Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj diskutoval po telefóne s Trumpom o mierových rozhovoroch

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu vyhlásil, že pred stretnutím G7 vo Francúzsku, ktoré sa uskutoční tento týždeň, hovoril s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a prediskutoval s ním úsilie o ukončenie viac ako štvorročnej vojny. 

Zelenskyj v článku na Telegrame uviedol, že Trumpovi zablahoželal k 80. narodeninám a poďakoval mu za pomoc, ktorú mu Washington poskytol počas celého konfliktu. „Prezidentovi Trumpovi som zaželal veľa úspechov, v prvom rade v jeho úsilí ukončiť ruskú vojnu proti Ukrajine,“ povedal Zelenskyj.

Pred stretnutím G7 v Evian-les-Bains, kde by mali lídri v utorok diskutovať o ruskej vojne na Ukrajine, Zelenskyj povedal, že s Trumpom prediskutoval postoj ich medzinárodných partnerov.

„Hovorili sme o tom, čo by mohlo pomôcť priblížiť mier práve teraz, a ja som prezidenta informoval o najnovšom vývoji na bojisku a o tom, ako sa posilnila naša pozícia,“ povedal. „Máme niekoľko dobrých nápadov, ktoré by mohli pomôcť priblížiť mier.“

Rozhovory sprostredkované USA, ktorých cieľom bolo ukončiť vojnu, sa zastavili, keďže Washington sa naďalej sústreďuje na konflikt v Iráne.

Zelenskyj však v posledných týždňoch vyhlásil, že zmena dynamiky na bojisku v prospech Ukrajiny otvorila príležitosť na dosiahnutie mierovej dohody.

(reuters, im)

Minúta  |  

Albánci protestujú proti luxusnému rezortu Trumpovho zaťa

Približne 200 demonštrantov v sobotu strhlo kovové a ostnaté ploty okolo luxusného developerského projektu na albánskom pobreží Jadranského mora, čo je ďalší znak rastúceho hnevu voči výstavbe v environmentálne citlivých oblastiach.

Albánci už týždne protestujú proti plánovanému luxusného rezortu, ktorý podporuje spoločnosť spojená s Jaredom Kushnerom, zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Nachádza sa neďaleko Vlory, ktorá je známa svojimi plameniakmi a hniezdiskom korytnačiek.

V sobotu protestovali dedinčania z Rrjollu, ktorý sa nachádza v oblasti piesočnatých pláží a borovicových lesov v severozápadnom Albánsku, proti ďalšiemu projektu, ktorý nesúvisí s Kushnerom, s tvrdením, že sa stavia na ich skonfiškovanej pôde.

Mávali albánskymi štátnymi vlajkami a kričali „revolúcia“, zatiaľ čo strhávali ploty. Vypuklo niekoľko potýčok s políciou, ale polícia im v odstránení plota nezabránila.

Albánska spoločnosť na tomto mieste stavia luxusný päťhviezdičkový turistický rezort a albánska vláda udelila projektu „zvláštny štatút investora“.

(reuters, im)

Minúta  |  

Británia a Japonsko budú vyvíjať stíhačku novej generácie

Lídri Británie a Japonska v nedeľu oznámili technologické partnerstvo, ktorého cieľom je posilniť národnú bezpečnosť a vytvoriť nové pracovné miesta. Zároveň prisľúbili, že urýchlia pokrok pri vývoji stíhačky novej generácie (GCAP).

Japonská premiérka Sanae Takaičiová sa v nedeľu v Londýne stretla s britským premiérom Keirom Starmerom. Na rokovaniach sa zúčastnila aj skupina podnikateľských lídrov, ktorí diskutovali o možnostiach prehĺbenia spolupráce v technologickej oblasti, v oblasti zelenej energie a obrany.

Popri oznámeniach o kontraktoch v celkovej hodnote 18 miliárd libier týkajúcich sa infraštruktúry, finančných služieb a veternej energie, Takaičiová uviedla, že základom vzťahu medzi oboma krajinami sú hlboké bezpečnostné väzby. „Dohodli sme sa, že ďalej urýchlime pokrok v programe Global Combat Air Program, GCAP, ktorý je základným kameňom našej bezpečnostnej spolupráce,“ uviedla japonská premiérka.

