Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Matovič nevylúčil ďalšie celoplošné testovanie. Vraj nás čaká krutá zima

Igor Matovič nevylúčil, že by sa na Slovensku mohol zopakovať projekt celoplošného testovania obyvateľstva na prítomnosť ochorenia COVID-19, ktoré podľa neho v minulosti pomohlo zastaviť šírenie koronavírusu. Rozhodnutie o prípadnom opätovnom uskutočnení celoplošného testovania bude hlavne v rukách ministerstva zdravotníctva.V diskusnej relácií TA3 V politike to uviedol minister financií Igor Matovič (OĽaNO).

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) nezvládol podľa Matoviča zabezpečenie očkovacej kampane a s ňou spojeného zvýšenia množstva počtu zaočkovaných. Preto vzhľadom na stúpajúce počty nových prípadov nákazy ochorením COVID-19 smeruje Slovensko do „krutej zimy“.

Matovič upozornil, že aj v prípade, ak by sa ľudia rozhodli hromadne očkovať, skôr ako na Vianoce už nestihnú byť plne zaočkovaní. Bývalý predseda vlády sa preto obáva, že práve v období sviatkov budú zdravotníci čeliť vysokému počtu hospitalizovaných pacientov.

Napriek nespokojnosti s aktuálnou mierou zaočkovanosti na Slovensku by podľa šéfa rezortu financií bolo nezodpovedné vymeniť Lengvarského počas tretej vlny pandémie na Slovensku.

(sita)

Minúta  |  

Na Zem sa vrátila kozmická loď Sojuz s ruskými filmármi

Kozmická loď Sojuz dopravila v nedeľu ráno na Zem ruského kozmonauta Olega Novického a dvoch členov filmového štábu – režiséra Klima Šipenka a herečku Juliju Peresiľdovú, ktorí počas týždňového pobytu na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) nakrúcali film.

Pristávací modul za pomoci padáka mäkko dopadol v stepi približne 148 kilometrov juhovýchodne od kazašského mesta Džezkazgan o 06.35 h SELČ, tak ako bolo plánované.

V bezprostrednom okolí miesta dopadu už v tom čase krúžili vrtuľníky pátracích tímov. Pristátie v priamom prenose vysielala ruská štátna vesmírna agentúra Roskosmos.

Herečka Peresiľdová a režisér Šipenko sa vydali na svoju misiu 5. októbra, takže vo vesmíre strávili 12 dní. Na let sa pripravovali od mája v ruskom stredisku na prípravu kozmonautov, pričom absolvovali technickú, fyzickú i mentálnu prípravu.

Ich úlohou bolo na ISS nakrúcať niektoré časti filmu o zdravotníčke, ktorú dopravia na vesmírnu stanicu, aby zachránila člena posádky, u ktorého došlo k zlyhaniu srdca a potrebuje urgentnú operáciu priamo na obežnej dráhe. Štandard o sníme podrobnejšie písal tu.

Spolu s Peresiľdovou a Šipenkom sa na Zem vrátil kozmonaut Oleg Novickij, ktorý pôsobil na ISS od apríla. Do vesmíru s nimi letel ďalší ruský kozmonaut, Anton Škaplerov.

V uvedenom filme si zahrali Novickij aj Škaplerov, ako aj ich tretí kolega nachádzajúci sa na ISS, Piotr Dubrov. Na orbitálnej základni po odlete Sojuzu zostali okrem posledne dvoch menovaných Rusov aj Američania Mark Vande Hei, Shane Kimbrough a Megan McArthurová, Francúz Thomas Pesquet a Japonec Akihiko Hošide, spresňuje agentúra AP.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Zemanov nástupca? Zrejme nie. Babišovu prezidentskú kandidatúru Česi väčšinou odmietajú

Český premiér Andrej Babiš (ANO) by podľa dvoch tretín ľudí nemal kandidovať za prezidenta republiky. Vyplýva to z prieskumu agentúry Median pre Radiožurnál.

Najviac sa proti možnej kandidatúre vyslovili mladí voliči do 28 rokov, vysokoškolsky vzdelaní a obyvatelia veľkých miest. Naopak, prípadnú kandidatúru súčasného ministerského predsedu schvaľuje asi štvrtina ľudí, priblížil v nedeľu spravodajský server iROZHLAS.cz.

