Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Štúdia: Výzvy politikov na zvýšenie očkovania nestačia. Pomôže však malá finančná odmena

Už pomerne nízka finančná odmena môže zvýšiť záujem o očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Zistil to medzinárodný tím vedcov, ktorý skúmal údaje zo Švédska. Informovala o tom na svojej internetovej stránke Bazilejská univerzita vo Švajčiarsku.

Ako uvádza švajčiarska univerzita, ktorej pracovníci sa na výskume podieľali, výzvy zo strany politikov a odborníkov smerom k občanom zjavne nestačia na to, aby sa dal zaštepiť dostatočný počet ľudí a spomalilo sa tak šírenie nákazy.

Avšak vo Švédsku už odmena 200 korún (20 eur) dokázala v rámci štúdie zvýšiť zaočkovanosť zo 72 percent na 76 percent, tvrdia vedci v článku, ktorý uverejnil časopis Science.

"Naša štúdia ukazuje, že finančné stimuly môžu zvýšiť zaočkovanosť, a to aj v prípade, keď je už dovtedy vysoká, ako je to vo viacerých krajinách EÚ," uviedol behaviorálny ekonóm Armando Meier, ktorý sa podieľal na štúdii.

Výskum sa uskutočnil vo Švédsku od mája do júla na reprezentatívnej vzorke 8 300 osôb vo veku 18 až 49 rokov. Akonáhle bolo sprístupnené očkovanie pre určitú vekovú skupinu, vedci sa na respondentov obrátili s internetovým dotazníkom. Potom ich náhodne rozdelili do piatich skupín. Ľudia v tej prvej mohli rátať s finančnou odmenou, ak sa nechajú zaočkovať do 30 dní. Druhej skupine vedci predkladali informácie o bezpečnosti očkovania, tretej o jej účinnosti a v štvrtej zase účastníkom zdôrazňovali, že prijatím vakcíny pomáhajú iným. Piatej skupine, ktorá slúžila ako kontrolná vzorka, nebolo ponúknuté nič.

Vedci potom skúmali, či sa účastníci nechali v priebehu nasledujúcich 30 dní zaočkovať. Z výskumu vyplynulo, že finančná odmena skutočne viedla k zvýšenej zaočkovanosti, a to bez ohľadu na pohlavie, príjem či vek účastníkov.

Menej úspešné boli iné spôsoby propagácie vakcíny, ako napríklad výzva pre účastníkov vymenovať ľudí zo svojho okolia, ktorých by prijatím vakcíny mohli ochrániť. Takéto pohnútky síce zvýšili prvotný úmysel dať sa zaočkovať, avšak nakoniec neviedli k vyššej zaočkovanosti. Podobne to bolo u ďalších spôsobov osvety. 

"Výsledky výskumu spochybňujú obavy, že finančná odmena by mohla pôsobiť kontraproduktívne a nerozhodnutých by skôr odrádzala tým, že by vzbudzovala podozrenie," uviedol spoluautor výskumu Florian Schneider.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Zeman je chorý. Odvolil sediac v kresle na zámku v Lánoch

Český prezident Miloš Zeman v piatok hlasoval v parlamentných voľbách na zámku v Lánoch. S odvolaním sa na informáciu predsedu okrskovej volebnej komisie o tom informoval spravodajský server Novinky.cz.

Zeman údajne volil sediac v kresle. "Úplne normálne voľby. Akurát pán prezident nešiel k nám, ale my k nemu," povedal šéf okrskovej komisie.

Zemanov hovorca Jiří Ovčáček v piatok po niekoľkých dňoch špekulácií pripustil, že prezident je chorý, avšak zdôraznil, že naďalej je schopný vykonávať svoje ústavné povinnosti.

Exprezident Václav Klaus v stredu vyhlásil, že Zeman má problémy s pečeňou, čo podľa neho súvisí s jeho životným štýlom.

Zeman bol počas septembra deväť dní hospitalizovaný v Ústrednej vojenskej nemocnici v Prahe z dôvodu vyčerpania a dehydratácie.

Parlamentné voľby v ČR sú dvojdňové – konajú sa v piatok a sobotu.

