Preskočiť na obsah
  |  

Seniori nad 85 rokov by mohli dostať viac, Danko a Smer avizujú dohodu

Predseda SNS a podpredseda Národnej rady SR Andrej Danko naznačil, že plánované zvýšenie dôchodkov pre seniorov vo veku 90 a viac rokov by sa mohlo rozšíriť aj na dôchodcov starších ako 85 rokov. Podľa neho sa strane podarilo o tejto možnosti presvedčiť aj predstaviteľov Smeru.

Národniari predložili novelu zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej by sa dôchodky pre ľudí vo veku 90 a viac rokov zvýšili na dvojnásobok minimálneho dôchodku, teda zo 412 na 824 eur. Opatrenie by sa týkalo približne 25-tisíc dôchodcov.

Danko teraz deklaroval, že zo strany Smeru aj ministra financií zaznievajú signály, že pri príprave budúceho štátneho rozpočtu by mohlo dôjsť k výraznému zvýšeniu dôchodkov pre ľudí nad 85 rokov. Konkrétnu sumu neprezradil.

Strana okrem toho presadzuje možnosť kúpy daňovej licencie pre živnostníkov s príjmom do 10-tisíc eur a upozornila, že živnostníci s príjmami do tritisíc eur už nebudú platiť dane a odvody.

Národná rada v stredu schválila novelu zákona o sociálnom poistení z dielne SNS. Od 1. januára 2027 by si študenti, dôchodcovia a rodičia na materskej, otcovskej alebo rodičovskej dovolenke mohli na dohodu privyrobiť do 300 eur mesačne bez platenia odvodov a daní. Doterajší limit je 200 eur.

(tasr, max)

  |  

Fínsky parlament zrušil zákaz jadrových zbraní

Fínsky parlament schválil zásadnú zmenu bezpečnostnej politiky krajiny, keď pomerom hlasov 125 ku 61 podporil zrušenie dlhoročného zákazu týkajúceho sa jadrových zbraní. Novela umožní Fínsku prijímať, prepravovať a podporovať presun jadrových zbraní na svojom území v rámci operácií NATO, píše Politico.

Helsinki však podotkli, že neplánujú trvalé rozmiestnenie jadrových hlavíc v krajine.

Minister obrany Antti Häkkänen označil schválenie zákona za historický krok, ktorý posilňuje bezpečnosť Fínska aj celej Severoatlantickej aliancie. Podľa neho už pôvodné obmedzenia z roku 1980 nezodpovedali postaveniu krajiny po vstupe do NATO v roku 2023.

Rozhodnutie je ďalším dôsledkom zmenenej bezpečnostnej situácie v Európe po ruskej invázii na Ukrajinu. Fínsko, ktoré s Ruskom zdieľa viac než 1 300 kilometrov dlhú hranicu, v posledných rokoch výrazne posilnilo obrannú spoluprácu so spojencami.

Hlasovanie zároveň prichádza v čase, keď fínska vláda zvažuje zapojenie do iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na vytvorenie širšieho európskeho systému jadrového odstrašenia. Premiér Petteri Orpo potvrdil záujem o diskusiu, no konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo.

(max)

  |  

Bulharsko blokuje balík sankcií proti Rusku pre patriarchu Kirilla

Schválenie 21. balíka sankcií Európskej únie voči Rusku naráža podľa Jevropejskej pravdy na odpor Bulharska. Sofia údajne odmieta podporiť návrh v súčasnej podobe najmä preto, že na sankčný zoznam má pribudnúť patriarcha Kirill, hlava Ruskej pravoslávnej cirkvi a blízky spojenec Kremľa. Bulharsko tento krok považuje za zásah do náboženských záležitostí.

Výhrady sa však netýkajú len otázky cirkvi. Viaceré členské štáty EÚ údajne upozornili aj na problematické časti sankcií zameraných na energetický sektor. Európska komisia navrhuje okrem iného zmrazenie cenového stropu na ruskú ropu, aby sa zabránilo rastu príjmov Moskvy z exportu energií.

O návrhu budú členské štáty ďalej rokovať na zasadnutí výboru stálych predstaviteľov EÚ. Prijatie sankcií si pritom vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých krajín Únie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová predstavila nový sankčný balík začiatkom júna. Obsahuje viacero nových opatrení vrátane zákazu vstupu do EÚ pre bývalých ruských vojakov a bojovníkov zapojených do vojny proti Ukrajine.

