Preskočiť na obsah
  |  

Šimečková a Puková neplatili nájom, priestory dávali ďalej bez súhlasu mesta

Občianske združenie GRIFLÍK, za ktorým stoja Marta Šimečková a Andrea Puková, podľa zistení týždenníka Plus 7 dní vlani prenajímalo Slovenskej televízii a rozhlasu (STVR) priestory v Pisztoryho paláci v Bratislave napriek tomu, že na to nemalo oprávnenie.

Hovorkyňa STVR Zuzana Vicelová potvrdila, že verejnoprávna inštitúcia si od januára do marca 2025 štyrikrát krátkodobo prenajala priestory Kalinovskej knižnice na potreby nakrúcania relácie Večera s Havranom.

GRIFLÍK následne vystavilo štyri faktúry v celkovej hodnote 1 200 eur, ktoré STVR uhradila. Združenie pritom mestu platilo ročne za priestor zhruba 640 eur, uhrádzalo si aj energie.

Otázky vyvoláva skutočnosť, že priestory v Pisztoryho paláci patria hlavnému mestu Bratislava a spravuje ich mestská časť Staré Mesto. Časť objektu si prenajalo občianske združenie Projekt Fórum vedené Martou Šimečkovou. Podľa nájomnej zmluvy však nesmie bez súhlasu mestskej časti priestory ďalej najímať tretím osobám.

Staré Mesto potvrdilo, že neexistuje žiadny dodatok, ktorý by Projektu Fórum umožňoval poskytovať priestory ďalším subjektom. Na základe akého oprávnenia ich preto využívalo združenie GRIFLÍK, zostáva nejasné.

Mestská časť zároveň uviedla, že Projektu Fórum už plynie výpovedná lehota nájomnej zmluvy do augusta 2026. Dôvodom bolo opakované neuhrádzanie nájomného a nereagovanie na výzvy samosprávy.

(max)

  |  

Elon Musk utrpel ďalšiu právnu prehru s OpenAI

Federálny súd v San Franciscu zamietol žalobu spoločnosti xAI Elona Muska proti firme OpenAI a jej šéfovi Samovi Altmanovi. Firma xAI tvrdila, že OpenAI získala obchodné tajomstvá súvisiace s četbotom Grok prostredníctvom bývalého hlavného inžiniera spoločnosti Xuechena Liho.

Sudkyňa Rita Linová však vyzdvihla, že xAI nepreukázala, že by OpenAI nabádala Liho na zverejnenie dôverných informácií alebo že by jej zamestnanci vedeli o prípadnom prenose interných údajov. Žalobu preto zamietla s konečnou platnosťou. Už vo februári odmietla aj jej predchádzajúcu verziu.

Pôvodná žaloba z minulého roka sa týkala údajného zneužitia dôverných informácií vrátane zdrojového kódu po odchode viacerých zamestnancov xAI do OpenAI. V doplnenom dokumente sa spoločnosť sústredila najmä na náborový proces Xuechena Liho.

Podľa súdu je bežné, že zamestnávatelia sa uchádzačov pýtajú na ich predchádzajúce pracovné skúsenosti. Skutočnosť, že OpenAI diskutovala s kandidátom o jeho práci, podľa sudkyne neznamená snahu získať obchodné tajomstvá.

Ide o druhú významnú súdnu prehru Muska voči OpenAI za posledný mesiac. V máji neuspela ani jeho žaloba, v ktorej obvinil OpenAI a Sama Altmana zo zrady pôvodného neziskového poslania spoločnosti.

(reuters, max)

  |  

Rusko aj Ukrajina musia spraviť kompromis, tvrdí Lukašenko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia dospieť ku kompromisu, aby ukončili vojnu, ktorá trvá viac ako štyri roky. V rozhovore pre televíziu Al Arabiya uviedol, že ďalšia eskalácia konfliktu by situáciu len zhoršila.

„Ak si to na oboch stranách bojovníci a ich podporovatelia uvedomia, že ďalej sa zájsť nedá, inak dôjde k eskalácii a ešte horšej situácii, znamená to, že je možné dosiahnuť kompromis,“ uznal s dôvetkom, že Rusko aj Ukrajina čelia nedostatku vojakov, čo označil za jeden z hlavných problémov konfliktu.

Opätovne odmietol možnosť nasadenia bieloruských vojakov na Ukrajine. Tvrdí, že Ukrajina sa zo strany Bieloruska „nemá čoho báť“ a že obavy z možného útoku z bieloruského územia sú výsledkom politických ambícií.

Bielorusko patrí medzi najbližších spojencov Ruska. V roku 2022 umožnilo Moskve využiť svoje územie pri invázii na Ukrajinu a na jeho území sú rozmiestnené aj ruské jadrové zbrane.

