Vyzerá to ako zoznam hrôz: tajné vnikanie do súkromných domovov a počítačov, zasahovanie štátu do technických zariadení a údajov, rozšírené sledovanie a manipulácia s komunikáciou prostredníctvom umelej inteligencie a – vo výnimočných prípadoch – verbovanie maloletých za informátorov.
Nejde o opatrenia pochádzajúce z Číny, Ruska či Severnej Kórey. Ich zdrojom je nemecké Spolkové ministerstvo vnútra. Alexander Dobrindt, spolkový minister vnútra, plánuje zásadnú reštrukturalizáciu Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV). Úlohy a štruktúra tejto inštitúcie sa riadia spolkovým zákonom o ochrane ústavy, ktorý má teraz prejsť komplexnou revíziou.
Ministerstvo na tento účel pripravilo približne 700-stranový návrh zákona. Jadrom novely je plán udeliť BfV viaceré operačné právomoci, ktoré boli doteraz vyhradené najmä polícii. Dosiaľ bol tento úrad v podstate pozorovateľskou a analytickou spravodajskou službou, ktorá nemala právomoci na aktívnu prevenciu hrozieb a stála mimo systému presadzovania práva. Jeho zákonný mandát sa obmedzuje na takzvané zhromažďovanie spravodajských informácií v predbežnej fáze vyšetrovania, čo už teraz umožňuje hlboký zásah do základných práv.
Nie je to policajný orgán
Zákon o Federálnom úrade na ochranu ústavy v súčasnosti v paragrafe 8 odseku 3 stanovuje dôležitú hranicu: „Federálny úrad na ochranu ústavy nemá žiadne policajné ani vyšetrovacie právomoci.“
V rámci súčasného systému BfV postúpi svoje zistenia polícii, prokuratúre alebo iným príslušným orgánom vždy, keď zistí konkrétne nebezpečenstvo alebo trestný čin, pričom rozhodnutie o operačných opatreniach prenechá na nich.
Podľa Dobrindtových plánov by to už neplatilo. Namiesto toho, aby sa BfV obmedzoval na zhromažďovanie a analýzu informácií, by mal za určitých podmienok právo zasahovať tajne z vlastnej iniciatívy.
Dobrindt nerozširuje len technické prostriedky, ktoré má Spolkový úrad na ochranu ústavy k dispozícii. Kritici tvrdia, že návrh zásadne mení charakter BfV a premieňa ho na agentúru, ktorá súčasne pozoruje, vyhodnocuje a tajne zasahuje. To zasahuje do samotného jadra deľby moci, ktorá bola navrhnutá – a to aj vzhľadom na skúsenosti s niekdajšou nacistickou diktatúrou – s cieľom zabrániť tomu, aby sa tajné informácie a právomoc zasahovať sústredili v jednej agentúre.
Rozsiahly arzenál nových právomocí
Zoznam navrhovaných zmien je rozsiahly. Hrozby by sa už nielen sledovali, ale aktívne by sa proti nim zasahovalo. Medzi nové právomoci patria takzvané „hackbacky“: vniknutia do IT systémov, ktoré by mohli poškodiť technické zariadenia, manipulovať s údajmi alebo narušiť komunikáciu, čo by mohlo ovplyvniť servery, mobilné telefóny alebo počítače.
BfV by tiež získal schopnosť presmerovať alebo blokovať dátový tok a prenos informácií vrátane technických signálov a programových súborov, ako aj zasahovať do dátových tokov vrátane ich blokovania, presmerovania alebo technickej modifikácie.
Ustanovenie, ktoré je v návrhu stále uvedené v hranatých zátvorkách (zrejme ešte nie je politicky uzavreté, poznámka redakcie), by umožnilo zamestnancom BfV tajne vstúpiť do súkromných obydlí a inštalovať odpočúvacie zariadenia alebo iné sledovacie vybavenie. Takýto vstup by za normálnych okolností podliehal predchádzajúcemu preskúmaniu Nezávislou kontrolnou radou, zatiaľ čo technické sledovanie vnútri obydlia by si vyžadovalo posúdenie zákonnosti zo strany Spolkového správneho súdu.
V naliehavých prípadoch by bolo možné dočasné vykonanie s podmienkou následného preskúmania. Sledovanie a jeho analýza s určitým využitím umelej inteligencie by sa zodpovedajúcim spôsobom rozšírili, čo by umožnilo porovnávať biometrické charakteristiky s existujúcimi databázami v reálnom čase. Od prevádzkovateľov kamier vo verejných priestoroch by sa mohlo vyžadovať odovzdanie záznamov alebo poskytnutie prístupu k živému prenosu.
Kamery na železničných staniciach, letiskách, v nákupných centrách a na iných verejných miestach by mohol BfV využívať na vyhľadávanie konkrétnych osôb, pričom do analýzy by sa zahrnuli aj verejne dostupné snímky z internetu.
Telekomunikačné spoločnosti by boli povinné poskytovať špecifikované údaje a spolupracovať pri odpočúvacích opatreniach v prípadoch, na ktoré sa vzťahuje návrh. Tieto právomoci by podstatne rozšírili schopnosť spolkového úradu monitorovať komunikáciu, hoci najinvazívnejšie opatrenia by naďalej podliehali zákonným limitom a nezávislému preskúmaniu.
