Preskočiť na obsah
  |  

Lotyšsko rozmiestni na východnej hranici radary proti dronom

Lotyšský minister obrany Raivis Melnis podľa webu Delfi vyhlásil, že krajina do konca septembra rozmiestni na svojej východnej hranici radary a detekčné zariadenia s cieľom výrazne posilniť ochranu pred dronmi.

Minister spresnil, že vývoj a integrácia nových radarových systémov do celkového obranného systému stále prebiehajú a na zabezpečenie prevádzky je potrebné dokúpiť aj systémy velenia a riadenia.

Aby bolo možné stanovený termín stihnúť, Lotyšsko momentálne rokuje s nešpecifikovanou zahraničnou krajinou o nákupe dodatočných radarov. Cieľom ministerstva je mať do konca septembra celú východnú hranicu pokrytú vzájomne prepojenými a automaticky riadenými protidronovými systémami.

Na jednom z hraničných úsekov už v súčasnosti v skutočnej prevádzke testujú automatizovaný systém s cieľom vyladiť jeho funkčnosť predtým, než rozširovanie dokončia na celej dĺžke hranice.

(max)

  |  

Bloomberg: Horúčavy budú Európu stáť miliardy eur

Európske krajiny budú musieť v najbližších rokoch investovať miliardy eur, aby zmiernili ekonomické dôsledky rastúcich teplôt. Vyplýva to z rozhovorov agentúry Bloomberg s ekonómami, podľa ktorých vlny horúčav znižujú produktivitu, narúšajú priemysel a spôsobujú tisíce úmrtí.

Európska komisia odhaduje, že členské štáty EÚ budú do roku 2050 potrebovať takmer 70 miliárd eur ročne na prispôsobenie sa dôsledkom klimatických zmien.

Analytik ING Carsten Brzeski označil tohtoročné horúčavy za varovanie pre európskych politikov. Podľa neho sa teplomer stal jedným z kľúčových ukazovateľov, ktoré musia ekonómovia sledovať.

Simulácie poisťovne Allianz naznačujú, že Nemecko môže do roku 2030 utrpieť straty približne 114 miliárd eur a Francúzsko okolo 210 miliárd eur. Ekonóm Hazem Krichene priznal, že jeho tím neočakával taký výrazný dosah klimatických zmien.

Podľa Allianz sú európske mestá a infraštruktúra prispôsobené skôr chladnému počasiu než extrémnym horúčavám. Tie znižujú výnosy z investícií, produktivitu aj hospodársky rast a môžu vytvoriť stagflačné prostredie.

Podľa odhadov národných orgánov si tohtoročné vlny horúčav v Európe vyžiadali viac ako 13-tisíc obetí. Brzeski zdôraznil, že súčasný vývoj by mal presvedčiť každého, že klimatická zmena je realitou.

(bloomberg, bak)

  |  

Libanonská armáda prevzala prvé územie po stiahnutí Izraela

Libanonská armáda v utorok začala rozmiestňovať svoje jednotky v meste Zawtar al-Gharbíja na juhu krajiny po tom, ako sa z oblasti stiahli izraelské sily. Ide o prvú skúšku plánu sprostredkovaného Spojenými štátmi, ktorý počíta s postupným odchodom izraelskej armády a odzbrojením hnutia Hizballáh v častiach južného Libanonu.

Bejrút dúfa, že dohoda mu umožní získať späť kontrolu nad približne desať kilometrov širokým pásmom územia, ktoré je stále pod izraelskou okupáciou. Izraelská armáda v pondelok potvrdila začiatok takzvaného programu pilotnej zóny.

Libanonská armáda vyzvala obyvateľov, aby sa do mesta zatiaľ nevracali, kým sa bezpečnostná situácia nestabilizuje. Vojenskí pyrotechnici totiž stále prehľadávajú oblasť pre nevybuchnutú muníciu.

Starosta Abed Ezzeddin označil rozsah škôd za mimoriadne veľký. Viac ako polovica mesta je zničená a zvyšné domy sú podľa neho vážne poškodené, takže obec je momentálne neobývateľná. Zároveň spochybnil bezpečný návrat obyvateľov, keďže izraelské jednotky zostávajú v susednom meste Zawtar al-Šarkíja.

Najnovšie boje medzi Hizballáhom a Izraelom sa začali začiatkom marca, dva dni po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán. Libanonský prezident Joseph Aún sa má ešte v utorok vo Washingtone stretnúť s prezidentom Donaldom Trumpom.

