Preskočiť na obsah
  |  

Nawrocki dáva Zelenskému čas, kým rozhodne o odobratí vyznamenania

Poľský prezident Karol Nawrocki by mohol v najbližších dňoch rozhodnúť o osude Radu bieleho orla, ktorý skôr udelil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému. Informoval o tom denník Rzeczpospolita s odvolaním sa na svoje zdroje.

Ako píše ukrajinský portál UNN, podľa informácií z prezidentského paláca je odklad rozhodnutia zámerný a predstavuje „okno príležitostí“ pre ukrajinskú stranu. Nawrocki chce poskytnúť Kyjevu čas na reakciu a zároveň ukázať, že v zahraničnopolitických otázkach nekoná emotívne.

Zdroje však uvádzajú, že tento čas je obmedzený a rozhodnutie môže padnúť v horizonte dní.

Varšava podľa denníka vidí jedinú možnosť, ktorá by mohla prezidenta presvedčiť, aby Zelenskému vyznamenanie ponechal. Ide o zmenu názvu jednotky ukrajinských Síl špeciálnych operácií, ktorá nesie označenie „Hrdinovia UPA“. V Poľsku je UPA spájaná so zločinmi voči poľskému obyvateľstvu počas druhej svetovej vojny vrátane volynského masakru.

Kriticky sa k tomuto kroku postavil aj poľský premiér Donald Tusk. Skonštatoval, že rozhodnutie sa dotýka historicky citlivých tém a môže negatívne ovplyvniť poľsko-ukrajinské vzťahy. Následne prezident Nawrocki vyhlásil, že sa domnieva, že Zelenskému by mali poľský Rad bieleho orla odňať.

(max)

  |  

O hlasovací preukaz na referendum sa dá žiadať už len v pondelok

Voliči, ktorí sa chcú zúčastniť na júlovom referende mimo miesta svojho trvalého pobytu, môžu požiadať o hlasovací preukaz. Elektronicky je možné podať žiadosť už len počas pondelka. Osobne možno o preukaz požiadať najneskôr 3. júla, teda deň pred konaním referenda.

Hlasovací preukaz umožňuje voliť v ktoromkoľvek volebnom okrsku na Slovensku. O jeho vydanie možno požiadať e-mailom alebo prostredníctvom elektronickej schránky obce na portáli Slovensko.sk. Obec zašle preukaz doporučene do vlastných rúk najneskôr do troch pracovných dní od doručenia žiadosti. Pri osobnej žiadosti vydáva preukaz bezodkladne počas úradných hodín.

Referendum sa uskutoční 4. júla. Volebné miestnosti budú otvorené od 7.00 do 22.00 h. Voliči budú rozhodovať o dvoch otázkach – o zrušení takzvanej doživotnej renty a o obnovení Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry.

Referendum vyhlasuje prezident na základe petície podporenej najmenej 350-tisíc občanmi. Aktuálnu iniciovala mimoparlamentná strana Demokrati. Pôvodne navrhovaná otázka o skrátení volebného obdobia sa súčasťou referenda nestala. Prezident Peter Pellegrini ju označil za rozpornú s Ústavou SR.

(tasr, max)

  |  

Európa chce vlastné AI giganty, obáva sa závislosti od USA

Rozhodnutie USA obmedziť prístup k najnovším modelom umelej inteligencie spoločnosti Anthropic vyvolalo v Európe obavy z technologickej závislosti od amerických firiem.

Americké ministerstvo obchodu nariadilo spoločnosti zablokovať prístup k najnovším modelom osobám, ktoré nie sú občanmi USA. Anthropic následne pozastavil prístup pre všetkých používateľov vrátane Američanov.

Krok Washingtonu vnímajú podľa Politica viacerí európski politici ako varovanie, že Európa nemá dostatočne silné vlastné kapacity v oblasti umelej inteligencie. Téma prichádza krátko po tom, ako Európska komisia predstavila plány na posilnenie technologickej suverenity EÚ.

Hovorca Európskej komisie Thomas Regnier uviedol, že prípad len potvrdzuje potrebu budovať vlastné technologické schopnosti. Podobne sa vyjadrili aj viacerí politici vrátane lídra francúzskeho Národného združenia Jordana Bardellu, podľa ktorého sa krajiny bez vlastných modelov umelej inteligencie stanú závislými od rozhodnutí iných mocností.

Pozornosť sa sústreďuje najmä na francúzsku spoločnosť Mistral, považovanú za najsilnejšieho európskeho konkurenta v oblasti generatívnej AI. Bývalý francúzsky premiér Édouard Philippe vyzval na opatrenia podporujúce európske technologické firmy vrátane preferencií pri verejných zákazkách.

Europolitici zdôrazňujú aj potrebu budovať vlastnú výpočtovú infraštruktúru. Hovorí sa o výstavbe veľkých AI centier a o spolupráci s krajinami ako Kanada, Austrália, Singapur či Spojené kráľovstvo pri zdieľaní výpočtových kapacít.