(tasr, ste)

Minúta  |  

V NAKA padajú hlavy. Obvinení vyšetrovatelia ostávajú v práci, informoval policajný prezident

Štvorica obvinených vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry z tímu Očistec bude pokračovať vo svojej práci. Dočasný policajný prezident Štefan Hamran o tom informoval na piatkovej tlačovej konferencii. Nevidí dôvod na ich postavenie mimo služby. Poukazuje na rozhodnutie krajského súdu, ktorý skonštatoval neopodstatnenosť trestného stíhania.

"Vyzerá to, že spravodlivosť má šancu a naberá druhý dych," povedal Hamran v súvislosti so záverom krajského súdu, je podľa neho veľavravné. Čaká ešte na zdôvodnenie. Verí, že obvinenia budú zmetené zo stola, podľa Hamrana im chýba logická argumentácia. Hovorí o zlyhaní tímu Úradu inšpekčnej služby, je zvedavý, ako sa s tým inšpekcia vyrovná.

Vyšetrovatelia sa podľa šéfa polície chcú vrátiť do práce. „Sám som bol prekvapený, že majú väčšiu chuť pokračovať, ako mali predtým," poznamenal. Konflikt záujmov nevidí, keďže nevyšetrujú vlastné skutky. Dodal, že ide o profesionálov, ktorých doterajšiu prácu možno hodnotiť v superlatívoch.

Štvoricu vyšetrovateľov obvinili vyšetrovatelia Úradu inšpekčnej služby zo zneužitia právomoci verejného činiteľa a zločinu marenia spravodlivosti. Dvoch z nich obvinili v trestnej veci ovplyvňovania pravdivosti výpovedí svedkov. Krajský súd v Bratislave ich minulý týždeň prepustil z väzby. Podľa súdu je ich trestné stíhanie neopodstatnené.

Padajú hlavy

Policajný prezident zároveň informoval, že doterajšia riaditeľka NAKA Eva Kurrayová vo funkcii končí k 15. októbru. Na jej miesto nastúpi Branislav Kišš. Koncom roka skončia aj viceprezidenti Policajného zboru Jana Maškarová a Róbert Bozalka. Hamran avizuje aj ďalšie personálne zmeny.

Pre zvýšenie dôveryhodnosti Policajného zboru sú podľa Hamrana potrebné nielen systémové, ale aj personálne zmeny. Zdôrazňuje potrebu profesionálnej polície bez politických väzieb. "Policajný zbor sa čistí zhora dole. Je to bolestivé, lebo tam máme najviac politických nominantov," skonštatoval dočasný šéf polície.

Hamran podľa svojich slov postupne rokuje so všetkými funkcionármi. Zmeny plánuje aj na krajských riaditeľstvách.

Minúta  |  

Poľský premiér o rozhodnutí ústavného súdu: EÚ sa k nám nemôže správať ako ku krajine druhej kategórie

Poľský premiér Mateusz Morawiecki v piatok privítal verdikt Ústavného súdu, ktorý vo štvrtok dospel k záveru, že niektoré články zmlúv s Európskou úniou nie sú v súlade s poľskou ústavou. Informovala o tom agentúra Reuters. Predseda vlády však zároveň zdôraznil, že Poľsko chce zostať súčasťou EÚ.

"Máme rovnaké práva ako ostatné krajiny. Chceme, aby boli tieto práva rešpektované. Nie sme neželaným hosťom v EÚ. A preto nesúhlasíme s tým, aby sa s nami zaobchádzalo ako s krajinou druhej kategórie," napísal Morawiecki na sociálnej sieti Facebook.

Tusk vyzýva na protesty

Bývalý poľský premiér a zároveň bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk vyzval na protesty proti kontroverznému verdiktu. Informovala o tom agentúra DPA. Tusk je úradujúcim predsedom najväčšej poľskej opozičnej strany, liberálno-konzervatívnej Občianskej platformy (PO).

