Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Prieskum: každý tretí mladý Slovák žije u rodičov

Tretina mladých Slovákov vo veku od 18 do 34 rokov žije s rodičmi, najčastejšie preto, že si nemôžu dovoliť vlastné bývanie. Vyplýva to z prieskumu medzinárodnej bankovej divízie Intesa Sanpaolo, o ktorom informovala VÚB banka. Na Slovensku sa do prieskumu zapojilo 523 respondentov.

Približne štyria z 10 si spravujú financie samostatne, podobný podiel rozhoduje o peniazoch spolu s ostatnými členmi domácnosti. Štvrtina mladých si každý mesiac odkladá úspory a rovnaký podiel pravidelne investuje do akcií, ETF či podielových fondov. V porovnaní s okolitými krajinami patria mladí Slováci medzi najaktívnejších investorov, podľa analytikov však stále držia príliš veľa peňazí na bežných účtoch.

Makroekonóm VÚB Michal Lehuta pripomenul, že mladí zarábajú najmenej zo všetkých vekových skupín a ich čistý majetok sa medzi rokmi 2021 a 2023 pre vysokú infláciu reálne znížil o 16 percent. Viac ako polovica opýtaných verí, že dosiahne svoje finančné ciele, no ide o najnižší podiel zo skúmaných krajín. Polovica zároveň pociťuje finančný stres.

Pätina mladých odchádza podľa Lehutu študovať do zahraničia a mnohí sa už neplánujú natrvalo vrátiť. Zdôraznil, že Slovensko si ich udrží len zlepšením bývania, pracovných príležitostí, vzdelávania, verejných služieb a podpory inovácií.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Maďarskí vyšetrovatelia zasiahli v dátovom centre Fideszu

Vyšetrovatelia maďarskej prokuratúry sa v utorok bez predchádzajúceho upozornenia objavili v dátovom centre, ktoré zabezpečuje servery strany Viktora Orbána Fidesz. Podľa riaditeľa komunikácie strany Bertalana Havasiho bolo cieľom zásahu zmocniť sa celého komunikačného systému a straníckych databáz.

Havasi pre agentúru MTI vyhlásil, že ide o precedens, aký Maďarsko nezažilo od roku 1990 a pádu komunizmu, pričom situáciu označil za posun diktatúry na novú úroveň.

Za celým incidentom podľa predstaviteľa Fideszu stojí strana Tisza, ktorá podľa neho po zlyhaní politických prostriedkov prešla k snahe Fidesz právne znefunkčniť a zlikvidovať odpor voči autokracii.

Havasi zdôraznil, že Fidesz sa nepoddá politickým ani právnym hrozbám a rázne sa postaví proti tomu, čo nazval násilnou svojvôľou opozičnej strany.

(max)

Minúta  |  

Lotyšsko rozmiestni na východnej hranici radary proti dronom

Lotyšský minister obrany Raivis Melnis podľa webu Delfi vyhlásil, že krajina do konca septembra rozmiestni na svojej východnej hranici radary a detekčné zariadenia s cieľom výrazne posilniť ochranu pred dronmi.

Minister spresnil, že vývoj a integrácia nových radarových systémov do celkového obranného systému stále prebiehajú a na zabezpečenie prevádzky je potrebné dokúpiť aj systémy velenia a riadenia.

Aby bolo možné stanovený termín stihnúť, Lotyšsko momentálne rokuje s nešpecifikovanou zahraničnou krajinou o nákupe dodatočných radarov. Cieľom ministerstva je mať do konca septembra celú východnú hranicu pokrytú vzájomne prepojenými a automaticky riadenými protidronovými systémami.

Na jednom z hraničných úsekov už v súčasnosti v skutočnej prevádzke testujú automatizovaný systém s cieľom vyladiť jeho funkčnosť predtým, než rozširovanie dokončia na celej dĺžke hranice.

(max)

Minúta  |  

Bloomberg: Horúčavy budú Európu stáť miliardy eur

Európske krajiny budú musieť v najbližších rokoch investovať miliardy eur, aby zmiernili ekonomické dôsledky rastúcich teplôt. Vyplýva to z rozhovorov agentúry Bloomberg s ekonómami, podľa ktorých vlny horúčav znižujú produktivitu, narúšajú priemysel a spôsobujú tisíce úmrtí.

Európska komisia odhaduje, že členské štáty EÚ budú do roku 2050 potrebovať takmer 70 miliárd eur ročne na prispôsobenie sa dôsledkom klimatických zmien.

