Preskočiť na obsah
  |  

V Británii si pamiatku zavraždeného poslanca uctili stovky ľudí so sviecami

Stovky ľudí so sviecami a lampiónmi v rukách sa v sobotu večer zúčastnili na pietnej spomienke na zavraždeného poslanca britskej Konzervatívnej strany Davida Amessa. Informovala o tom agentúra DPA.

Spomienková akcia prebehla po zotmení v športovom areáli v meste Leigh-on-Sea, kde 69-ročného poslanca Amessa v piatok dobodal na smrť 25-ročný útočník. Toto mesto leží v grófstve Essex, približne 62 kilometrov východne od metropoly Londýn.

Súčasťou zhromaždenia boli smútočné príhovory i minúta ticha, po ktorej nasledoval spontánny aplauz, ktorým účastníci vzdali hold zavraždenému poslancovi.

K útoku došlo v metodistickom kostole, kde mal Amess stretnutie s voličmi zo svojho volebného obvodu. Podľa britskej polície išlo zrejme o teroristický čin, ktorý spáchal moslimský extrémista somálskeho pôvodu.

Amess bol poslancom britského parlamentu od roku 1983. Jeho pamiatku si prišlo v priebehu soboty uctiť v Leigh-on-Sea množstvo ľudí, ktorí prinášali kytice k policajnému kordónu uzatvárajúcemu okolie miesta vraždy.

Medzi nimi bol aj britský premiér Boris Johnson, ministerka vnútra Priti Patelová, líder opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer či predseda Dolnej snemovne Lindsay Hoyle.

Polícia bezprostredne po útoku zadržala pre podozrenie z vraždy 25-ročného muža. V rámci vyšetrovania polícia prehľadala dve lokality v širšej oblasti Londýna a avizovala sprísnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti členov britského parlamentu.

(tasr/tod)

  |  

Ceny na Slovensku prudko rastú. Týka sa to aj potravín, ktoré máme najdrahšie spomedzi krajín V4

Nárast spotrebiteľských cien dosiahol v septembri 4,6 percenta, čo je rekordná inflácia za viac ako ostatnú dekádu. Analytici predpovedajú jej ďalší pohyb smerom nahor. Zvyšujúcu sa dynamiku rastu cien ťahali medziročne aj vyššie ceny potravín. Na Slovensku máme najdrahšie potraviny spomedzi krajín V4, ale stále nimi aj výrazne plytváme.

Septembrovú infláciu medziročne výrazne zdynamizoval aj rast cien potravín o 4,3 percenta, išlo predovšetkým o ceny ovocia, zeleniny a mäsa. Novou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila rast cien medziročne aj medzimesačne, bol prudký rast cien školského stravovania.

Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, bývanie a energie, zvýšili rast cien z augustových 2,2 percenta na septembrových 2,6 percenta. Táto hodnota rástla piaty mesiac po sebe najmä vplyvom drahších stavebných materiálov, uviedol tento týždeň Štatistický úrad SR. K celkovej hodnote medziročnej inflácie od jari prispievajú aj vyššie ceny palív, medziročné viac ako pätinové rasty si pripisujú už piaty mesiac po sebe.

Čo očakávajú analytici

„V nasledujúcich mesiacoch bude inflácia na Slovensku vysoká a bude rásť tempom okolo štyroch až piatich percent,“ uviedla analytička 365 bank Jana Glasová. Smerom nahor by ju podľa nej mali tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov, stavebných materiálov, benzínu, agrokomodít a potravín.

Ešte vyššie očakávania má analytik VÚB Michal Lehuta. Uviedol, že inflácia by mala naďalej rásť, a to najmä v januári, keď vstúpia do platnosti nové ceny regulovaných energií, ako sú teplo, elektrina a plyn. „Svoje maximum by rast cien na Slovensku mohol dosiahnuť na budúci rok v apríli okolo úrovne 6,0 až 6,5 percenta. To bude najvyššia inflácia od roku 2004,“ spresnil Lehuta. Dvojciferný nárast spotrebiteľských cien plynu a ostatných energií očakávajú v januári aj analytici Národnej banky Slovenska.

Slováci utrácajú za potraviny pätinu rodinného rozpočtu

Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu zo svojich rodinných rozpočtov. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slovensko je tak nad európskym priemerom, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 percent z celkových nákladov.

Ilustračné foto: TASR/Jaroslav Novák

Z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že ceny potravín a nealkoholických nápojov boli na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným európskym cenám potravín sa však naša krajina z roka na rok približuje. Vlani boli lacnejšie ako v Únii už iba o 3,2 percenta. U susedov z V4, teda v Maďarsku, Česku a Poľsku, je možné nakúpiť potraviny v priemere lacnejšie ako v SR.

