Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia chce zapojiť Kanadu do vývoja novej stíhačky

Nová britská vláda plánuje prizvať Kanadu k programu vývoja stíhačky šiestej generácie GCAP. Oznámenie prichádza v čase, keď európski spojenci hľadajú spôsoby, ako znížiť závislosť od amerických zbraní a vojenských technológií.

Správu zverejnili počas leteckého veľtrhu vo Farnborough, ktorý je najvýznamnejším podujatím leteckého a obranného priemyslu. Program GCAP spoločne rozvíjajú Británia, Taliansko a Japonsko. Kanada by sa mala zapojiť ako pozorovateľ, čo by znamenalo prvé rozšírenie projektu mimo zakladajúcich krajín.

Nový premiér Andy Burnham v prvý deň vo funkcii vymenoval Johna Healeyho za ministra financií a bývalého ministra zdravotníctva Wesa Streetinga za ministra obrany.

Akcie britských obranných spoločností BAE Systems a Babcock po oznámení posilnili o tri, respektíve šesť percent. Trhy očakávajú, že nová vláda zvýši podporu obranného priemyslu.

Kanada sa stáva čoraz dôležitejším partnerom európskych krajín v oblasti obrany. Štatút pozorovateľa nebude spojený s finančným záväzkom, v budúcnosti by sa však Kanada mohla do programu zapojiť naplno, podieľať sa na financovaní vývoja a objednať si nové lietadlá.

Na tohtoročnom veľtrhu tvorili obranné firmy polovicu z rekordného počtu 1 600 vystavovateľov. Predstavili technológie od bezpilotných stíhačiek cez hypersonické rakety až po špionážne satelity a zbraňové systémy využívajúce umelú inteligenciu.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Migaľ: Peniaze EÚ musia ísť do vodovodov, nie do vyhliadkových veží

Slovensko a Česko plánujú v rámci príprav nového rozpočtu Európskej únie spoločne tlačiť na Európsku komisiu, aby pre náš región vyhradila čo najviac financií. Po rokovaní v Prahe to oznámil slovenský minister investícií Samuel Migaľ (nominant Smeru) spolu s českou ministerkou pre miestny rozvoj Zuzanou Mrázovou.

Aj keď sa obe krajiny v niektorých pohľadoch na formu podpory transformácie regiónov rozchádzajú, pri presadzovaní spoločných záujmov v Bruseli chcú postupovať jednotne.

Migaľ zdôraznil potrebu vyššej pridanej hodnoty európskych peňazí vzhľadom na to, že sa očakáva nižší celkový objem dotácií. Uviedol, že priority sa na Slovensku musia posunúť k malým obciam a k základnej infraštruktúre – eurofondy by mali smerovať primárne do vodovodov či kanalizácií tam, kde stále chýbajú, a nie do výstavby cyklociest či vyhliadkových veží.

Ministri zároveň oznámili, že od 1. septembra spúšťajú nový spoločný projekt Urbanity SmartForm. Ide o takzvané trhovisko Smart City nápadov, kde starostovia z prihraničných regiónov nájdu overené a funkčné projekty spolu s konkrétnymi návodmi na ich realizáciu a rozpočtovými odhadmi.

Počas stretnutia partneri diskutovali aj o programe Interreg, verejnom investovaní a privítali obnovenie spolupráce v rámci V4.

Migaľ pri tejto príležitosti pozval českú ministerku na nadchádzajúce rokovanie krajín Vyšehradskej štvorky, ktoré sa uskutoční 28. septembra vo Vysokých Tatrách.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prieskum: každý tretí mladý Slovák žije u rodičov

Tretina mladých Slovákov vo veku od 18 do 34 rokov žije s rodičmi, najčastejšie preto, že si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Vyplýva to z prieskumu medzinárodnej bankovej divízie Intesa Sanpaolo, o ktorom informovala VÚB banka. Na Slovensku sa do prieskumu zapojilo 523 respondentov.

Približne štyria z 10 si spravujú financie samostatne, podobný podiel rozhoduje o peniazoch spolu s ostatnými členmi domácnosti. Štvrtina mladých si každý mesiac odkladá úspory a rovnaký podiel pravidelne investuje do akcií, ETF či podielových fondov. V porovnaní s okolitými krajinami patria mladí Slováci medzi najaktívnejších investorov, podľa analytikov však stále držia príliš veľa peňazí na bežných účtoch.