Analytik ING Carsten Brzeski označil tohtoročné horúčavy za varovanie pre európskych politikov. Podľa neho sa teplomer stal jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré musia ekonómovia sledovať.

Simulácie poisťovne Allianz naznačujú, že Nemecko môže do roku 2030 utrpieť straty približne 114 miliárd eur a Francúzsko okolo 210 miliárd eur. Ekonóm Hazem Krichene priznal, že jeho tím neočakával taký výrazný dosah klimatických zmien.

Podľa Allianz sú európske mestá a infraštruktúra prispôsobené skôr chladnému počasiu než extrémnym horúčavám. Tie znižujú výnosy z investícií, produktivitu aj hospodársky rast a môžu vytvoriť stagflačné prostredie.

Podľa odhadov národných orgánov si tohtoročné vlny horúčav v Európe vyžiadali viac ako 13-tisíc obetí. Brzeski zdôraznil, že súčasný vývoj by mal presvedčiť každého, že klimatická zmena je realitou.

(bloomberg, bak)

Minúta  |  

Libanonská armáda prevzala prvé územie po stiahnutí Izraela

Libanonská armáda v utorok začala rozmiestňovať svoje jednotky v meste Zawtar al-Gharbíja na juhu krajiny po tom, ako sa z oblasti stiahli izraelské sily. Ide o prvú skúšku plánu sprostredkovaného Spojenými štátmi, ktorý počíta s postupným odchodom izraelskej armády a odzbrojením hnutia Hizballáh v častiach južného Libanonu.

Bejrút dúfa, že dohoda mu umožní získať späť kontrolu nad približne desať kilometrov širokým pásmom územia, ktoré je stále pod izraelskou okupáciou. Izraelská armáda v pondelok potvrdila začiatok takzvaného programu pilotnej zóny.

Libanonská armáda vyzvala obyvateľov, aby sa do mesta zatiaľ nevracali, kým sa bezpečnostná situácia nestabilizuje. Vojenskí pyrotechnici totiž stále prehľadávajú oblasť pre nevybuchnutú muníciu.

Starosta Abed Ezzeddin označil rozsah škôd za mimoriadne veľký. Viac ako polovica mesta je zničená a zvyšné domy sú podľa neho vážne poškodené, takže obec je momentálne neobývateľná. Zároveň spochybnil bezpečný návrat obyvateľov, keďže izraelské jednotky zostávajú v susednom meste Zawtar al-Šarkíja.

Najnovšie boje medzi Hizballáhom a Izraelom sa začali začiatkom marca, dva dni po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Libanonský prezident Joseph Aún sa má ešte v utorok vo Washingtone stretnúť s prezidentom Donaldom Trumpom.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Sestra Lindseyho Grahama chce zabojovať o jeho senátorské kreslo

Republikánka Darline Grahamová sa bude uchádzať o plný šesťročný mandát v americkom Senáte po svojom zosnulom bratovi Lindseym Grahamovi. Oznámila to po tom, ako ju prezident Donald Trump vyzval, aby kandidovala.

Guvernér Južnej Karolíny Henry McMaster ju minulý týždeň dočasne vymenoval do Senátu po smrti Lindseyho Grahama, ktorý zomrel 11. júla. Grahamová vysvetlila, že chce pokračovať v jeho odkaze.

V republikánskych primárkach, ktoré sa uskutočnia 11. augusta, ju čaká konkurencia kongresmanov Russella Fryho a Ralpha Normana. Kongresmanka Nancy Maceová oznámila, že kandidovať nebude. Líder republikánskej väčšiny v Senáte John Thune označil Grahamovú za silnú kandidátku, no podporu jej nevyjadril.

Víťaz republikánskych primárok sa v novembrových voľbách stretne s demokratkou Annie Andrewsovou. Republikánsky kandidát je však v tradične republikánskej Južnej Karolíne považovaný za jasného favorita.

Šesťdesiatdvaročná Grahamová v minulosti viedla Komisiu Južnej Karolíny pre nevidiacich a pracovala ako poradkyňa pre pracovnú rehabilitáciu. Spolu so senátorom Richardom Blumenthalom predložila upravený návrh zákona o nových sankciách proti Rusku, ktorý presadzoval jej brat. Zároveň naznačila, že sa chce viac venovať domácim témam, ako sú ceny potravín, pohonných hmôt, zdravotná starostlivosť či poistenie.

(washingtonpost, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.