(max)

  |  

Spor o daňové dokumenty sa uzavrel, Trump ustúpil neteri

Americký prezident Donald Trump ukončil dlhoročný súdny spor so svojou neterou Mary Trumpovou, ktorú obvinil z neoprávneného poskytnutia daňových dokumentov denníku New York Times. Práve na základe týchto materiálov sa začalo v roku 2018 vyšetrovanie financií rodiny Trumpovcov a údajných schém na minimalizáciu daňových povinností.

Obe strany oznámili mimosúdne urovnanie sporu a požiadali súd v New Yorku o jeho definitívne ukončenie. Podmienky dohody nezverejnili. Po formálnom zamietnutí žaloby už Trump nebude môcť podniknúť v tej istej veci ďalší právny krok.

Prezident podal žalobu v roku 2021 a tvrdil, že jeho neter porušila dohodu o mlčanlivosti týkajúcu sa dedičstva po Fredovi Trumpovi staršom. Mary Trumpová, psychologička a autorka kritickej knihy o svojej rodine, sa neskôr verejne priznala, že bola zdrojom informácií pre novinárov.

Odvolací súd síce minulý rok uznal, že Trump mal určitý právny základ na uplatnenie nároku, zároveň však naznačil, že prípadné odškodné by bolo len symbolické.

(reuters, max)

  |  

Vláda prijala plán na zvýšenie ochrany verejne prístupných miest

Kabinet schválil Koncepciu ochrany mäkkých cieľov na roky 2026 až 2030. Dokument z dielne ministerstva vnútra stanovuje hlavné priority a opatrenia na posilnenie bezpečnosti verejne prístupných miest a zvýšenie ich odolnosti voči hrozbám.

Rezort upozornil, že ochrana mäkkých cieľov si vyžaduje jednotný a systematický prístup, ktorý presahuje jednotlivé čiastkové opatrenia. Cieľom koncepcie je zlepšiť pripravenosť prostredníctvom riadenia rizík, odborného vzdelávania a výmeny skúseností.

Opatrenia sa týkajú viacerých oblastí vrátane školstva, dopravy, zdravotníctva, športových a kultúrnych podujatí či úradov prístupných verejnosti, ktoré môžu byť potenciálnymi terčmi útokov.

Dokument zároveň ukladá úlohy ministerstvám a ďalším štátnym inštitúciám, ktoré majú pripraviť vlastné opatrenia a pravidelne informovať ministerstvo vnútra o ich plnení. Počíta aj s aktualizáciou legislatívy, vytvorením systému monitorovania hrozieb a podporou preventívnych a vedeckých aktivít v tejto oblasti.

(tasr, bak)

  |  

Novela kompetenčného zákona nie je v rozpore s ústavou

Ústavný súd SR nevyhovel návrhom, ktoré sa týkali napadnutých ustanovení novely takzvaného kompetenčného zákona z roku 2024.

Bývalá prezidentka SR Zuzana Čaputová a skupina opozičných poslancov napadli ako protiústavné zmeny pri vymenovávaní a odvolávaní predsedov Štatistického úradu SR a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Ich vymenovanie a odvolávanie prešlo z kompetencie hlavy štátu výlučne na vládu.

„Podradenie vymenovania a odvolávania predsedu ŠÚ a predsedu ÚDZS a vynechanie prezidenta z týchto ústavných aktov je v nesúlade s ústavou, ako aj s princípom deľby moci,“ uviedla pri podaní Čaputová. Argumentovala aj postavením a kompetenciou oboch úradov, ktoré podľa nej zaraďujú ich predsedov jednoznačne medzi vyšších štátnych funkcionárov.

Poslanci kritizovali aj zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy. Namietali aj zmeny pri licenciách na obchodovanie so zbraňami a výrobkami obranného priemyslu, ktorých vydávanie je po novom výhradne na stanovisku ministerstva obrany bez autorizácie ministerstva zahraničných vecí a SIS.

Námietky smerovali aj voči skrátenej parlamentnej rozprave v kombinácii so skráteným legislatívnym konaním či nedokonalému, respektíve nevykonanému prerokovaniu návrhu novely v parlamentných výboroch.

(tasr, bak)