Ako sa peniaze rozdelia
Časť peňazí sa vráti do národných zväzov. FIFA rozdelí medzi 48 účastníkov turnaja rekordných 871 miliónov dolárov. Španielska futbalová federácia ako víťaz získa 51 miliónov dolárov, Argentína ako porazený finalista dostane 34 miliónov dolárov.
V roku 2022 predstavoval celý fond odmien 440 miliónov dolárov a vtedy víťazná Argentína získala 42 miliónov dolárov. FIFA účastníkom hradí aj časť cestovných výdavkov a nákladov na ubytovania.
Menej jednoznačné sú prínosy pre usporiadateľské mestá. FIFA inkasuje hlavné výnosy z televíznych práv, sponzoringu a vstupeniek, zatiaľ čo mestá a verejné rozpočty nesú aj značnú časť nákladov na bezpečnosť, dopravu a úpravy štadiónov. Turnaj im priniesol návštevníkov a krátkodobé tržby, dlhodobý hospodársky prínos veľkých športových podujatí však treba hodnotiť zdržanlivejšie.
Prvý svetový šampionát so 48 účastníkmi tak ukázal, že rozšírenie nemusí nutne znížiť športovú atraktivitu súťaže. Súčasne potvrdil, že FIFA dokáže premeniť celosvetovú popularitu futbalu na doteraz nevídané príjmy – aj za cenu toho, že sa najväčšia futbalová udalosť vzďaľuje časti bežných fanúšikov.
Infantinova budúcnosť
Finančný úspech na jednej strane posilnil postavenie prezidenta FIFA Gianniho Infantina, hoci šampionát zároveň sprevádzal rad káuz aj kauzičiek. Kritiku vyvolali vysoké ceny vstupeniek, zložitá dostupnosť pre zahraničných fanúšikov, horúčavy, cestovanie medzi tromi krajinami aj tesné vzťahy vedenia FIFA s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.
Trump a Infantino boli pri záverečnom ceremoniáli časťou publika vypískaní. Pozornosť vzbudilo aj rozhodnutie FIFA zrušiť trest americkému útočníkovi Folarinovi Balogunovi po tom, ako sa za preskúmanie prípadu zasadil Trump.
Infantino má po mnohých sporných rozhodnutiach mnoho odporcov. Za všetkých sa vyjadril prezident vplyvnej španielskej La Ligy Javier Tebas. Ten vyhlásil, že prezident FIFA Infantino by mal odstúpiť, a obvinil riadiaci orgán zo „zničenia futbalového biznisu“ rozširovaním medzinárodných súťaží na úkor domácich líg a klubov. Tebas opakovane kritizoval FIFA za preťaženie zápasov a plány na ďalšie rozšírenie majstrovstiev sveta.
V rozhovore pre talianske noviny Gazzetta dello Sport, keď sa Tebasa pýtali, či by mal Infantino odstúpiť, odpovedal: „Podľa mňa áno, myslím si, že jeho čas vypršal.“
Infantino v apríli vyhlásil, že sa bude uchádzať o štvrté znovuzvolenie na post prezidenta FIFA, pričom voľby na obdobie rokov 2027 až 2031 sa majú konať v Maroku 18. marca budúceho roka.
Na otázku o rastúcej kritike Infantinovej líderskej pozície Tebas odpovedal, že prezident FIFA si zachoval silnú podporu medzi národnými federáciami aj napriek obavám v rámci tohto športu. „Nemal by zostať, ale súčasný stav vecí znamená, že neodíde,“ povedal Tebas.
„Neexistuje žiadny opozičný kandidát; nikto nechce kandidovať s cieľom prehrať. Toto je systém a je to systém, ktorý je od základov chybný. Počul som veľa ľudí, ktorí sú proti Infantinovi a nesúhlasia s tým, čo robí. Hovoria to, ale potom nič nerobia,“ vyhlásil Tebas.
Šéf La Ligy tiež spochybnil rozhodnutie FIFA odložiť jednozápasový zákaz činnosti udelený americkému útočníkovi Folarinovi Balogunovi po červenej karte počas majstrovstiev sveta. Rozhodnutie bolo prijaté po zásahu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Belgicko napokon porazilo Spojené štáty v osemfinále 4 : 1.
„Pozastavenie zákazu činnosti amerického hráča je mimoriadne vážna vec. Mali šťastie, že Belgicko vyradilo USA, pretože inak mohol vzniknúť prípad, ktorý by Infantina stál miesto,“ dodal Tebas. Keďže Belgicko vyhralo, podľa neho sa podarilo túto záležitosť ututlať.
Ale tieto veci sú, ako hovorí, len špičkou ľadovca.
Tretina sveta na šampionáte?
Prvé majstrovstvá sveta so 48 tímami sa sotva skončili, no Gianni Infantino už pripustil možnosť, že najväčší futbalový turnaj by sa jedného dňa mohol ešte viac rozrásť, čo by mohlo zásadne zmeniť ekonomiku tohto športu.