(reuters, bak)

  |  

Sestra Lindseyho Grahama chce zabojovať o jeho senátorské kreslo

Republikánka Darline Grahamová sa bude uchádzať o plný šesťročný mandát v americkom Senáte po svojom zosnulom bratovi Lindseym Grahamovi. Oznámila to po tom, ako ju prezident Donald Trump vyzval, aby kandidovala.

Guvernér Južnej Karolíny Henry McMaster ju minulý týždeň dočasne vymenoval do Senátu po smrti Lindseyho Grahama, ktorý zomrel 11. júla. Grahamová vysvetlila, že chce pokračovať v jeho odkaze.

V republikánskych primárkach, ktoré sa uskutočnia 11. augusta, ju čaká konkurencia kongresmanov Russella Fryho a Ralpha Normana. Kongresmanka Nancy Maceová oznámila, že kandidovať nebude. Líder republikánskej väčšiny v Senáte John Thune označil Grahamovú za silnú kandidátku, no podporu jej nevyjadril.

Víťaz republikánskych primárok sa v novembrových voľbách stretne s demokratkou Annie Andrewsovou. Republikánsky kandidát je však v tradične republikánskej Južnej Karolíne považovaný za jasného favorita.

Šesťdesiatdvaročná Grahamová v minulosti viedla Komisiu Južnej Karolíny pre nevidiacich a pracovala ako poradkyňa pre pracovnú rehabilitáciu. Spolu so senátorom Richardom Blumenthalom predložila upravený návrh zákona o nových sankciách proti Rusku, ktorý presadzoval jej brat. Zároveň naznačila, že sa chce viac venovať domácim témam, ako sú ceny potravín, pohonných hmôt, zdravotná starostlivosť či poistenie.

(washingtonpost, bak)

  |  

Falošní policajti pripravili Hradec Králové o takmer dva milióny eur

Podvodníci vylákali od organizácie verejnej správy v Hradci Králové 46 miliónov českých korún (približne 1,9 milióna eur). Vydávali sa za policajtov a pracovníkov Českej národnej banky (ČNB) a využili známu legendu o napadnutom bankovom účte. Podľa českej polície ide o najväčšiu škodu spôsobenú týmto typom podvodu v histórii.

Peniaze previedol zamestnanec organizácie, ktorý podľahol psychickému nátlaku. Polícia sa snaží páchateľov vypátrať a minimalizovať vzniknutú škodu. Páchateľovi hrozí až desať rokov väzenia.

Mesto Hradec Králové informovalo, že zamestnanec Správy nehnuteľností previedol financie bez vedomia vedenia organizácie, kolegov aj mesta. Podľa riaditeľky Jaroslavy Bernhardovej obišiel pod tlakom útočníkov kontrolné mechanizmy a bezpečnostné postupy pri nakladaní s financiami.

Polícia zároveň pripomenula, že s podobnými podvodmi sa stretáva denne, a vyzvala verejnosť na opatrnosť. Zdôraznila, že policajti ani pracovníci bánk nikdy nekontaktujú občanov s požiadavkou na prevod peňazí.

(tasr, bak)

  |  

Šéf FBI plánuje na jeseň návštevu Ruska

Riaditeľ amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Kash Patel plánuje na jeseň navštíviť Rusko. Podľa amerického predstaviteľa a zdroja oboznámeného s plánmi by sa cesta mala uskutočniť 14. a 15. októbra a zahŕňať zastávky v Moskve a Petrohrade.

Išlo by o nezvyčajnú a citlivú návštevu jedného z hlavných predstaviteľov amerických bezpečnostných zložiek v čase, keď Washington a Moskva naďalej nenachádzajú zhodu na ukončení vojny na Ukrajine a americkí zákonodarcovia žiadajú nové tvrdé sankcie proti Rusku. Patelovým hostiteľom má byť ruská bezpečnostná služba FSB, nástupca sovietskej KGB.

Zatiaľ nie je jasné, či sa stretne s ruským prezidentom Vladimirom Putinom alebo ďalšími vysokými predstaviteľmi Kremľa. Rovnako nie je známy program rokovaní. Plány sa ešte môžu zmeniť.

Patel sa do centra pozornosti dostal už počas prvého funkčného obdobia prezidenta Donalda Trumpa, keď spochybňoval vyšetrovanie údajného zasahovania Ruska do prezidentských volieb v roku 2016. V uplynulom období čelí kritike aj pre viaceré služobné cesty a využívanie verejných prostriedkov, ktoré preverujú poprední demokrati v Kongrese.

Naposledy navštívil Rusko riaditeľ FBI Robert Mueller v roku 2013.

(politico, bak)