 "Vyzývam všetkých, ktorí chcú brániť európske Poľsko, aby sme sa stretli v nedeľu na Hradnom námestí vo Varšave o 18.00 h. Len spoločne ich dokážeme zastaviť," napísal Tusk vo štvrtok večer na sociálnej sieti Twitter.

https://standard.sk/123643/polsky-ustavny-sud-spochybnil-prednost-legislativy-eu-pred-zakonmi-polska/?fbclid=IwAR18nawZ7Ev6WMZMYzZbyTQIXMfdiSjUGyYBIRtktgUzKoizVfcVGiZ6NI0

Poľské právo na prvom mieste

Poľský ústavný súd vo štvrtok rozhodol, že vnútroštátne právo má prednosť pred právom EÚ. Toto rozhodnutie sa v Bruseli stretlo s negatívnou odozvou. Podľa Európskej komisie (EK) verdikt vyvoláva vážne obavy. Komisia taktiež upozornila, že všetky rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú záväzné pre orgány všetkých členských štátov vrátane vnútroštátnych súdov. Verdikt Ústavného súdu môže mať vplyv aj na prideľovanie eurofondov pre Poľsko vrátane peňazí z Plánu obnovy pre Európu.

Vyneseniu verdiktu Ústavného súdu predchádzalo niekoľkomesačné súdne konanie, v ktorom prezident, predstavitelia vlády a parlamentu často zdôrazňovali, že poľská ústava má prednosť pred legislatívnymi normami Únie a rozsudky Súdneho dvora EÚ sú niekedy v konflikte s poľským právnym poriadkom. Poľský Ústavný súd sa začal zaoberať touto záležitosťou v júli na podnet premiéra Mateusza Morawieckeho v súvislosti s vymenúvaním sudcov a verdiktom Súdneho dvora EÚ o tom, že legislatíva Únie má prednosť pred poľskými zákonmi.

(tasr, ste)

Minúta  |  

Jankovská sa chce vyhnúť súdu. Má dva posudky, že nie je psychicky v poriadku

Monika Jankovská sa snaží, aby sa súd s ňou nemohol začať. Má dva nové znalecké posudky, ktoré údajne potvrdzujú, že nie je psychicky spôsobilá na rôzne úkony.

Informuje o tom denník Sme.

Bývalá štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti sa pred súd mala postaviť už o pár týždňov. Nemusí to tak byť, pretože kvôli znaleckým posudkom od psychiatra a psychológa si nemohla vraj preštudovať spis po skončení vyšetrovania, kým prokurátor podal obžalobu.

Zo zákona na to má právo. Jankovská podľa denníka Sme dostala dva termíny na študovanie spisu, no nevyužila ich. Advokát Peter Erdös to vysvetľuje tým, že na takýto zásadný úkon sa klientka momentálne necíti najmä po psychickej stránke. Malo sa teda vraj čakať.

„Vyšetrovateľ prípadu Peter Juhás pre televíziu Markíza v auguste vysvetľoval, že sám má úplne iné závery znalca z oblasti psychiatrie. Vznikli v máji tesne pred prepustením Jankovskej z väzby na slobodu. Znalec píše, že Jankovská je spôsobilá na úkony a nehrozí jej tým žiadna ujma na zdraví. Advokát tvrdí, že situácia sa od mája zmenila. Jankovská, ktorá nosí sledovací náramok, je aj pod dohľadom psychiatra a užíva rôzne lieky“, píše denník Sme.

(tasr, fan)

Minúta  |  

Voľby ČR: Finálna debata sa týkala aj zákazu spaľovacích áut, vystúpili manželky lídrov

V českej súkromnej televízii Nova sa vo štvrtok večer odohrala posledná televízna debata najväčších favoritov parlamentných volieb, ktoré sa budú konať v piatok a sobotu. Rečnícky súboj moderoval Rey Koranteng. Búrlivá diskusia sa strhla hlavne okolo ekonomických tém, ako sú zdražovanie elektriny alebo rast dlhu Českej republiky. Premiér Andrej Babiš (ANO) sa do konkurentov oprel s tým, že problematike nerozumejú.