Makroekonóm VÚB Michal Lehuta pripomenul, že mladí zarábajú najmenej zo všetkých vekových skupín a ich čistý majetok sa medzi rokmi 2021 a 2023 pre vysokú infláciu reálne znížil o 16 percent. Viac ako polovica opýtaných verí, že dosiahne svoje finančné ciele, no ide o najnižší podiel zo skúmaných krajín. Polovica zároveň pociťuje finančný stres.

Pätina mladých odchádza podľa Lehutu študovať do zahraničia a mnohí sa už neplánujú natrvalo vrátiť. Zdôraznil, že Slovensko si ich udrží len zlepšením bývania, pracovných príležitostí, vzdelávania, verejných služieb a podpory inovácií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Maďarskí vyšetrovatelia zasiahli v dátovom centre Fideszu

Vyšetrovatelia maďarskej prokuratúry sa v utorok bez predchádzajúceho upozornenia objavili v dátovom centre, ktoré zabezpečuje servery strany Viktora Orbána Fidesz. Podľa riaditeľa komunikácie strany Bertalana Havasiho bolo cieľom zásahu zmocniť sa celého komunikačného systému a straníckych databáz.

Havasi pre agentúru MTI vyhlásil, že ide o precedens, aký Maďarsko nezažilo od roku 1990 a pádu komunizmu, pričom situáciu označil za posun diktatúry na novú úroveň.

Za celým incidentom podľa predstaviteľa Fideszu stojí strana Tisza, ktorá podľa neho po zlyhaní politických prostriedkov prešla k snahe Fidesz právne znefunkčniť a zlikvidovať odpor voči autokracii.

Havasi zdôraznil, že Fidesz sa nepoddá politickým ani právnym hrozbám a rázne sa postaví proti tomu, čo nazval násilnou svojvôľou opozičnej strany.

(max)

Minúta  |  

Lotyšsko rozmiestni na východnej hranici radary proti dronom

Lotyšský minister obrany Raivis Melnis podľa webu Delfi vyhlásil, že krajina do konca septembra rozmiestni na svojej východnej hranici radary a detekčné zariadenia s cieľom výrazne posilniť ochranu pred dronmi.

Minister spresnil, že vývoj a integrácia nových radarových systémov do celkového obranného systému stále prebiehajú a na zabezpečenie prevádzky je potrebné dokúpiť aj systémy velenia a riadenia.

Aby bolo možné stanovený termín stihnúť, Lotyšsko momentálne rokuje s nešpecifikovanou zahraničnou krajinou o nákupe dodatočných radarov. Cieľom ministerstva je mať do konca septembra celú východnú hranicu pokrytú vzájomne prepojenými a automaticky riadenými protidronovými systémami.

Na jednom z hraničných úsekov už v súčasnosti v skutočnej prevádzke testujú automatizovaný systém s cieľom vyladiť jeho funkčnosť predtým, než rozširovanie dokončia na celej dĺžke hranice.

(max)

Minúta  |  

Bloomberg: Horúčavy budú Európu stáť miliardy eur

Európske krajiny budú musieť v najbližších rokoch investovať miliardy eur, aby zmiernili ekonomické dôsledky rastúcich teplôt. Vyplýva to z rozhovorov agentúry Bloomberg s ekonómami, podľa ktorých vlny horúčav znižujú produktivitu, narúšajú priemysel a spôsobujú tisíce úmrtí.

Európska komisia odhaduje, že členské štáty EÚ budú do roku 2050 potrebovať takmer 70 miliárd eur ročne na prispôsobenie sa dôsledkom klimatických zmien.

Analytik ING Carsten Brzeski označil tohtoročné horúčavy za varovanie pre európskych politikov. Podľa neho sa teplomer stal jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré musia ekonómovia sledovať.

Simulácie poisťovne Allianz naznačujú, že Nemecko môže do roku 2030 utrpieť straty približne 114 miliárd eur a Francúzsko okolo 210 miliárd eur. Ekonóm Hazem Krichene priznal, že jeho tím neočakával taký výrazný dosah klimatických zmien.

Podľa Allianz sú európske mestá a infraštruktúra prispôsobené skôr chladnému počasiu než extrémnym horúčavám. Tie znižujú výnosy z investícií, produktivitu aj hospodársky rast a môžu vytvoriť stagflačné prostredie.

Podľa odhadov národných orgánov si tohtoročné vlny horúčav v Európe vyžiadali viac ako 13-tisíc obetí. Brzeski zdôraznil, že súčasný vývoj by mal presvedčiť každého, že klimatická zmena je realitou.

(bloomberg, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.