Babiša by v kandidatúre podporili voliči hnutia ANO. "Je tam tiež podpora medzi ľuďmi so základným vzdelaním a medzi ľuďmi neaktívnymi," uviedol riaditeľ spoločnosti Median Přemysl Čech.

Kandidatúra je neistá

Proti kandidatúre šéfa hnutia ANO sú najmä mladí voliči vo veku 18 – 29 rokov. V kandidatúre by ho nepodporila ani väčšina voličov koalícií SPOLU a Pirátov s hnutím STAN. Súčasného predsedu vlády by tiež podľa prieskumu nepodporilo zhruba 80 percent študentov, sumarizuje Radiožurnál.

Babiš kandidatúru v minulosti nevyvrátil ani nepotvrdil. Po nedávnych parlamentných voľbách však pripustil, že hnutie ANO kandidáta na prezidenta postaví. "Budúci rok budú komunálne voľby, budú voľby prezidenta, všade tam bude hnutie participovať," povedal po zrátaní väčšiny hlasov.

V hre je stále aj Drahoš

Median ešte predtým, v inom prieskume, skúmal, koho by si ľudia ako hlavu štátu dokázali predstaviť. Najväčšiu podporu by mal generál Petr Pavel, zhruba 13 percent voličov. Babiš tam skončil na druhom mieste. Sedem percent by podporilo Jiřího Drahoša, Pavla Fischera alebo Václava Klausa staršieho.

Riadne prezidentské voľby sú v Česku naplánované na jar 2023. Vtedy vyprší päťročný mandát súčasnému prezidentovi republiky Milošovi Zemanovi, vysvetľuje iROZHLAS.cz.

(tasr)

Minúta  |  

V Británii si pamiatku zavraždeného poslanca uctili stovky ľudí so sviecami

Stovky ľudí so sviecami a lampiónmi v rukách sa v sobotu večer zúčastnili na pietnej spomienke na zavraždeného poslanca britskej Konzervatívnej strany Davida Amessa. Informovala o tom agentúra DPA.

Spomienková akcia prebehla po zotmení v športovom areáli v meste Leigh-on-Sea, kde 69-ročného poslanca Amessa v piatok dobodal na smrť 25-ročný útočník. Toto mesto leží v grófstve Essex, približne 62 kilometrov východne od metropoly Londýn.

Súčasťou zhromaždenia boli smútočné príhovory i minúta ticha, po ktorej nasledoval spontánny aplauz, ktorým účastníci vzdali hold zavraždenému poslancovi.

K útoku došlo v metodistickom kostole, kde mal Amess stretnutie s voličmi zo svojho volebného obvodu. Podľa britskej polície išlo zrejme o teroristický čin, ktorý spáchal moslimský extrémista somálskeho pôvodu.

Amess bol poslancom britského parlamentu od roku 1983. Jeho pamiatku si prišlo v priebehu soboty uctiť v Leigh-on-Sea množstvo ľudí, ktorí prinášali kytice k policajnému kordónu uzatvárajúcemu okolie miesta vraždy.

Medzi nimi bol aj britský premiér Boris Johnson, ministerka vnútra Priti Patelová, líder opozičnej Labouristickej strany Keir Starmer či predseda Dolnej snemovne Lindsay Hoyle.

Polícia bezprostredne po útoku zadržala pre podozrenie z vraždy 25-ročného muža. V rámci vyšetrovania polícia prehľadala dve lokality v širšej oblasti Londýna a avizovala sprísnenie opatrení na zaistenie bezpečnosti členov britského parlamentu.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Ceny na Slovensku prudko rastú. Týka sa to aj potravín, ktoré máme najdrahšie spomedzi krajín V4

Nárast spotrebiteľských cien dosiahol v septembri 4,6 percenta, čo je rekordná inflácia za viac ako ostatnú dekádu. Analytici predpovedajú jej ďalší pohyb smerom nahor. Zvyšujúcu sa dynamiku rastu cien ťahali medziročne aj vyššie ceny potravín. Na Slovensku máme najdrahšie potraviny spomedzi krajín V4, ale stále nimi aj výrazne plytváme.