(reuters, max)

  |  

Americký strategický bombardér sa zrútil pri štarte, nikto neprežil

Bombardér B-52 Stratofortress amerického letectva sa v pondelok zrútil pri štarte na leteckej základni Edwards v kalifornskej Mohavskej púšti. Pri nehode zahynulo všetkých osem ľudí na palube, potvrdili to predstavitelia amerického letectva.

Lietadlo bolo na rutinnej testovacej misii súvisiacej s programom modernizácie radarov. Podľa plukovníka Jamesa Hayesa havarovalo krátko po vzlietnutí. Na palube sa nachádzali vojaci, civilní zamestnanci vlády aj zmluvní pracovníci. Spoločnosť Boeing oznámila, že medzi obeťami boli aj dvaja jej zamestnanci.

Príčina havárie zatiaľ nie je známa. V dôsledku poškodenia pristávacej dráhy leteckú prevádzku na základni Edwards minimálne do utorka pozastavili.

Zábery z miesta ukázali rozsiahlu zuhoľnatenú plochu v púšti. Podľa úradov bola nehoda bez šance na prežitie. Mená obetí zatiaľ nezverejnili.

B-52 Stratofortress patrí medzi najvýznamnejšie strategické bombardéry amerického letectva. Lietadlo dokáže niesť široké spektrum konvenčných aj jadrových zbraní a má dolet viac ako 13-tisíc kilometrov bez dopĺňania paliva.

Podľa údajov Úradu pre archívy leteckých nehôd ide o prvú haváriu bombardéra B-52 od roku 2016, keď sa podobné lietadlo zrútilo na ostrove Guam. Vtedy však všetci členovia posádky prežili.

(reuters, max)

  |  

Trump sa zameral na francúzsku digitálnu daň, hrozí clom na víno

Americký prezident Donald Trump pohrozil Francúzsku zavedením 100-percentného cla na víno a šampanské, ak Paríž nezruší daň z digitálnych služieb pre technologické firmy. Informoval o tom denník New York Post, píše Euractiv.

Francúzsko zaviedlo v roku 2019 trojpercentnú daň z príjmov veľkých technologických spoločností pôsobiacich na jeho území. Opatrenie sa týka aj amerických firiem, ako sú Amazon, Apple, Facebook či materská spoločnosť Googlu Alphabet.

Trump podľa denníka priznal, že francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona požiadal o zrušenie tejto dane. Ak sa tak nestane, Spojené štáty pristúpia k vysokým clám na francúzske vína a šampanské.

USA sú najväčším odberateľom francúzskych vín a liehovín. Podľa Francúzskej federácie vývozcov vína a liehovín smerovalo na americký trh vlani 21 percent celkového exportu tohto sektora. Francúzske a ďalšie európske vína pritom už teraz podliehajú 15-percentnému clu. Export francúzskych vín a liehovín do Spojených štátov sa minulý rok medziročne znížil o 21 percent.

Trump podobnými opatreniami pohrozil Francúzsku už počas svojho prvého funkčného obdobia po zavedení digitálnej dane. Podobný spor viedol aj s Kanadou, ktorá sa minulý rok rozhodla daň z digitálnych služieb zrušiť v rámci obchodných rokovaní so Spojenými štátmi.

(max)

  |  

Brusel rozšíril ruský sankčný zoznam o ľudí spojených s Navaľným

Európska únia rozšírila svoj sankčný zoznam o ďalšie osoby a subjekty spojené s ruským vojenským priemyslom, takzvanou tieňovou flotilou a aktivitami označovanými za politické zasahovanie. Na sankčný zoznam pribudlo celkovo 34 osôb a 47 subjektov.

Medzi novozaradenými sú Tahir Garajev, zakladateľ spoločnosti Coral Energy, neskôr premenovanej na 2Rivers Group, a Konstantin Rogač. Podľa Európskej únie Garajev prostredníctvom siete spoločností napomáhal prepravu a export ruskej ropy vrátane dodávok od sankcionovanej spoločnosti Rosnefť.

Rogač podľa Bruselu zabezpečoval poistné krytie a administratívne služby pre plavidlá prepravujúce ruskú ropu a ropné produkty. Únia zároveň uvalila sankcie na 15 osôb v súvislosti so smrťou opozičného politika Alexeja Navaľného. Medzi nimi sú ruskí sudcovia a prokurátori.

Na zoznam pribudli aj osoby obvinené zo šírenia dezinformácií podporujúcich alebo ospravedlňujúcich ruskú vojnu proti Ukrajine. Ide o novinárov, influencera na sociálnych sieťach a Georgija Ševkunova, biskupa Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová podotkla, že členské štáty zároveň rokujú o ďalšom balíku sankcií voči Rusku. Podľa nej doterajšie sankcie spôsobili ruskej ekonomike škody v hodnote od jedného do 1,3 bilióna eur.

(reuters, max)