Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elon Musk utrpel ďalšiu právnu prehru s OpenAI

Federálny súd v San Franciscu zamietol žalobu spoločnosti xAI Elona Muska proti firme OpenAI a jej šéfovi Samovi Altmanovi. Firma xAI tvrdila, že OpenAI získala obchodné tajomstvá súvisiace s četbotom Grok prostredníctvom bývalého hlavného inžiniera spoločnosti Xuechena Liho.

Sudkyňa Rita Linová však vyzdvihla, že xAI nepreukázala, že by OpenAI nabádala Liho na zverejnenie dôverných informácií alebo že by jej zamestnanci vedeli o prípadnom prenose interných údajov. Žalobu preto zamietla s konečnou platnosťou. Už vo februári odmietla aj jej predchádzajúcu verziu.

Pôvodná žaloba z minulého roka sa týkala údajného zneužitia dôverných informácií vrátane zdrojového kódu po odchode viacerých zamestnancov xAI do OpenAI. V doplnenom dokumente sa spoločnosť sústredila najmä na náborový proces Xuechena Liho.

Podľa súdu je bežné, že zamestnávatelia sa uchádzačov pýtajú na ich predchádzajúce pracovné skúsenosti. Skutočnosť, že OpenAI diskutovala s kandidátom o jeho práci, podľa sudkyne neznamená snahu získať obchodné tajomstvá.

Ide o druhú významnú súdnu prehru Muska voči OpenAI za posledný mesiac. V máji neuspela ani jeho žaloba, v ktorej obvinil OpenAI a Sama Altmana zo zrady pôvodného neziskového poslania spoločnosti.

(reuters, max)

Minúta  |  

Rusko aj Ukrajina musia spraviť kompromis, tvrdí Lukašenko

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko vyhlásil, že Rusko a Ukrajina musia dospieť ku kompromisu, aby ukončili vojnu, ktorá trvá viac ako štyri roky. V rozhovore pre televíziu Al Arabiya uviedol, že ďalšia eskalácia konfliktu by situáciu len zhoršila.

„Ak si to na oboch stranách bojovníci a ich podporovatelia uvedomia, že ďalej sa zájsť nedá, inak dôjde k eskalácii a ešte horšej situácii, znamená to, že je možné dosiahnuť kompromis,“ uznal s dôvetkom, že Rusko aj Ukrajina čelia nedostatku vojakov, čo označil za jeden z hlavných problémov konfliktu.

Opätovne odmietol možnosť nasadenia bieloruských vojakov na Ukrajine. Tvrdí, že Ukrajina sa zo strany Bieloruska „nemá čoho báť“ a že obavy z možného útoku z bieloruského územia sú výsledkom politických ambícií.

Bielorusko patrí medzi najbližších spojencov Ruska. V roku 2022 umožnilo Moskve využiť svoje územie pri invázii na Ukrajinu a na jeho území sú rozmiestnené aj ruské jadrové zbrane.

(reuters, max)

Minúta  |  

Americký strategický bombardér sa zrútil pri štarte, nikto neprežil

Bombardér B-52 Stratofortress amerického letectva sa v pondelok zrútil pri štarte na leteckej základni Edwards v kalifornskej Mohavskej púšti. Pri nehode zahynulo všetkých osem ľudí na palube, potvrdili to predstavitelia amerického letectva.

Lietadlo bolo na rutinnej testovacej misii súvisiacej s programom modernizácie radarov. Podľa plukovníka Jamesa Hayesa havarovalo krátko po vzlietnutí. Na palube sa nachádzali vojaci, civilní zamestnanci vlády aj zmluvní pracovníci. Spoločnosť Boeing oznámila, že medzi obeťami boli aj dvaja jej zamestnanci.

Príčina havárie zatiaľ nie je známa. V dôsledku poškodenia pristávacej dráhy leteckú prevádzku na základni Edwards minimálne do utorka pozastavili.

Zábery z miesta ukázali rozsiahlu zuhoľnatenú plochu v púšti. Podľa úradov bola nehoda bez šance na prežitie. Mená obetí zatiaľ nezverejnili.

B-52 Stratofortress patrí medzi najvýznamnejšie strategické bombardéry amerického letectva. Lietadlo dokáže niesť široké spektrum konvenčných aj jadrových zbraní a má dolet viac ako 13-tisíc kilometrov bez dopĺňania paliva.