V rozhovore pre švajčiarsku televíziu počas turnaja prezident FIFA povedal, že majstrovstvá sveta so 64 tímami patria medzi myšlienky, ktoré by sa mohli preskúmať po skončení finále, čím sa znovu otvorila diskusia o tom, aký veľký môže byť realistický rozsah tejto prelomovej udalosti.
Logistické dôsledky ďalšieho rozšírenia sú zrejmé. Väčší turnaj by si vyžadoval viac štadiónov, viac hotelov, viac dopravy a s najväčšou pravdepodobnosťou aj viac času.
Finančné dôsledky by sa však mohli ukázať ako ešte významnejšie. Turnaj so 64 tímami by mohol zjednodušiť kvalifikáciu pre mnohé z najväčších futbalových krajín a zároveň zvýšiť dôležitosť vlajkovej lode FIFA.
Reagujú šéfovia kontinentálnych asociácií
Ak vysielatelia budú prikladať menší význam kvalifikačným kampaniam, šesť regionálnych futbalových konfederácií by sa mohlo stať čoraz závislejšími od vlastného rozdelenia výnosov FIFA, čo by mohlo presunúť väčší finančný vplyv – a moc – smerom k globálnemu riadiacemu orgánu.
„Nemyslím si, že je to dobrý nápad pre samotné majstrovstvá sveta, a nie je to dobrý nápad ani pre našich kvalifikantov. Takže tento nápad nepodporujem,“ povedal minulý rok prezident UEFA Aleksander Čeferin. Postoj európskeho riadiaceho orgánu sa odvtedy nezmenil.
Prezident Ázijskej futbalovej konfederácie šejk Salmán bin Ibrahím Al-Chalifa tiež vyjadril nesúhlas a v minulom roku sa pýtal, kde by sa mohlo skončiť ďalšie rozširovanie.
FIFA na žiadosti o komentár nereagovala.
„Myslím si, že je dôležité, aby ste do organizácie majstrovstiev sveta zapojili celý svet – nielen Európu a Južnú Ameriku,“ povedal Infantino pri diskusii o myšlienke rozšíreného turnaja. „Ak nedáte menším krajinám šancu zúčastniť sa na majstrovstvách sveta, budú mať nedostatok motivácie ďalej sa zlepšovať.“
Čo by to spôsobilo?
Turnaj v roku 2026 v Kanade, Mexiku a Spojených štátoch bol prvým od roku 1998, ktorý sa odklonil od formátu 32 tímov a rozšíril sa na 48 tímov z rôznych krajín a 104 zápasov počas viac ako piatich týždňov.
Ak by si súťaž zachovala rovnakú základnú štruktúru so štvorčlennými skupinami a vyraďovacou fázou s 32 tímami, majstrovstvá sveta so 64 tímami by pozostávali zo 128 zápasov – o 24 viac ako v roku 2026 a dvojnásobok celkového počtu zápasov odohraných podľa starého formátu s 32 tímami.
Pokiaľ FIFA neskráti harmonogram alebo neodohrá viac zápasov súčasne, mohlo by to predĺžiť turnaj, ktorý už aj tak trvá viac ako päť týždňov, o ďalší týždeň.
Väčšinu finálovej časti šampionátu v roku 2030 plánujú usporiadať Španielsko, Portugalsko a Maroko, zatiaľ čo Uruguaj, Argentína a Paraguaj usporiadajú po jednom zápase úvodného kola pri príležitosti 100. výročia turnaja.
Ubytovať 64 tímov v šiestich hostiteľských krajinách predstavuje náročnú organizačnú výzvu. Zvládnuť to v jednej krajine by sa mohlo ukázať ako ešte náročnejšie.
Saudská Arábia, ktorá má v roku 2034 sama hostiť turnaj, už teraz čelí značným problémom s harmonogramom. Ramadán by sa mal začať v polovici novembra toho istého roka, čo sťaží zopakovanie obdobia od novembra do decembra, ktoré sa použilo na majstrovstvá sveta vo futbale 2022 v susednom Katare, a potenciálne si to vynúti ďalšiu bezprecedentnú zmenu globálneho futbalového kalendára.
Turnaj so 64 tímami by tieto výzvy ešte znásobil, vyžadoval by si viac štadiónov, tréningových zariadení, hotelov, dopravných kapacít a dobrovoľníkov a zároveň by vytvoril dodatočný tlak na infraštruktúru v krajine, ktorá stále rozvíja svoj cestovný ruch.
Saudská Arábia navrhla 15 dejísk pre existujúci formát so 48 tímami, pričom osem štadiónov bude v Rijáde, štyri v Džidde a ďalšie v Chobare, Neome a Abhá. Výstavba a rekonštrukčné práce pred Ázijským pohárom 2027 už prebiehajú.
Texty k tomuto článku pôvodne publikovali na webe lukaskovanda.cz a v agentúre Reuters.