Septembrovú infláciu medziročne výrazne zdynamizoval aj rast cien potravín o 4,3 percenta, išlo predovšetkým o ceny ovocia, zeleniny a mäsa. Novou položkou, ktorá výrazne ovplyvnila rast cien medziročne aj medzimesačne, bol prudký rast cien školského stravovania.

Najväčšia položka v štruktúre výdavkov slovenských domácností, bývanie a energie, zvýšili rast cien z augustových 2,2 percenta na septembrových 2,6 percenta. Táto hodnota rástla piaty mesiac po sebe najmä vplyvom drahších stavebných materiálov, uviedol tento týždeň Štatistický úrad SR. K celkovej hodnote medziročnej inflácie od jari prispievajú aj vyššie ceny palív, medziročné viac ako pätinové rasty si pripisujú už piaty mesiac po sebe.

Čo očakávajú analytici

„V nasledujúcich mesiacoch bude inflácia na Slovensku vysoká a bude rásť tempom okolo štyroch až piatich percent,“ uviedla analytička 365 bank Jana Glasová. Smerom nahor by ju podľa nej mali tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov, stavebných materiálov, benzínu, agrokomodít a potravín.

Ešte vyššie očakávania má analytik VÚB Michal Lehuta. Uviedol, že inflácia by mala naďalej rásť, a to najmä v januári, keď vstúpia do platnosti nové ceny regulovaných energií, ako sú teplo, elektrina a plyn. „Svoje maximum by rast cien na Slovensku mohol dosiahnuť na budúci rok v apríli okolo úrovne 6,0 až 6,5 percenta. To bude najvyššia inflácia od roku 2004,“ spresnil Lehuta. Dvojciferný nárast spotrebiteľských cien plynu a ostatných energií očakávajú v januári aj analytici Národnej banky Slovenska.

Slováci utrácajú za potraviny pätinu rodinného rozpočtu

Slováci míňajú na potraviny takmer pätinu zo svojich rodinných rozpočtov. Upozornila na to analytička Wood & Company Eva Sadovská. Slovensko je tak nad európskym priemerom, pretože priemerné náklady na potraviny a nealkoholické nápoje európskych domácností tvoria len 13 percent z celkových nákladov.

Ilustračné foto: TASR/Jaroslav Novák

Z najaktuálnejších údajov Eurostatu za rok 2020 vyplýva, že ceny potravín a nealkoholických nápojov boli na Slovensku jedenáste najnižšie v rámci EÚ. K priemerným európskym cenám potravín sa však naša krajina z roka na rok približuje. Vlani boli lacnejšie ako v Únii už iba o 3,2 percenta. U susedov z V4, teda v Maďarsku, Česku a Poľsku, je možné nakúpiť potraviny v priemere lacnejšie ako v SR.

Analytička zároveň upozornila, že potraviny na Slovensku v poslednom období prudko dražejú. Zatiaľ čo počas prvých piatich mesiacov roka boli medziročne nižšie o 0,8 percenta, v júni sa situácia otočila a potraviny začali byť oproti vlaňajšiemu roku drahšie. „Zdražovanie potravín bude na Slovensku pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Odhadujeme, že na prelome rokov 2021 a 2022 si slovenské domácnosti za potraviny priplatia o 5 percent viac,“ avizovala.

Niektorí nemajú na normálny obed...

„Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre takmer 12 percent, teda 634-tisíc obyvateľov. Tento problém sa najviac týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletými deťmi,“ priblížila Sadovská. Aj v tomto prípade sme nad priemerom EÚ, nakoľko podľa údajov Eurostatu si v Únii mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť menej ako 7 percent obyvateľov.

...iní potravinami plytvajú

Niektorí Slováci si podľa analytičky nemôžu dopriať poriadny obed, iní zase potravinami plytvajú. Toto plytvanie predstavuje podľa Sadovskej nielen sociálny a ekonomický, ale aj ekologický problém. Na jedného Slováka ročne pripadá priemerne sto kilogramov potravinového odpadu, teda 0,27 kg denne. Odpad okrem samotných domácností vzniká aj pri produkcii a preprave potravín, v reštauráciách či hoteloch, ale aj na pracoviskách.