GCAP je projekt zameraný na vývoj stíhačky novej generácie. Má ho vyvíjať spoločný podnik britskej firmy BAE Systems, talianskej spoločnosti Leonardo a japonskej Japan Aircraft Industrial Enhancement, za ktorou je koncern Mitsubishi Heavy Industries.

Súčasťou partnerstva sú exportné dohody pre niektoré spoločnosti, výrobné prepojenia a výskumné projekty zahŕňajúce niektoré z najväčších firiem v Británii a Japonsku, ako sú Rolls-Royce, BAE a NEC Corporation. „Tieto prelomové dohody prinesú do Spojeného kráľovstva investície v hodnote mnohých miliárd libier, vytvoria desaťtisíce nových pracovných miest a podporia nový vývoj,“ povedal Starmer.

(reuters, tasr, im)

Minúta  |  

Nemecko chce najsilnejšiu armádu v Európe

Nemecko deklaruje ambíciu stať sa hlavnou vojenskou silou Európy v rámci NATO. Veľvyslanec v USA Jens Hanefeld uviedol, že Berlín je pripravený prevziať väčšiu zodpovednosť za bezpečnosť kontinentu po desaťročiach, keď dominantnú úlohu zohrávali Spojené štáty, informuje Fox News.

Impulzom sa stala vojna Ruska proti Ukrajine, ktorá podľa nemeckých predstaviteľov zásadne zmenila bezpečnostné prostredie. Vláda kancelára Friedricha Merza preto plánuje zvýšiť obranné výdavky na päť percent HDP a výrazne posilniť Bundeswehr.

Do armády chce získať takmer 100-tisíc nových vojakov a rozšíriť vojenské kapacity na východnom krídle NATO vrátane stálej brigády v Litve.

Nemecko zároveň odmieta kritiku, že neprispieva dostatočne k spoločnej obrane, a poukazuje na miliardové nákupy americkej vojenskej techniky.

Berlín očakáva, že NATO zostane transatlantickou alianciou, no v nasledujúcom desaťročí bude výrazne európskejšie.

(mja)

Minúta  |  

Jakab varuje pred koaličným peklom pri schvaľovaní rozpočtu

Opozičný poslanec Július Jakab z Hnutia Slovensko očakáva, že príprava a schvaľovanie budúcoročného štátneho rozpočtu výrazne prehĺbi napätie vo vládnej koalícii.

Podľa neho sa koaliční partneri dostanú do sporov o rozdelenie zdrojov a budú sa navzájom vydierať hrozbou rozpadu vlády. Jakab svoje obavy opiera aj o nedávnu kritiku strany Hlas-SD zo strany premiéra Roberta Fica.

Tvrdí, že jeseň prinesie sériu konfliktov medzi koaličnými stranami, ktoré budú bojovať o vlastné politické priority. Súčasne sa ostro vyjadril k plánovanému vymenovaniu Petra Kmeca a Miroslava Radačovského za veľvyslancov.

Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu vyčíta, že ich nominácie pravdepodobne podpíše napriek výhradám opozície.

K kritike sa pridala aj Veronika Remišová, podľa ktorej by prezident nemal schvaľovať kandidátov, pri ktorých existujú pochybnosti o vhodnosti ich pôsobenia v diplomatických funkciách.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Hamilton vyhral prvýkrát s Ferrari a prepísal históriu Formuly 1

Lewis Hamilton prežil v Barcelone jeden z najemotívnejších momentov svojej kariéry. Sedemnásobný majster sveta získal prvé víťazstvo po prestupe do Ferrari a zároveň ukončil sériu piatich triumfov mladého lídra šampionátu Kimiho Antonelliho.

Pre 41-ročného Brita ide o prvé prvenstvo od Veľkej ceny Belgicka 2024 a celkovo už o 106. víťazstvo v kariére.

Hamilton zároveň prepísal historické štatistiky, keď sa stal najstarším víťazom pretekov Formuly 1 od Jacka Brabhama v roku 1970.

Druhé miesto obsadil George Russell na Mercedese, tretí skončil Lando Norris z McLarenu. Antonelli, ktorý viedol priebežné poradie majstrovstiev sveta, odstúpil päť kôl pred cieľom pre technické problémy. Jeho náskok na čele šampionátu sa tak výrazne znížil a boj o titul zostáva otvorený.

(reuters, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.