Diskutovať prišli okrem Babiša aj líder koalície SPOLU Petr Fiala (ODS) a líder koalície PIRSTAN Ivan Bartoš (Piráti). Hlavnými témami boli COVID-19, ekonomika a klíma.

Prvou témou, ktorej sa politici venovali, bol covid. Všetci apelovali na očkovanie, ktoré považujú za zásadné v boji s pandémiou. Podľa Babiša je však situácia s covidom momentálne stabilná. "Sme pripravení na eventuálne zhoršenie. Je teraz iné kritérium, a to je počet hospitalizovaných, ktorý je nízky," povedal Babiš. Opozícia vládu kritizovala za nepodarenú očkovaciu kampaň.

Reč prišla aj na ekomomiku

Ďalšou témou bola ekonomika. Diskutovalo sa o zdražovaní elektriny aj rastúcej inflácii a znehodnocovaní úspor. Podľa lídra koalície SPOLU Petra Fialu môže za zdražovanie vláda, ktorá svojím zlým hospodárením ľuďom znehodnotila úspory. "Keby ste si v roku 2015 dali pod vankúš 1000 korún, tak teraz je z toho 850 korún," opísal Fiala. "Vláda si na svoje výdavky požičiavala a peniaze preto logicky strácajú hodnotu," povedal Bartoš.

Podľa Babiša však vláda investovala do ľudí. "My sme znížili dane, zvyšovali dôchodky, platy. Ľudia sa správali rozumne, peniaze neminuli. Opozícia argumentuje, že naši občania tým, že sme im dali peniaze, zvýšili infláciu - to je absurdné," povedal premiér. Dodal, že opozícia tomu nerozumie. "Pán politológ a pán ajťák tomu nerozumie," povedal na adresu Petra Fialu a Ivana Bartoša.

"Keď ste kupovali kaštiele vo Francúzsku, pán premiér, ja som riadil jednu z najväčších českých inštitúcií - Masarykovu univerzitu. Tak mi nehovorte, že tomu nerozumiem," reagoval ostro Fiala.

Kandidátov podporili aj manželky

V debate zazneli aj hlasy manželiek všetkých troch lídrov. "Prečo by mal byť Andrej premiérom? Ja nikoho lepšieho vlastne nepoznám. Je urputný, takže všetko, čo si zaumieni, dosiahne. Som na neho neskutočne pyšná," povedala Monika Babišová.

"Má veľa životných aj profesijných skúseností a tiež veľa dobrých vlastností. Keď niečo začne, vždy to dotiahne do konca. Je veľmi vzdelaný a sčítaný," povedala o svojom mužovi Jana Fialová.

"Ivan by mal byť premiérom, pretože je to čestný človek. Mať premiéra, ktorý neklame a nekradne, by bola zmena, ktorú všetci potrebujeme, a dúfam, že aj zaslúžime," povedala na záver manželka Ivana Bartoša Lydie.

Babiš: Nedopustíme koniec predaja spaľovacích motorov

Ďalšou témou diskusie bola otázka klímy. Babiš tvrdo kritizoval Európsky parlament za iniciatívu proti spaľovacím motorom. "To je zase ten produkt Európskeho parlamentu, ten zeleno-pirátsky. Oni sa vôbec nespýtali ľudí, či si budú kupovať tie autá, alebo nie. My hovoríme, že nedopustíme, aby skončil predaj áut so spaľovacími motormi," vyhlásil.

Podľa Bartoša však žiaden zákaz nehrozí. "Nikto spaľovacie motory nezakazuje. Automobilky (na elektromobily) samy prechádzajú, vidia to ako možnosť, ktorú si ten trh určí. Pri sériovej výrobe cena pôjde dole a bude dostupná ako u spaľovacích (motorov)," povedal Bartoš.

Petr Fiala by však chcel najprv znížiť ceny elektromobilov. "Auto nie je luxus, ale životná nutnosť," uviedol Fiala.

Okrem večernej debaty lídrov troch najsilnejších politických subjektov odvysielala televízia Nova podvečer debatu ďalších štyroch politických strán. Zúčastnili sa na nej predsedovia SPD, KSČM, ČSSD a hnutia Prísaha.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.