Najčastejšie podľa analytičky v odpadových nádobách končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, zvyšky uvareného nedojedeného jedla, ale aj nerozbalené potraviny.

Plytvanie potravinami je veľkou záťažou aj pre peňaženky. „Odhadujeme, že priemerný Slovák alebo Slovenka vyhodí ročne do svojej smetnej nádoby zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 až 150 eur,“ dodala Sadovská.

Dnes (16. októbra ) si pripomíname Svetový deň potravy, ktorý bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (Food and Agriculture Organisation, FAO). Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete.

(tasr, im)

Minúta  |  

Kamenický by zmrazil platy ministrom, Matovič aj poslancom

Exminister financií Ladislav Kamenický volá po zmrazení platov členov vlády. Vicepremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) tvrdí, že s tým problém nemá a platy by zmrazil aj poslancom Národnej rady (NR) SR. Názory si vymenili v diskusnej relácii rádia Slovensko Sobotné dialógy, ktorá sa niesla v duchu návrhu rozpočtu, ktorý tento týždeň schválila vláda.

Ladislav Kamenický (Smer-SD) kritizuje, že návrh rozpočtu na budúci rok nepočíta so zvyšovaním platov v štátnej správe. "Dávate veľkú nulu hasičom, policajtom, vojakom, celej verejnej správe. Oháňate sa zvyšovaním platov zdravotníkov na základe nejakého automatu, ktorý tam funguje, ale navyše im nedáte nič a učiteľom chcete dať vtedy, ak vás budú poslúchať vaši koaliční partneri," okomentoval Kamenický.

Igor Matovič (OĽaNO) poprel, že by v rámci rokovaní o rozpočte išlo o vydieranie koaličných partnerov. Pripomenul, že ak chce štát niekam dať peniaze navyše, niekde inde zase treba tie peniaze ubrať, ide teda z jeho strany o volanie po zodpovednosti koaličných partnerov.

Kamenický by robil inak

Kamenický povedal, že on by samotný rozpočet navrhol úplne inak. Medzi krokmi, ktoré by spravil inak ako Matovič, vymenoval aj zmrazenie platov členov vlády. "Napríklad v tomto roku, pán minister mal zmraziť platy celej vláde, doteraz to neurobil," zdôraznil exminister.

Matovič tento návrh okomentoval tak, že by s tým nemal najmenší problém. "A veľmi rád by som znížil aj platy poslancov, ktoré tuto pán Kamenický zvýšil o 1000 eur v čistom, súhlasil s tým ako minister financií," dodal Matovič s dôvetkom, že to považoval za mimoriadne nezodpovedné. Kamenického volanie po znižovaní platov preto považuje za farizejské. "Vtedy súhlasiť s absolútne neodôvodneným zvyšovaním mesačného platu poslancov o 1000 eur v čistom a teraz tu mudrovať," poznamenal Matovič.

Kamenický zareagoval, že platy poslancov boli za čias vlády Smeru-SD zmrazované niekoľko rokov. "Povedzte svojim pánom poslancom, nech si zmrazia platy a ja s tým nemám absolútne žiadny problém, nech sa páči," poznamenal Kamenický.

Kto tomu rozumie lepšie?

Exminister a súčasný minister financií sa počas diskusie zhodli na tom, že ten druhý nerozumie téme verejných financií. Kamenický sa domnieva, že rozpočet má naštudovaný lepšie než sám Matovič a chcel by sa baviť o podrobnostiach. Matovič zase tvrdí, že Kamenický bol najnezodpovednejším ministrom financií v Európskej únii, prehajdákal miliardy a teraz len mudruje.

Súčasný šéf rezortu financií chce v najbližších týždňoch predstaviť už niekoľko mesiacov avizovanú daňovo-odvodovú reformu, najprv si to chce vydiskutovať v koalícii. Bude to však podľa jeho slov najzásadnejšia reforma v daniach a odvodoch v histórii Slovenska.

Rast miezd bude v budúcom roku vyšší ako rast cien. „Ľudia by teda mali v roku 2022 zarobiť viac peňazí v porovnaní s tým, o koľko porastú ceny energií," ozrejmil Matovič.

(tasr, sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.