Analytička zároveň upozornila, že potraviny na Slovensku v poslednom období prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka boli medziročne nižšie o 0,8 percenta, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie. „Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o 5 percent viac,“ avizovala.

Niektorí nemajú na normálny obed...

„Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 percent, teda 634-tisíc obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi,“ priblížila Sadovská. Aj v tomto prípade sme nad priemerom EÚ, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov.

...iní potravinami plytvajú

Niektorí Slováci si podľa analytičky nemôžu dopriať poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. Toto plytvanie predstavuje podľa Sadovskej nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá priemerne sto kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách.

Najčastejšie podľa analytičky v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.

Plytvanie potravinami je veľkou záťažou aj pre peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ dodala Sadovská.

Dnes (16. októbra ) si pripomíname Svetový deň potravy, ktorý bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation, FAO). Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.

(tasr, im)

  |  

Kamenický by zmrazil platy ministrom, Matovič aj poslancom

Exminister financií Ladislav Kamenický volá po zmrazení platov členov vlády. Vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) tvrdí, že s tým problém nemá a platy by zmrazil aj poslancom Národnej rady (NR) SR. Názory si vymenili v diskusnej relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy, ktorá sa niesla v duchu návrhu rozpočtu, ktorý tento týždeň schválila vláda.

Ladislav Kamenický (Smer-SD) kritizuje, že návrh rozpočtu na budúci rok nepočíta so zvyšovaním platov v štátnej správe. "Dávate veľkú nulu hasičom, policajtom, vojakom, celej verejnej správe. Oháňate sa zvyšovaním platov zdravotníkov na základe nejakého automatu, ktorý tam funguje, ale navyše im nedáte nič a učiteľom chcete dať vtedy, ak vás budú poslúchať vaši koaliční partneri," okomentoval Kamenický.

Igor Matovič (OĽaNO) poprel, že by v rámci rokovaní o rozpočte išlo o vydieranie koaličných partnerov. Pripomenul, že ak chce štát niekam dať peniaze navyše, niekde inde zase treba tie peniaze ubrať, ide teda z jeho strany o volanie po zodpovednosti koaličných partnerov.

Kamenický by robil inak

Kamenický povedal, že on by samotný rozpočet navrhol úplne inak. Medzi krokmi, ktoré by spravil inak ako Matovič, vymenoval aj zmrazenie platov členov vlády. "Napríklad v tomto roku, pán minister mal zmraziť platy celej vláde, doteraz to neurobil," zdôraznil exminister.

Matovič tento návrh okomentoval tak, že by s tým nemal najmenší problém. "A veľmi rád by som znížil aj platy poslancov, ktoré tuto pán Kamenický zvýšil o 1000 eur v čistom, súhlasil s tým ako minister financií," dodal Matovič s dôvetkom, že to považoval za mimoriadne nezodpovedné. Kamenického volanie po znižovaní platov preto považuje za farizejské. "Vtedy súhlasiť s absolútne neodôvodneným zvyšovaním mesačného platu poslancov o 1000 eur v čistom a teraz tu mudrovať," poznamenal Matovič.

Kamenický zareagoval, že platy poslancov boli za čias vlády Smeru-SD zmrazované niekoľko rokov. "Povedzte svojim pánom poslancom, nech si zmrazia platy a ja s tým nemám absolútne žiadny problém, nech sa páči," poznamenal Kamenický.

Kto tomu rozumie lepšie?

Exminister a súčasný minister financií sa počas diskusie zhodli na tom, že ten druhý nerozumie téme verejných financií. Kamenický sa domnieva, že rozpočet má naštudovaný lepšie než sám Matovič a chcel by sa baviť o podrobnostiach. Matovič zase tvrdí, že Kamenický bol najnezodpovednejším ministrom financií v Európskej únii, prehajdákal miliardy a teraz len mudruje.

Súčasný šéf rezortu financií chce v najbližších týždňoch predstaviť už niekoľko mesiacov avizovanú daňovo-odvodovú reformu, najprv si to chce vydiskutovať v koalícii. Bude to však podľa jeho slov najzásadnejšia reforma v daniach a odvodoch v histórii Slovenska.

Rast miezd bude v budúcom roku vyšší ako rast cien. „Ľudia by teda mali v roku 2022 zarobiť viac peňazí v porovnaní s tým, o koľko porastú ceny energií," ozrejmil Matovič.

