by štát vytvoril svoju internetovú stránku s pracovnými ponukami - keďže jeho ilustračný príklad Profesia.sk je súkromná spoločnosť - zase odpovedal, že v tom zmysel nevidí.

Rezortu práce sa zdá lepšie zrušiť rezort hospodárstva

"Ak minister hospodárstva Richard Sulík navrhuje zrušenie úradov práce, potom sa nám lepším krokom zdá byť zrušenie ministerstva hospodárstva. Riadenie energetiky môže prebrať ministerstvo financií, výstavu Expo v Dubaji môže zabezpečovať ministerstvo dopravy, ktoré má na starosti cestovný ruch," uviedla v reakcii hovorkyňa ministra práce Eva Rovenská.

Pripomenula, že úrady práce vyplatili podnikateľom viac ako 2,5 miliardy eur napriek tomu, že podpora podnikania patrí pod ministerstvo hospodárstva. Rezort práce pomáhal aj ďalšiemu rezortu SaS, keď vyplácal pomoc pre materské školy a základné umelecké školy, doplnila.

"Vôbec nepovažujeme za vtipné, keď niekto dehonestuje prácu zamestnancov štátu, ktorí počas pandémie najlepšie zvládali vyplácanie pomoci ľuďom aj podnikateľom a teraz im niekto odkazuje, že sú nadbytoční," dodala Rovenská.

(tasr, ste, tod)

  |  

Smer chce mimoriadnu schôdzu pre skupovanie pôdy Maďarskom. Fico: Orbán cíti, že na Slovensku je bezvládie

Strana Smer podá v piatok 8. októbra návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR. Dôvodom je, že Maďarsko skupuje na Slovensku nehnuteľnosti a môže chystať aj nákup slovenských pozemkov. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal predseda strany Robert Fico. Podľa lídra Smeru maďarský premiér Viktor Orbán cíti, že na Slovensku je bezvládie.

Maďarský premiér Viktor Orbán podľa Fica chápe, že na Slovensku je bezvládie a môže tu realizovať svoje plány. Viniť z toho je podľa neho potrebné Eduarda Hegera (OĽaNO) a jeho vládu. Expremiér dodal, že sa na to nechce pozerať a preto podáva návrh na zvolanie schôdze NR SR.

Zároveň žiada, aby vláda vysvetlila, čo ide robiť preto, aby sa pôda, lesy a historické budovy nedostali do rúk iných štátov. „Orbán sa správa ako dravec, ktorý zavetril starú krívajúcu laň,“ povedal Fico. Zároveň doplnil, že na maďarskej strane vidíme fond v objeme 400 miliónov eur, ktorý by mal byť podľa neho na skupovanie poľnohospodárskej pôdy na Slovensku.

„Voda, pôda a lesy je niečo, čo je viac hodnotné ako zlato a diamanty,“ dodal Fico. Poukázal na to, že jeho vláda ochránila už v minulosti SR pred predajom slovenskej pitnej vody či pozemkov do zahraničia.

„Teraz sa nachádzame v stave, keď nás nechráni žiaden zákon. Preto chceme na tejto mimoriadnej schôdzi počuť, čo chce táto vláda robiť, aby sa naša pôda, lesy nedostávali do rúk cudzích štátov, firiem či súkromníkov. Verím, že táto schôdza bude otvorená a budeme sa rozprávať o tom, akým spôsobom zamedziť tomu, aby sa naša pôda dostávala do zahraničných rúk," doplnil Richard Takáč (Smer-SD).

Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) po stretnutí so svojím maďarským rezortným kolegom Pétrom Szijjartóom v utorok 5. októbra povedal, že chce, aby maďarská vláda všetky svoje aktivity na území Slovenska konzultovala vopred a vykonávala ich len po súhlase Slovenska. Narážal tak na to, že Maďarsko zakúpilo niektoré budovy v Košiciach a vytvorilo aj špeciálny fond, ktorý má slúžiť na nákup poľnohospodárskej pôdy v krajinách strednej Európy.

https://standard.sk/122836/madari-chcu-za-stamiliony-eur-skupovat-podu-v-cudzine-vratane-slovenska/

(sita, tasr, ste)

  |  

Heger: Nemocnice čelia náporu pacientov. Až 80 percent hospitalizovaných je nezaočkovaných

Premiér Eduard Heger vyzval ľudí, aby dodržiavali pandemické opatrenia. Upozornil na nápor pacientov, ktorému čelia nemocnice, a veľkú záťaž zdravotníkov. Pre tých, ktorí sa nechcú dať zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, je podľa neho jediným nástrojom nosenie rúška alebo respirátora.

"Pandemická situácia na Slovensku sa zhoršuje. Nie je to nečakaná správa. Očakávali sme to nielen preto, že sa to deje pre situáciu v iných krajinách, ale aj pre nízku zaočkovanosť," skonštatoval premiér Eduard Heger (OĽaNO). Dodal, že vyše 80 percent hospitalizovaných je nezaočkovaných. "Nevyčítam to ľuďom, je to na každého rozhodnutí, či sa chce alebo nechce chrániť vakcínou," dodal.

Ako pripomenul, plné nemocnice spôsobujú odklad operácií z dôvodu potreby reprofilizácie lôžok, ale aj enormne zaťažujú zdravotníkov. Poďakoval zdravotníkom za ich obetu a povzbudil ich pri ďalšom nasadení.

Krajniak: Kontrolovať, či je zamestnanec očkovaný, je ústavne možné

Minister sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) pred rokovaním vlády uviedol, že kontrola zo strany firiem, či je ich zamestnanec očkovaný proti ochoreniu COVID-19 alebo nie je, je ústavne možná. Nesmú však z toho plynúť žiadne postihy a bude si to žiadať novelu Zákonníka práce.

„Na tripartite sme sa dohodli so všetkými sociálnymi partnermi, že preveríme u ministerky spravodlivosti, či existuje ústavná možnosť, ako by sa mohli zamestnávatelia opýtať svojich zamestnancov, či sú zaočkovaní alebo nie,“ poznamenal minister s tým, že takáto možnosť existuje, avšak nemožno z toho vyvodiť žiadne pracovnoprávne postihy. Je to len pre to, aby mohli firmy upraviť organizáciu práce a bezpečnosť pri práci napríklad tým, že zaočkovaní budú pracovať so zaočkovanými a nezaočkovaní s nezaočkovanými.

„Pôvodne sme uvažovali, že by to mohlo byť stanovené vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR, ale nakoniec to stanovisko je také, že by sme to mohli upraviť, ak bude taká všeobecná vôľa, v Zákonníku práce,“ skonštatoval minister.

Na najbližšej tripartite chce minister túto odpoveď sprostredkovať všetkým sociálnym partnerom, a ak bude zhoda, Krajniak si vie predstaviť novelu Zákonníka práce, ktorá umožní firmám žiadať zamestnancov o informáciu o zaočkovanosti.

(tasr, ste)