Návratové centrá sú menším zlom než biznis s ľuďmi, tvrdí austrálsky expremiér
Bývalý austrálsky premiér Tony Abbott, jeden z hlavných tvorcov prísnej migračnej politiky tejto krajiny, ktorú v súčasnosti zvažujú aj v Európe, vyhlásil, že vlády musia konať rozhodne, aby „vykorenili“ pašovanie ľudí.
Tony Abbott. Foto: Asanka Ratnayake/Getty Images
|
Zatiaľ čo sa v Európe diskutuje o tom, ako riešiť krízu nelegálneho prisťahovalectva, bývalý austrálsky premiér Tony Abbott tvrdí, že prísnejšia politika na hraniciach je „humanitárnym krokom“. Ten je potrebné urobiť, aby sa skoncovalo so smrťou a vykorisťovaním migrantov zo strany zločineckých gangov.
Vyzval politických lídrov, aby prijali „priame opatrenia“ na riešenie „mierovej invázie“ migrantov prichádzajúcich loďami na európske pobrežie, pričom uviedol, že je potrebné skoncovať so „zlom“, ktoré predstavuje obchodovanie s ľuďmi.
Abbottove slová by mohli mať pre európskych lídrov veľkú váhu, keďže niektoré prvky pohraničnej imigračnej politiky, ktorú realizovala jeho vláda – napríklad spracovanie žiadostí mimo územia štátu a návratové centrá pre migrantov –, sa v súčasnosti zvažujú ako možné riešenia problémov starého kontinentu.
Tento konzervatívny politik upútal medzinárodnú pozornosť reakciou svojej vlády na nelegálnu námornú migráciu a siete prevádzačov zameraných na Austráliu.
Počas svojho pôsobenia vo funkcii premiéra v rokoch 2013 až 2015 Abbott pokračoval v zadržiavaní migrantov mimo územia krajiny a rozšíril tento program, obnovil víza na dočasnú ochranu a v rámci operácie Sovereign Borders (Zvrchované hranice) opäť zaviedol vracanie lodí prevádzačov späť na more.
Tieto opatrenia sa ukázali ako veľmi účinné pri zastavovaní nelegálneho príchodu migrantov po mori, hoci sa stretli s kritikou zo strany organizácií na ochranu ľudských práv aj katolíckej cirkvi pre otázky, ako je napríklad zadržiavanie nelegálnych migrantov na dobu neurčitú.
Treba dodať, že Abbott je sám praktizujúcim katolíkom, ktorý sa často vyjadruje k úlohe kresťanstva vo verejnom živote a morálnej zodpovednosti volených predstaviteľov.
V rozhovore pre National Catholic Register sa Abbotta opýtali, ako môžu krajiny, ktoré chcú nasledovať príklad Austrálie v oblasti ráznych opatrení proti nelegálnemu prisťahovalectvu, vypracovať etické a účinné politiky.
V odpovedi Abbott netvrdil, že jeho politika je dokonalá, ale argumentoval, že ako štátnik si človek musí niekedy „zvoliť najmenej zlú možnosť“.
Situáciu prirovnal k vojnovému stavu, keď „je potrebné urobiť kruté a ťažké veci“, aby sa dosiahlo víťazstvo, a ďalej opísal tisíce migrantov prichádzajúcich do Británie cez Lamanšský prieliv ako „niečo podobné mierovej invázii“.
Tento problém sa netýka len Británie, ale potýkajú sa s ním aj mnohé krajiny v oblasti Stredozemného mora, keďže Európa sa snaží vyrovnať s prílevom migrantov z rozvojového sveta.
V súčasnosti, keď nové nariadenia o návrate pripravili pôdu pre národné vlády aj EÚ ako celok na zavádzanie opatrení, ako sú návratové centrá pre migrantov, Abbottov vlastný prístup získava na popularite.
Holandsko uviedlo, že spolupracuje s Gréckom, Rakúskom, Nemeckom a Dánskom na zriadení spoločných návratových a tranzitných centier v tretích krajinách pre žiadateľov o azyl, ktorých žiadosti boli zamietnuté, a pre ďalších migrantov, ktorí nemajú zákonné právo na pobyt v EÚ.
Taliansko sa medzitým snaží zriadiť v Albánsku centrá určené na spracovanie žiadostí o azyl mimo územia EÚ a tiež na zadržiavanie osôb čakajúcich na repatriáciu, zatiaľ čo Spojené kráľovstvo sa v minulosti pokúsilo o podobné riešenie mimo územia EÚ s Rwandou.
Hoci organizácie na ochranu ľudských práv a náboženské skupiny naďalej kritizujú európske plány týkajúce sa návratových centier mimo územia Únie, Abbott varoval, že lídri by sa nemali nechať zmiasť kombináciou „pocitu viny bohatých krajín, nesprávne nasmerovaného súcitu a kultúrneho marxizmu“.
Zatiaľ čo európske vlády čoraz častejšie preberajú Abbottovu politiku, objavujú sa náznaky, že určitý vplyv má aj jeho argument týkajúci sa narušenia sietí prevádzačov.
Podľa policajnej agentúry Únie Europolu, ktorá pomáha políciám členských štátov pri vyšetrovaní závažnej medzinárodnej kriminality a terorizmu, využilo viac ako 90 percent migrantov na vstup do Európy takzvané „sprostredkovateľské služby“, z ktorých väčšinu prevádzkujú zločinecké gangy.
V marci tohto roka Europol zriadil Európske centrum proti pašovaniu migrantov (ECAMS) s cieľom zintenzívniť boj EÚ proti prevádzačským sieťam.
Nedávno sa v otvorenom liste, ktorý podpísalo 19 členských štátov EÚ, uvádza, že je „nesmierne dôležité“, aby Spoločenstvo naďalej „spochybňovalo súčasný stav, v ktorom obchodníci s ľuďmi zarábajú obrovské peniaze a migráciu zneužívajú na vlastné ciele“.
List, ktorý zaslali v júni 2026 v rámci diskusie o zavádzaní Migračného paktu, vyzval Úniu, aby hľadala inovatívne riešenia, ktoré by narušili obchodné modely prevádzačov migrantov. Takýto krok spojili jeho signatári listu s celkovým cieľom obmedziť nelegálnu migráciu.
Zostáva však otvorenou otázkou, do akej miery sú európski lídri ochotní prijať Abbottov tvrdý postoj k pašovaniu ľudí a aký vplyv to môže mať na vnímanie nových imigračných politík zo strany verejnosti.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