(max)

  |  

Ruské útoky na Kyjev zasiahli UNESCO kláštor z roku 1051

Pri rozsiahlom ruskom leteckom útoku na Kyjev zomreli štyria ľudia a ďalších 23 utrpelo zranenia. Útok vážne poškodil Kyjevsko-pečerskú lavru, významný cirkevný komplex zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Podľa ukrajinských úradov išlo o najťažší útok na hlavné mesto za posledné dva týždne.

Poškodený pravoslávny objekt z roku 1051 patrí k najvýznamnejším symbolom ukrajinskej duchovnej a kultúrnej histórie. Drony a rakety zároveň zasiahli viaceré obytné budovy a poškodili elektrické vedenie, bez elektriny zostalo približne 140-tisíc obyvateľov.

Boje pokračovali aj v ďalších častiach krajiny. V Charkove zahynulo pri druhom ruskom útoku päť záchranárov a najmenej päť ďalších osôb utrpelo zranenia. V meste Sumy skončili zranení traja ľudia vrátane dieťaťa.

Poľsko v reakcii na útoky dočasne vyslalo do vzduchu stíhačky pre možné narušenie vzdušného priestoru, neskôr však oznámilo, že k narušeniu nedošlo.

Pri útoku ukrajinského dronu na ruské mesto Tula zasa zahynuli traja ľudia a ďalší traja vrátane ročného dieťaťa utrpeli zranenia.

Ruský guvernér informoval aj o dronovom útoku Ukrajiny a poškodení dvoch mostov spájajúcich časť ukrajinskej Chersonskej oblasti, ktorú kontroluje Rusko, s Krymom. Dopravu museli zastaviť.

(reuters, max)

  |  

Guterres odsúdil izraelské útoky na Bejrút

Generálny tajomník OSN António Guterres kritizoval v nedeľu útoky Izraela na libanonský Bejrút, ktoré ohrozili plány Spojených štátov na podpísanie rámcovej mierovej dohody s Iránom ešte počas tohto dňa

„Tieto útoky sa uskutočnili napriek prímeriu a v čase, keď sa očakáva, že Spojené štáty a Iránska islamská republika dosiahnu dohou, ktorá otvorí cestu pre mierové riešenie tohto konfliktu,“ uviedol Guterres vo vyhlásení. „Vyzývam všetky strany, aby preukázali maximálnu zdržanlivosť v tejto kľúčovej chvíli.“

Na zdržanlivosť všetkých strán a neútočenie vyzval v nedeľu aj americký prezident Donald Trump, ktorý obvinil Izrael, že útokmi na Bejrút spôsobil odloženie podpísania dohody. Šéf Bieleho domu však zdôraznil, že mierová dohoda by mala byť napriek tomu uzavretá v najbližších hodinách.

Izraelskí predstavitelia uviedli, že útok na južné predmestia Bejrútu, baštu libanonského militantného hnutia Hizballáh, bol reakciou na odpálenie rakiet touto Iránom podporovanou skupinou na územie Izraela.

Americký minister obrany Pete Hegseth v nedeľu povedal, že neočakáva, že by izraelský útok zastavil pokrok smerom k dohode. „Podľa toho, čo viem, sme na dobrej ceste,“ uviedol. „Nie je to otázka toho, či sa to stane, ale toho, kedy sa to stane,“ dodal.

(tasr, afp, im)

  |  

Anthropic vypne časť AI modelov. Európska komisia reaguje

Európska komisia (EK) v nedeľu uviedla, že posudzuje praktické dôsledky nariadenia americkej vlády o kontrole vývozu, ktoré sa týka spoločnosti Anthropic pôsobiacej v oblasti umelej inteligencie (AI). Prijaté opatrenia by podľa Komisie nemali byť diskriminačné voči partnerom.

Anthropic v piatok (12. júna) oznámil, že vypne svoje najpokročilejšie modely umelej inteligencie pre všetkých používateľov po tom, ako mu vláda USA nariadila pozastaviť prístup k týmto modelom pre cudzích štátnych príslušníkov s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť.

„Vidíme, že na trh prichádza nová generácia veľmi výkonných modelov umelej inteligencie. Tie ponúkajú významné prínosy, okrem iného aj pre kybernetickú obranu, no zároveň vyvolávajú vážne obavy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré je potrebné riešiť,“ uviedol vo vyhlásení hovorca EK Thomas Regnier

„Myslíme si, že núdzové opatrenia prijímané v tomto kontexte by nemali byť diskriminačné voči partnerom,“ povedal. „Tento vývoj je ďalšou ilustráciou toho, prečo Európa potrebuje posilniť svoju technologickú suverenitu,“ uviedol Regnier a dodal, že EK pozorne skúma „praktické dôsledky tejto situácie pre európskych používateľov týchto služieb“.

(reuters, tasr, im)