(tasr, sita)

  |  

Veľké plány Sulíka: V jednom slovenskom meste chce zaviesť hromadnú dopravu na vodík

Slovensko má ambíciu stať sa jedným z lídrov vo vývoji a využívaní vodíkových technológií v autodoprave. Na svetovej výstave EXPO Dubaj 2020 predstavuje dve vozidlá na vodíkový pohon, pričom najväčšiu pozornosť púta prototyp športového auta na vodíkový pohon MH2. Veľké plány má však minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) s vodíkovým autobusom, ktorý stojí pre obavy usporiadateľov pred bránami EXPO. Minister by chcel, aby do konca volebného obdobia malo jedno slovenské mesto hromadnú dopravu práve na vodík.

"Autobus je komplet funkčný a zajtra môže byť nasadený," pripomenul Sulík. "Dúfam, že ešte v tomto volebnom období budeme mať na Slovensku jedno stredne veľké mesto, kde sa nám podarí nahradiť vodíkovými autobusmi miestnu mestskú hromadnú dopravu," dodal minister. Sulík už má predstavu, ktoré mestá by prichádzali do úvahy, mená však zatiaľ prezradiť nechcel. Malo by však ísť o mesto, ktoré sa v blízkej budúcnosti chystá vymeniť svoju autobusovú flotilu a bude mať o takéto autobusy záujem.

Slovenský autobus na vodíkový pohon je vystavený pred Bránou mobility na Svetovej výstave Expo Dubaj 2020. Foto: TASR/Jakub Kotian

Ako chce Slovensko vyrábať vodík

Vodík by sa mal podľa šéfa rezortu hospodárstva vyrábať v mieste jeho použitia, pretože v súčasnosti nemáme vytvorené podmienky na jeho prepravu. Okrem výroby vodíka zo zelenej energie, ktorá je však drahšia, je možné vodík vyrábať chemickými procesmi zo zemného plynu alebo s využitím lacnej elektrickej energie pri poklese odberu v sieti.

Práve tento variant by chcel minister presadiť čo najskôr. Pripomenul, že elektrická prenosová a distribučná sústava sa musia regulovať. V špičkách je treba dodávať viac elektriny, a na to sú potrebné dodatočné zdroje. Naopak, v čase poklesu odberu treba rýchlo prebytočný prúd spotrebovať, a to sa dá dosiahnuť napríklad ohrevom veľkého množstva ďalej nepoužiteľnej vody.

"Je to hlúposť," zhodnotil Sulík takýto spôsob regulácie. Namiesto ohrievania vody by mohol v budúcom roku na Slovensku pribudnúť elektrolyzér s výkonom desať megawattov (MW), ktorý by vyrobil množstvo vodíka postačujúce pre 8 000 automobilov s priemerným nájazdom kilometrov 20 000 kilometrov.

Využitie v dopravných prostriedkoch

O tom, že využitie vodíka v doprave má svoju budúcnosť najmä v ťažších dopravných prostriedkoch, nemá už veľká časť odborníkov pochybnosti. Vodíkové technológie – či už palivové články, vodíkové nádrže alebo aj elektrolyzéry – sú v súčasnosti v štádiu vývoja a treba im dať čas na to, aby ukázali svoj potenciál, povedal pri slávnostnej prezentácii slovenského pavilónu na svetovej výstave EXPO Dubaj profesor Technickej univerzity v Košiciach (TUKE) a koordinátor vodíkových technológií na Slovensku Juraj Sinay.

Juraj Sinay. Foto: TASR/Michal Svítok

"Osobne si myslím, že to má budúcnosť, ale treba tomu nechať čas. Aj to, čo sa tu vystavuje, je len prvý krok, aby sa vytvoril základ – nazvem to nediplomaticky – na možnú konfrontáciu," zdôraznil Sinay pred prototypom hlavného ťaháka slovenskej expozície v Dubaji, prototypom auta MH2 na vodíkový pohon.

Práve o možnostiach využití vodíka u osobných automobilov sa podľa koordinátora vodíkových technológií vedú ešte diskusie, i keď niektoré automobilky majú rozbehnuté výskumy aj v tejto oblasti. Spaľovacie motory sú však z dlhodobého hľadiska neudržateľné a aj elektromobilita má svoje nevýhody. Všetky objektívne okolnosti podľa Sinaya naznačujú, že vodík by mohol preraziť aj v osobných automobiloch.

Problémom sú v súčasnosti vysoké ceny palivových článkov, čo by mohol zmeniť ďalší výskum. Drahé sú aj samotné autá na vodík, lebo ide z veľkej časti o prototypy, a v konečnom dôsledku je drahý aj vodík vyrábaný zo zelenej energie.

Čiastočné riešenie na jeden z týchto problémov má minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Ten na výrobu vodíka už dlhší čas presadzuje využitie krátkodobých prebytkov elektrickej energie v sieti mimo odberových špičiek. Časovo obmedzené prebytky elektriny sa ešte zvýšia najmä po spustení 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne Mochovce.

