V britskej komédii z roku 1949 s názvom Pas do Pimlica exploduje nevybuchnutá bomba z druhej svetovej vojny a odhalí dávno zabudnutú pivnicu. V nej sa nachádzajú dokumenty, z ktorých po preskúmaní vyplynulo, že táto malá časť Londýna bola v stredoveku odstúpená Burgundskému vojvodstvu.
Keďže stredoveká listina nebola nikdy zrušená, miestni obyvatelia vyhlásia nezávislosť od zvyšku Británie a čoskoro sa im začne dariť, pretože vďaka svojej novonadobudnutej slobode sa môžu vyhnúť povojnovému prídelovému systému. Tým však rozhnevajú vládu, ktorá ich obkľúči, a nastane patová situácia.
Teraz, o takmer 80 rokov neskôr, sa v Anglicku odohráva podobný boj Dávida proti Goliášovi. Malá dedinka Piddington, anglosaského pôvodu a dostatočne stará na to, aby bola spomenutá v Domesday Book z roku 1086 (ide o najstarší súpis pozemkového majetku, obyvateľstva a zdrojov v Anglicku, poznámka redakcie), hlasovala za nezávislosť.
Dôvod je pomerne prostý. Dedina leží v blízkosti areálu ministerstva obrany v Bicesteri, ktorý bol nedávno vyčlenený na tábor pre cudzincov žiadajúcich o azyl.
Vzhľadom na to, že od roku 2018 prekročilo Lamanšský prieliv viac ako 200-tisíc migrantov, britské vlády sa jednoducho snažia nájsť miesta, kde by ich mohli ubytovať, kým u každého prebehne potrebný proces. Využitie hotelov bolo obzvlášť kontroverzné a v posledných rokoch vyvolávalo každé leto protesty. Súčasná labouristická vláda sa preto zaviazala ukončiť využívanie hotelov a presunúť žiadateľov o azyl do iných zariadení, ako sú domy prerobené na byty, a na vojenské základne, napríklad tej v blízkosti Bicesteru. V tomto zariadení by malo byť ubytovaných až 1 250 migrantov, všetko mužov vo veku 18 až 65 rokov.
To podnietilo dospelých obyvateľov Piddingtonu, aby sa zišli v miestnej sále, kde 175 z nich hlasovalo za nezávislosť od Spojeného kráľovstva. Proti boli iba siedmi hlasujúci.
Predseda tamojšej farskej rady Tim McNally prisľúbil, že v prípade potreby predloží plán na nezávislosť americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Uviedol, že obyvateľov dediny „ignorovali a zatlačili do kúta“, čo ich prinútilo vziať veci do vlastných rúk.
Churchill a vytrvalá britská láska k demokracii
Winston Churchill kedysi vtipne poznamenal, že „demokracia je najhoršia forma vlády, s výnimkou všetkých ostatných foriem, ktoré sa čas od času vyskúšali“.
Na rozdiel od Švajčiarska nie je Veľká Británia krajinou známou svojimi referendami. Podľa nepísanej britskej ústavy má suverenitu parlament, takže akékoľvek referendum má skôr poradný charakter a nie je právne záväzné. Napriek tomu britské vlády vždy výsledky referend zohľadňovali.
Najznámejšími príkladmi sú referendum o vstupe do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (neskoršej Európskej únie, poznámka redakcie) v roku 1975 a referendum o vystúpení z EÚ v roku 2016. Obe boli kontroverzné, ale v oboch prípadoch bol výsledok hlasovania nakoniec rešpektovaný.
Medzi ďalšie dôležité referendá patrí hlasovanie z roku 2011 o zmene volebného systému, ktoré neprešlo, a hlasovanie z roku 2014 o nezávislosti Škótska, v ktorom sa väčšina Škótov rozhodla zostať v Spojenom kráľovstve.
Veľká Británia však naďalej zostáva reprezentatívnou demokraciou, nie priamou demokraciou. To znamená, že hoci sa dedina vyslovila za nezávislosť, nemá právomoc ju zrealizovať.
Namiesto toho sa za nich zasadzuje ich zvolený zástupca, Calum Miller z Liberálnych demokratov. Kritizoval rozhodnutie využiť areál ministerstva obrany na ubytovanie žiadateľov o azyl a vyzval vládu, aby tento plán pozastavila a zverejnila posúdenie vplyvu tohto kroku.
Obavy miestnych obyvateľov sú plne pochopiteľné. Migranti ubytovaní v areáli sa budú môcť voľne pohybovať, ako sa im zapáči, a väčšina z nich nebude mať žiadne doklady preukazujúce ich totožnosť. Mnohí žiadatelia o azyl sa totiž svojich dokladov zbavujú, aby bolo ťažšie ich vyhostiť.
Prípady sexuálneho a fyzického násilia zo strany žiadateľov o azyl sa medzičasom dostali do povedomia širokej verejnosti. Príkladom je vražda Rhiannon Whyteovej, ktorú Deng Majek zo Sudánu 23-krát bodol skrutkovačom. Majek bol neskôr zachytený na záznamoch z bezpečnostných kamier, ako sa smeje a tancuje.
V Piddingtone navyše žije veľa miestnych rodín, ktoré sa obávajú potenciálneho nebezpečenstva pre svoje deti. A keďže sa plánuje, že táto lokalita bude v prevádzke viac ako 10 rokov, mnohých obyvateľov znepokojuje aj to, aký vplyv to bude mať na cenu ich nehnuteľností.
Priemerná cena rodinného domu v obci je približne 695-tisíc libier (takmer 820-tisíc eur), čo je výrazne nad celoštátnym priemerom. Kto sa však bude chcieť prisťahovať, ak sa tam bude potulovať viac ako 1 000 mladých žiadateľov o azyl?
Medzinárodné právo odhaľuje limity demokracie
Jadrom celého sporu je otázka, kam až siaha demokracia. Azylový systém je čoraz menej obľúbený, pričom dve z hlavných britských strán sľubujú, že v prípade víťazstva v najbližších voľbách vystúpia z Európskeho dohovoru o ľudských právach.
Dôvodom je skutočnosť, že medzinárodné právo čoraz viac viaže ruky národným vládam. Britský parlament má byť síce zvrchovaný, no snahy o riešenie nelegálneho prisťahovalectva opakovane zmarili medzinárodné súdy. Plán predchádzajúcej konzervatívnej vlády na presídlenie nelegálnych prisťahovalcov do Rwandy bol v poslednej chvíli zmarený po tom, čo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva podľa článku 39 zabránil odletu lietadiel.
Nikto v Británii v súčasnosti nepochybuje o tom, že väčšina ľudí si neželá, aby boli žiadatelia o azyl ubytovaní v ich blízkosti, čo dokazujú aj početné protesty v Bicesteri proti tomuto kroku. Ich názory však prehlasuje politická elita, ktorá sa upína k medzinárodnému právu, a medzinárodní sudcovia, ktorí sa zdajú byť odhodlaní uprednostňovať práva žiadateľov o azyl pred právami miestnych obyvateľov.
Hnev na celoštátnej úrovni preto bude naďalej narastať. A to až dovtedy, kým politické elity neusúdia, že nemajú inú možnosť, ako odmietnuť akékoľvek medzinárodné právo, pre ktoré malé dediny ako Piddington strácajú možnosť voľby. A pre ktoré nemôžu odmietnuť vo svojom bezprostrednom okolí veľký počet mladých cudzincov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.