Podľa údajov Úradu pre archívy leteckých nehôd ide o prvú haváriu bombardéra B-52 od roku 2016, keď sa podobné lietadlo zrútilo na ostrove Guam. Vtedy však všetci členovia posádky prežili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump sa zameral na francúzsku digitálnu daň, hrozí clom na víno

Americký prezident Donald Trump pohrozil Francúzsku zavedením 100-percentného cla na víno a šampanské, ak Paríž nezruší daň z digitálnych služieb pre technologické firmy. Informoval o tom denník New York Post, píše Euractiv.

Francúzsko zaviedlo v roku 2019 trojpercentnú daň z príjmov veľkých technologických spoločností pôsobiacich na jeho území. Opatrenie sa týka aj amerických firiem, ako sú Amazon, Apple, Facebook či materská spoločnosť Googlu Alphabet.

Trump podľa denníka priznal, že francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona požiadal o zrušenie tejto dane. Ak sa tak nestane, Spojené štáty pristúpia k vysokým clám na francúzske vína a šampanské.

USA sú najväčším odberateľom francúzskych vín a liehovín. Podľa Francúzskej federácie vývozcov vína a liehovín smerovalo na americký trh vlani 21 percent celkového exportu tohto sektora. Francúzske a ďalšie európske vína pritom už teraz podliehajú 15-percentnému clu. Export francúzskych vín a liehovín do Spojených štátov sa minulý rok medziročne znížil o 21 percent.

Trump podobnými opatreniami pohrozil Francúzsku už počas svojho prvého funkčného obdobia po zavedení digitálnej dane. Podobný spor viedol aj s Kanadou, ktorá sa minulý rok rozhodla daň z digitálnych služieb zrušiť v rámci obchodných rokovaní so Spojenými štátmi.

(max)

Minúta  |  

Brusel rozšíril ruský sankčný zoznam o ľudí spojených s Navaľným

Európska únia rozšírila svoj sankčný zoznam o ďalšie osoby a subjekty spojené s ruským vojenským priemyslom, takzvanou tieňovou flotilou a aktivitami označovanými za politické zasahovanie. Na sankčný zoznam pribudlo celkovo 34 osôb a 47 subjektov.

Medzi novozaradenými sú Tahir Garajev, zakladateľ spoločnosti Coral Energy, neskôr premenovanej na 2Rivers Group, a Konstantin Rogač. Podľa Európskej únie Garajev prostredníctvom siete spoločností napomáhal prepravu a export ruskej ropy vrátane dodávok od sankcionovanej spoločnosti Rosnefť.

Rogač podľa Bruselu zabezpečoval poistné krytie a administratívne služby pre plavidlá prepravujúce ruskú ropu a ropné produkty. Únia zároveň uvalila sankcie na 15 osôb v súvislosti so smrťou opozičného politika Alexeja Navaľného. Medzi nimi sú ruskí sudcovia a prokurátori.

Na zoznam pribudli aj osoby obvinené zo šírenia dezinformácií podporujúcich alebo ospravedlňujúcich ruskú vojnu proti Ukrajine. Ide o novinárov, influencera na sociálnych sieťach a Georgija Ševkunova, biskupa Ruskej pravoslávnej cirkvi.

Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová podotkla, že členské štáty zároveň rokujú o ďalšom balíku sankcií voči Rusku. Podľa nej doterajšie sankcie spôsobili ruskej ekonomike škody v hodnote od jedného do 1,3 bilióna eur.

(reuters, max)

Minúta  |  

Kyjev začal novú etapu cesty do EÚ, prvý klaster je otvorený

Ukrajina dosiahla významný míľnik na ceste do Európskej únie. Po stiahnutí maďarského veta Únia otvorila prvý klaster prístupových rokovaní, ktorý sa sústreďuje na reformy v oblasti právneho štátu, súdnictva, boja proti korupcii a ochrany občianskych práv. Rozhodnutie schválili členské štáty na stretnutí v Luxemburgu.

Proces vstupu Ukrajiny do Únie sa začal krátko po ruskej invázii v roku 2022, keď Kyjev požiadal o členstvo. Hoci formálne rokovania boli otvorené už vlani, až teraz sa začína konkrétna práca na jednotlivých rokovacích kapitolách.

Dôležitú úlohu zohralo Maďarsko, ktoré doteraz postup blokovalo pre spory týkajúce sa postavenia maďarskej menšiny v Zakarpatskej oblasti. Po dosiahnutí dohody však Budapešť ustúpila. Vstup Ukrajiny zostáva dlhodobým procesom, ktorý môže trvať ešte niekoľko rokov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.