Kruciálna neznalosť kritika rodičovského bonusu

Rodičovský dôchodkový bonus bol kritizovaný predtým ako sa ocitol v Ústave, a ešte viac je kritizovaný potom. A dalo sa to očakávať.

28354672344_47245fc570_k Ilustračné foto: Dekker/flickr.com

Nechcem paušalizovať, len často vidím, že kritici rodičovského bonusu majú tri vlastnosti. Po prvé, sú priaznivcami dôchodkového sporenia, či už II. piliera alebo doplnkového. Po druhé, robí im veľký problém preukázať rešpekt voči nositeľom iných ekonomických názorov. Po tretie, na to ako suverénne posudzujú iných, preukazujú občas značnú neznalosť.

Naposledy som to videl na článku pána Michala Němca v Denníku N s názvom Kruciálny problém ministrovej kruciáty. Pán Němec pôsobí viac ako 25 rokov v rámci systémov sociálneho poistenia vo viacerých krajinách a je zakladateľom prvej doplnkovej dôchodkovej poisťovne na Slovensku.

Pán Němec vtipkuje na adresu „posledného križiaka“ pohrávaním sa so slovami „kruciálny“, „kruciáta“. Hneď spomenie, že krížové výpravy boli vpádom barbarov do civilizovaného sveta a že presne tak sa mu javí ministrovo presadenie zmien v dôchodkovom systéme. Otrepanú narážku na výhodnosť rodičovského bonusu pre predsedu strany „Sme rodina“ radšej nekomentujme. No a keďže bezdetným rodičovský bonus nepomôže, pýta sa, či im rovno nezoberieme volebné právo. To už sa pohybuje v blízkosti narážky, že konzervatívci bezdetných asi nenávidia. Chápete, nie? Chcete, aby zostalo v rodinách s deťmi viac ich peňazí? Asi chcete zle bezdetným.

V poriadku, považujme to za humor, tak mu to nechajme a všimnime si odbornú argumentáciu. No a hneď narazíme problém: v otázke bonusu sa jej nedočkáme.   

Vraj dve kategórie dôchodcov

Hlavný argument pána Němca proti rodičovskému bonusu má byť údajné vytvorenie dvoch kategórií dôchodcov. Píše, že budú „bohatší dôchodcovia prvej kategórie s pracujúcimi deťmi a chudobnejší dôchodcovia druhej kategórie bez pracujúcich detí“.

Pán Němec nepozná hlavný argument zástancov bonusu. On ho fakt nepozná. Možno vie všetko o dôchodkovom sporení, ale nevie, že na dnešnom Slovensku platí, že čím viac detí ste vychovali, tým máte nižší dôchodok.  No bodaj by nie, veď ste časť svojho času a ľudskej kapacity rozdeľovali medzi aktivitu na trhu práce a výchovu detí v rodine. Za každé dieťa, čo ste vychovali, si môžete rovno odrátať niekoľko desiatok eur od svojho budúceho dôchodku. Tabuľku o priemerných dôchodkoch matiek podľa počtu ich detí sa snažím šíriť už dva roky, uviedol som ju aj v Štandarde, a je mi už trápne ju opakovane uvádzať.  

Skôr by sa o dnešku, v čase pred bonusom, dalo povedať, že sú tu dve kategórie dôchodcov. Bohatší s menej deťmi a chudobnejší s viac deťmi, ale nechce sa mi takto rozdeľovať ľudí, i keď by v tom bolo určite viac pravdy, ako v delení, ktoré ponúka pán Němec. Ľudia nech majú toľko detí, koľko mať chcú. Ide o iné. Keďže deti tých s nižšími dôchodkami prispievajú na vyššie dôchodky tých s menším počtom detí, tak je normálne umožniť tým deťom, aby prednostne prispeli k dôchodkom vlastných rodičov. Aby dôchodky tých s viac deťmi narástli a v priemere sa vyrovnali dôchodkom tých s menej deťmi. Aby sa tie priemerné dôchodky podľa počtu detí až tak nelíšili. O tom je rodičovský bonus. Veď to je férové. Spoločnosť to vôbec nemusí rozdeľovať. Aké dve kategórie? Veď to je celé naopak, ako to tvrdí pán Němec.