Viac zdieľania, menej dohľadu
Údaje by podľa navrhovaných zmien prúdili voľnejšie medzi BfV, políciou a ďalšími bezpečnostnými zložkami, ktoré by zároveň získali možnosť spoločne analyzovať tieto údaje automatizovanými prostriedkami.
Kritici to považujú za narušenie dlhoročného princípu oddeľovania policajnej práce od zhromažďovania spravodajských informácií. Toto oddelenie je zakotvené v tom istom paragrafe zákona o ochrane ústavy, ktorý zakazuje BfV dokonca aj požiadať políciu prostredníctvom administratívnej pomoci o vykonanie opatrení, na ktoré sám nemá oprávnenie.
Nemecké spravodajské služby už dlho podliehajú vysokým štandardom transparentnosti, ktoré kombinujú rozsiahly parlamentný dohľad s ďalekosiahlymi povinnosťami zverejňovania informácií. Veľká časť týchto štandardov sa teraz pravdepodobne oslabí.
Medzi obeťami by bola aj Komisia G-10, nezávislý dozorný orgán Bundestagu, ktorý posudzuje a schvaľuje zásahy spravodajských služieb do súkromia korešpondencie, pošty a telekomunikácií. Jej funkcie by prešli na Nezávislú kontrolnú radu, ktorá doteraz dohliadala hlavne na Spolkovú spravodajskú službu (BND), nemeckú zahraničnú spravodajskú službu.
Spolkovému komisárovi pre ochranu údajov by takisto obmedzili jeho kontrolné právomoci nad BfV. Nemecká advokátska komora tieto plány ostro skritizovala a poukázala na to, že v čase, keď sa rozširujú právomoci, dochádza k oslabovaniu dohľadu, čo označila za znepokojujúcu zhodu okolností.
Nikdy by ste nevedeli, že vás sledujú
Hneď ako sa tajná operácia skončí, môže sa v niektorých prípadoch oznámenie dotknutým osobám odložiť alebo úplne zrušiť, pričom určité rozhodnutia si vyžadujú súhlas Nezávislej kontrolnej rady. V dôsledku toho by sa, ľudovo povedané, niektorí ľudia nikdy nemuseli dozvedieť, že niekto vstúpil do ich domu, manipuloval s ich počítačom alebo sledoval ich komunikáciu, čo sťažuje podanie žaloby.
Návrh v zásade zachováva zákaz verbovania maloletých za dôverných informátorov, stanovuje však výnimku pre osoby od 16 rokov, ak sú považované za nevyhnutné na vyšetrovanie mimoriadne závažnej hrozby. Ak sa toto ustanovenie nezmení, mohlo by to umožniť, aby sa tínedžeri využívali ako informátori proti členom vlastných rodín.
Kritici hovoria, že plány Alexandra Dobrindta súhrnne znamenajú premenu BfV na tajnú políciu a agentúru pre kybernetickú obranu, ktorá by pôsobila mimo klasického procesného rámca, ktorý tradične upravuje policajnú činnosť.
Takáto zmena má dve stránky: BfV by získal policajné intervenčné právomoci, pričom by naďalej podliehal špecifickým oprávneniam a dohľadu v oblasti spravodajských služieb namiesto bežných policajných postupov.
Negatívne reakcie z viacerých strán
Kritika na seba nenechala dlho čakať, pričom vo veľkej miere sa v nej porovnávali navrhované právomoci s vnútroštátnymi spravodajskými službami totalitných štátov. Bývalý predseda BfV Hans-Georg Maassen sa obzvlášť hlasno postavil proti perspektíve tajného vstupu do domácností s cieľom inštalovať mikrofóny, kamery alebo iné technické zariadenia.
Samotné médiá a novinárske združenia varujú, že žurnalisti môžu zostať nedostatočne chránení, zatiaľ čo internetoví aktivisti poukazujú na množstvo netransparentných zásahov, ktoré by zákon povolil. Ďalšie spravodajské metódy, ktoré nie sú v zákone špecifikované, by sa mohli testovať až štyri roky na základe utajenej vnútornej smernice služby.
Ale len za predpokladu, že to schvália ministerstvo vnútra a Nezávislá kontrolná rada a že o tom bude informovaný parlamentný dozorný výbor. Schopnosť biometrického vyhľadávania v reálnom čase tiež predstavuje riziko, že sa vytvoria predpoklady na rozsiahle sledovanie jednotlivcov.
Kritici argumentujú, že pozmeňovanie alebo vkladanie informácií so sebou prináša riziko skreslenia dôkazov a kontextu komunikácie spôsobmi, ktoré nemožno kontrolovať. Povinnosť súkromných poskytovateľov spolupracovať by v podstate premenila telekomunikačné a digitálne spoločnosti na pomocné zložky spravodajskej služby. Kritici týchto opatrení sa už dnes obávajú, že by takéto plány mohli viesť k vytvoreniu mocnej tajnej polície s rozsiahlymi, nejasne vymedzenými právomocami a minimálnym demokratickým dohľadom.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.