Prototyp auta s vodíkovým pohonom MH2 vystavený v slovenskom pavilóne na Svetovej výstave Expo Dubaj 2020. Foto: TASR/Jakub Kotian

Prototyp MH2 vystavený v Dubaji je výnimočný nízkotlakovými metalhydridovými zásobníkmi vodíka z dielne TUKE, ktorá ich vyvíja v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied (SAV). Podľa Sinaya sú inovatívne zásobníky na vodík zatiaľ vo vývoji a súčasné sú tiež iba prototypom. "Budú tam úplne iné kovy, pretože tie, ktoré sú v stávajúcich zásobníkoch, sú veľmi ťažké," povedal Sinay.

Vedci preto hľadajú optimálnu náhradu. V tejto etape sa skúma, ktorý z kovov alebo ktorá zo zmesi kovov bude mať najnižšiu hmotnosť, ale zároveň aj bude schopný či schopná uskladniť najviac vodíka pri nízkom tlaku. Svoju váhu pri hľadaní najlepších materiálov má aj ich cena. "Hľadajú sa kovy, ktoré nie sú také drahé, ktoré sú dostupné na trhu – a nedá sa presne povedať, ako to bude vyzerať v záverečnej fáze," dodal Sinay.

(tasr)

  |  

Kollár: Vyšetrovateľovi Čurillovi sa ospravedlním, až keď bude zbavený obvinenia

Predseda Národnej rady NR SR Boris Kollár (Sme rodina) sa ospravedlní vyšetrovateľovi Jánovi Čurillovi, až keď bude úplne zbavený obvinenia. Uviedol to na piatkovej tlačovej konferencii v reakcii na žalobu, ktorú mal naňho vyšetrovateľ podať pre výroky o "čurillovskej mafii".

"Pán vyšetrovateľ Čurilla je stále trestne stíhaný. Pokiaľ mu bude zrušené stíhanie generálnym prokurátorom alebo rozhodne súd, ktorý povie, že trestný čin nenaplnil, potom sa k tomu postavím čelom a pánovi Čurillovi sa ospravedlním. Dovtedy nemám dôvod to urobiť," skonštatoval Kollár.

Podotkol, že Čurilla zrejme nemá rovnaký meter, keďže mu neprekážali výroky iných osôb. Kollár preto verí, že vo svojom profesijnom živote má iný prístup a k porušeniam zákona pristupuje u každého rovnako.

Portál aktuality.sk informoval, že vyšetrovateľ Čurilla mal na Kollára podať žalobu na ochranu osobnosti. Má v nej žiadať verejné ospravedlnenie a odškodné 100.000 eur. Žaloba mala byť reakciou na výroky Kollára po zadržaní a obvinení štyroch vyšetrovateľov Národnej kriminálnej agentúry, medzi ktorými bol aj Čurilla.

https://standard.sk/126182/po-slovach-o-curillovskej-mafii-ziada-vysetrovatel-od-kollara-ospravedlnenie-a-100-tisic-eur/

(tasr)

  |  

Prieskum: Do parlamentu by sa dostalo až 9 strán. Aj Republika a KDH

Ak by sa voľby konali v októbri, najväčšiu podporu by získala strana Hlas-SD so ziskom 18,2 percenta. Druhá by bola SaS s 14,5 percenta a tretí Smer-SD s 13,8 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre TV Joj na vzorke 1000 respondentov.

Hnutie OĽANO by podporilo 9,2 percenta opýtaných. Progresívne Slovensko by získalo 8,6 percenta hlasov a hnutie Sme rodina 7,4 percenta. Nasleduje KDH s 5,9 percenta hlasov a Republika s piatimi percentami.

Pred bránami parlamentu by zostala Aliancia s 4,5 percenta, SNS s 3,6 percenta aj ĽSNS s 2,3 percenta. Stranu Za ľudí by volilo 2,1 percenta voličov, Dobrú voľbu 1,8 percenta a Spolu 1,2 percenta.  

Zhodne po 0,5 percenta by získali Socialisti.sk, Maďarské fórum a KSS. Slovenské hnutie obrody a Slovenský patriot by dostali 0,2 percenta hlasov.

Hlas-SD by podľa výsledkov prieskum získal 33 postov v parlamente, SaS 26 a Smer-SD 25 poslancov. OĽANO by obsadilo 17 kresiel, Progresívne Slovensko 16 miest, Sme rodina by malo 13 mandátov, KDH 11 poslancov a Republika deväť.

Zber dát prebiehal telefonicky od 4. do 7. októbra.

(tasr)