Preskočiť na obsah
  |  

Krajniak chce spájať konzervatívcov ako alternatívu

Predseda strany Konzervatívci – Kresťanská únia Milan Krajniak vyzýva na vytvorenie spoločnej kandidátky stredopravých a konzervatívnych subjektov vrátane KDH, Kresťanskej únie, Maďarskej aliancie, Hnutia Slovensko a Za ľudí. Podľa Krajniaka by toto spojenie predstavovalo reálnu alternatívu k súčasnému rozdeleniu politickej scény a umožnilo voličom vybrať si inú možnosť než len medzi Smerom a Progresívnym Slovenskom (PS).

„Našou ambíciou je ponúknuť premiéra, ktorý bude garantovať podporu rodín s deťmi, ekonomickú stabilitu a dôslednú ochranu slovenských národných záujmov,“ uviedol.

Poslanec za Konzervatívcov Richard Vašečka doplnil, že kľúčovou prioritou budúcej vlády musí byť rodinná politika a zastavenie demografického úpadku. Krajniak zároveň pripomenul význam postavenia Slovenska v EÚ a NATO.

Deklaroval, že aj keď krajina do týchto štruktúr patrí, nová kabinetná zostava musí v Bruseli sebavedomo brániť národnú suverenitu pred centralizáciou, z ktorej vyjadril obavy v prípade potenciálnej vlády pod vedením Michala Šimečku (PS).

(tasr, max)

  |  

Lavrov sa stretne s Rubiom, budú rokovať o vojnách

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa vo štvrtok vo filipínskej Manile stretne so svojím americkým rezortným partnerom Marcom Rubiom. Témami rokovania by mali byť vojny na Ukrajine a Blízkom východe.

„Dohodli sme sa na stretnutí. S Marcom Rubiom sme sa v utorok krátko rozprávali a potvrdili sme, že stretnutie sa uskutoční vo štvrtok ráno. Dúfam, že budeme mať možnosť podeliť sa s vami o naše dojmy,“ ozrejmil v stredu Lavrov.

„Stretnutie bude v každom prípade užitočné. Je dobré klásť otázky a dostávať odpovede,“ priblížil šéf ruskej diplomacie. Rokovanie sa uskutoční na okraj zasadnutia ministrov zahraničných vecí Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Manile.

Kremeľ v pondelok vyhlásil, že by privítal rokovania medzi Lavrovom a Rubiom. „Pokiaľ bude kontakt na úrovni ministrov zahraničia, mohli by sme ho jedine privítať,“ povedal novinárom hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov s tým, že medzi ruským a americkým rezortom diplomacie pokračujú kontakty na technickej úrovni.

(tasr)

  |  

Počas posunu vlaku v depe v Bratislave sa vykoľajil vozeň

V obvode železničnej stanice Bratislava-Nové Mesto sa v stredu počas bežného posunu súpravy Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) vykoľajil jeden vozeň. Súprava bola bez cestujúcich a nikto sa nezranil.

„Doterajšie informácie nenasvedčujú pochybeniu rušňovodiča ZSSK. Príčinu udalosti a okolnosti na železničnej infraštruktúre preverujú Železnice Slovenskej republiky aj ZSSK,“ dodala spoločnosť.

V dôsledku udalosti meškal jeden vlak, inak pravidelná osobná doprava nebola ovplyvnená.

(tasr, max)

  |  

KDH žiada vládu konať po kyberaktivitách Ruska

Opozičné KDH vyzvalo vládu, aby bezodkladne a transparentne informovala verejnosť aj parlament o kybernetických operáciách ruských hekerov zameraných proti Slovensku. Reaguje tak na vyhlásenia Európskej únie, ktorá označila Slovensko za jednu z napadnutých krajín a uvalila na zodpovedné osoby a subjekty sankcie.

Poslanec Branislav Škripek (KDH) zdôraznil, že minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) musí vysvetliť, odkedy vláda o útokoch vedela a akú diplomatickú odpoveď pripravuje. Poslanec František Majerský (KDH) zároveň žiada preveriť rozsah incidentov a úroveň zabezpečenia štátnych systémov.

K výzvam sa pridali aj PS, Veronika Remišová (Slovensko – Za ľudí) či mimoparlamentní Demokrati, ktorí žiadajú premiéra Roberta Fica (Smer) o zvolanie Bezpečnostnej rady SR a predvolanie ruského veľvyslanca.

Ministerstvo zahraničných vecí potvrdilo, že situáciu vníma mimoriadne vážne a že terčom aktivít spájaných so 16. centrom ruskej FSB boli kritická infraštruktúra, energetika a zbrojársky priemysel. Predseda parlamentu Richard Raši (Hlas) zatiaľ neeviduje oficiálnu žiadosť o mimoriadne rokovanie parlamentu.

(tasr, max)

  |  

Výstava Benátske bienále napadne odňatie grantu Bruselom

Organizátori Benátskeho bienále v utorok oznámili, že napadnú rozhodnutie Európskej únie o odobratí grantu vo výške dva milióny eur. Európska komisia prostredníctvom Výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru zrušila financovanie v reakcii na opätovné otvorenie ruského pavilónu na ročníku 2026, ku ktorému došlo prvýkrát od invázie Moskvy na Ukrajinu v roku 2022.

Hovorca Komisie Thomas Regnier zdôraznil, že podujatia financované z peňazí európskych daňových poplatníkov musia chrániť demokratické hodnoty a slobodu prejavu, čo sa v dnešnom Rusku nerešpektuje.

Prezident bienále Pietrangelo Buttafuoco rozhodnutie neblokovať účasť Ruska obhajoval s tým, že festival má byť priestorom na spolunažívanie bez cenzúry. Vedenie podujatia ďalej poznamenalo, že odobratý grant bol určený pre projekty filmového oddelenia a nemá žiaden súvis s ruskou účasťou, pričom strata financií neohrozí jeho rozpočet ani plánované aktivity.

Aj napriek kontroverziám zostal ruský pavilón po májovom otvorení pre verejnosť zatvorený a návštevníci môžu sledovať len videoprojekcie na jeho vonkajších stenách.

(reuters, max)

  |  

Z rodného domu Adolfa Hitlera sa stala policajná stanica

Budova v rakúskom meste Braunau am Inn, v ktorej sa narodil Adolf Hitler, v stredu oficiálne začala slúžiť ako policajná stanica. Rakúska vláda sa týmto krokom, ktorému v roku 2017 predchádzal nútený výkup objektu, snaží zamedziť, aby sa miesto stalo cieľom pútí neonacistov, a zbaviť ho akéhokoľvek ideologického kultu.

Na bielej fasáde dnes visí len tabuľa „Polícia“ a pred domom zostal pamätný kameň z koncentračného tábora Mauthausen s nápisom „Už nikdy viac fašizmus“.

Prestavba však vyvolala zmiešané reakcie. Zatiaľ čo starosta mesta Johannes Waidbacher a časť obyvateľov nový administratívny účel budovy privítali, Mauthausenský výbor a organizácie preživších holokaustu projekt kritizujú.

Tvrdia, že namiesto snahy o „zabudnutie“ by sa malo urobiť viac pre vzdelávanie a pripomínanie si nacistických zločinov. Podľa odborníkov a miestnych úradov však v meste v súčasnosti dochádza k incidentom spojeným s pravicovým extrémizmom už len ojedinele.

(reuters, max)