Za posledné mesiace sa mi to javilo tak, že informácia o tom, že mať deti v súčasnom systéme znamená nižší dôchodok, je v odborných kruhoch rozšírená. Ak pán Němec túto informáciu nemá, je to problém. To, že Európu križiakov, teda Európu prvých univerzít a ranej gotiky, považuje za barbarskú, by sa dalo prepáčiť, ale tento problém je už, slovami pána Němca, kruciálny.

A ešte vraj strašíme mladých a vydierame ich

A ešte trochu démonizácie. Okrem podsúvania našej zaujatosti voči bezdetným, pán Němec tvrdí, že sme aj zastrašovačmi a vydieračmi mladých. „Ide teda o vyvolanie pocitu strachu a vydieranie súčasných mladších generácií. Ak nebudete mať deti, budete dôchodcami-občanmi druhej kategórie“ píše. Ako sme už ukázali, je to nepravda. Ide nám o presný opak. Aby tá kategória bola tá istá. Pravda je taká, že ak nebudeme mať deti, tak sa všetci, či s deťmi alebo bez, budeme mať horšie. Veď to všetci vieme. Aké zastrašovanie…

Súčasných dôchodcov sme nemohli hodiť cez palubu

Pán Němec správne považuje rodičovský bonus aj za pronatalitné opatrenie a namieta, prečo by ho mali dostávať súčasní dôchodcovia, ktorí už deti tak, či tak mať nebudú. Áno, bonus je okrem iného aj pronatalitným opatrením, ale nie je to jeho prvoradý zmysel. Prvoradým zmyslom je spravodlivosť.

Iste by bolo možné zaviesť bonus tak, že by ho dostávali až budúci dôchodcovia, ktorí sú dnes ešte mladí. Akú perspektívu by sme tým však ponúkli dnešným dôchodcom alebo ľuďom blížiacim dnes k dôchodkovému veku? Prespektívu, že ich dôchodok sa bude v pomere k priemernému platu ďalej prepadať. Všetky odborné štúdie to hovoria. No a to  sme nechceli.

Toľko k článku pána Němca.

Ešte poznámočka k pánovi docentovi Šebovi

Na druhý deň po tom, čo parlament schválil rodičovský bonus v Ústave SR, som vo vysielaní slovenského rozhlasu v relácii Dobré ráno počul hovoriť ekonóma docenta Jána Šeba, s ktorým som už na stránkach Štandardu polemizoval. Docent Šebo uviedol, že schválením rodičovského bonusu štát začína zasahovať do vzťahov v rodine medzi deťmi a rodičmi.

Docent Šebo zrejme považuje súčasný stav za nezasahovanie do vzťahov. Pripomeňme, čo je súčasný stav. Štát zoštátňuje časť superhrubej mzdy pracujúceho dieťaťa v podobe odvodov a rozdá ich cudzím ľuďom vo forme dôchodkov. To je to nezasahovanie. Ale keď sa štát rozhodne ročne zoštátniť o 600- 700 miliónov eur menej a tých 600-700 miliónov eur ponechá v rodinách, a o tom presne rodičovský bonus je, tak je to vraj zasahovanie. 

Skutočnosť je taká, že rodičovský bonus nie je začiatkom zasahovania do rodinných vzťahov, ale umenšením toho zasahovania.

No, okolo rodičovského bonusu ešte bude kuca-paca.       


Dosah konsolidačného balíčka najviac zaujíma rodiny. K celkovému poklesu v disponibilných príjmoch pre priemernú rodinu ročne najviac prispejú zmeny, ktoré nesporne patrili v poslednom období k tým najdiskutovanejším – úprava rodičovského dôchodku, zmeny v DPH…
Prejsť na článok