Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nórsko podporí obete domáceho a sexuálneho násilia na Slovensku

Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v spolupráci s Nórskym kráľovstvom predstavilo dve nové výzvy z programu Sociálna oblasť v celkovej hodnote viac ako 10 miliónov eur. Financované sú z Nórskych fondov a ich cieľom je posilniť ochranu obetí domáceho a sexuálneho násilia, zefektívniť systém pomoci a zabezpečiť jeho lepšiu dostupnosť na celom Slovensku.

Prvá výzva v celkovej hodnote 7,65 milióna eur a s výškou grantu od 100- do 700-tisíc eur podporí rozšírenie siete špecializovaných služieb pre ženy zažívajúce rodovo podmienené a domáce násilie a ich deti.

Druhá výzva s alokáciou 2,5 milióna eur a grantom od 400- do 600-tisíc eur zabezpečí vznik prvých centier pre obete sexuálneho násilia priamo v nemocniciach. Obete v nich získajú zdravotnú, psychologickú, sociálnu, právnu aj forenznú pomoc na jednom mieste.

Podľa ministra Samuela Migaľa (nezávislý) a nórskej veľvyslankyne Susan Eckeyovej je cieľom moderných služieb poskytovať komplexnú starostlivosť bez zbytočnej byrokracie. Program zároveň otvorí priestor na úzku spoluprácu a výmenu skúseností medzi slovenskými a nórskymi expertmi.

(tasr, max)

Minúta  |  

Ministerka rezignovala pre pesticídy, potom si to rozmyslela

Monique Barbutová, francúzska ministerka životného prostredia, v stredu oznámila svoju rezignáciu. Prezident Emmanuel Macron ju však odmietol a ministerka si to napokon premyslela a ostala vo vláde. Reagovala tak na schválenie kontroverzného poľnohospodárskeho zákona.

Ten umožňuje dočasné opätovné zavedenie dvoch pesticídov ohrozujúcich včely – acetamipridu (neonikotinoid) pri pestovaní lieskových orieškov a flupyradifurónu pri cukrovej repe, jablkách a čerešniach.

Schválená výnimka na používanie látok nesmie presiahnuť tri roky a bude podliehať schváleniu zdravotníckou agentúrou Anses. Cukrovarnícky priemysel obhajuje krok potrebou ochrany plodín pred voškami, avšak ochranári a Greenpeace označujú zákon za hanbu a ignorovanie vedeckých varovaní.

Návrh zákona čelí silnej reakcii verejnosti – petíciu proti nemu podpísali viac ako dva milióny osôb, pričom sa očakáva aj reakcia ústavného súdu, ktorý opätovné zavedenie acetamipridu v minulosti zablokoval.

(reuters, max)

Minúta  |  

Slovák strieľal v Rakúsku na oslave narodenín

Špeciálna jednotka rakúskej polície Cobra zasahovala v noci na stredu proti mužovi zo Slovenska, ktorý na oslave svojich narodenín v Spittal an der Drau v spolkovej krajine Korutánsko začal strieľať z plynovej pištole.

Tridsaťročný občan Slovenska sa dostal do konfliktu s dvomi hosťami – jedným Nemcom a jedným mužom z Horného Rakúska –, ktorým sa následne vyhrážal zbraňou, ozrejmila rakúska polícia.

Muž podľa polície približne o 01.00 h vystrelil dvakrát do zeme z plynovej pištole a ohrozoval ňou spomínaných dvoch mužov. Po oznámení incidentu vyrazila na miesto okrem bežných hliadok aj špeciálna jednotka Cobra.

Slovák sa k skutku priznal. Polícia mu okrem plynovej pištole zaistila aj pištoľ značky Glock spolu s muníciou a zároveň mu predbežne zakázala držbu zbraní. Pri incidente sa nikto nezranil.

(tasr)

Minúta  |  

Proti migrantom použili lotyšskí vojaci plyn aj varovný výstrel

Lotyšskí vojaci použili slzotvorný plyn a vypálili varovný výstrel do vzduchu, aby zastavili skupinu piatich, respektíve viacerých migrantov, ktorí sa pokúšali nelegálne prekročiť hranicu z Bieloruska. Podľa lotyšskej armády sa jednotlivci správali agresívne a na vojakov hádzali polená.

Po použití donucovacích prostriedkov sa útočníci stiahli späť na bieloruské územie.

Lotyšsko spoločne s Poľskom a Litvou dlhodobo obviňuje Minsk a Moskvu z organizovania migračných tokov z Blízkeho východu a Afriky v rámci hybridnej vojny na východnej hranici NATO. Lotyšský premiér Andris Kulbergs potvrdil, že počet pokusov o nelegálny prechod hraníc sa v poslednom čase zdvojnásobil.

Krajina preto posilnila pohraničnú stráž a na hraniciach jej pomáhajú aj zložky z Litvy, Estónska a domáca armáda. Pobaltie zápasí s týmto tlakom už od roku 2021, pričom Minsk aj Moskva akýkoľvek podiel na koordinácii migrácie odmietajú.

(reuters, max)

Minúta  |  

Syrskyj: Ukrajina získala späť 700 štvorcových kilometrov územia

Ukrajina v tomto roku získala späť pod svoju kontrolu 700 štvorcových kilometrov územia, uviedol v stredu hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj, ktorý zároveň potvrdil svoj odchod z postu.

„Môjmu nástupcovi odovzdávam armádu, ktorá sa nielenže dokáže brániť, ale vie aj útočiť,“ zdôraznil Syrskyj v stanovisku na platforme Telegram.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok uviedol, že bývalý veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj nahradí Syrského po niekoľkých dňoch protestov v ukrajinských mestách. Došlo k tomu po minulotýždňových rozsiahlejších zmenách vo vláde a odvolaní ministra obrany Mychajla Fedorova, ktoré ukázalo rozpory vo vedení ukrajinskej obrany, píše Reuters.

Syrskyj zastáva post veliteľa ozbrojených síl od roku 2024, no zohrával aj kľúčovú úlohu pri obrane Kyjeva už v prvých dňoch vojny a bleskovej protiofenzíve zameranej na opätovné získanie rozsiahlych území v Charkovskej oblasti.

Vyslúžil si však aj kritiku za svoje prísne velenie, ktoré podľa niektorých príslušníkov ozbrojených síl viedlo k zbytočným obetiam z radov vojakov.

(tasr)

Minúta  |  

Trump chce za šéfa OSN prezidenta FIFA Gianniho Infantina

Americký prezident Donald Trump zvažuje podporu prezidenta FIFA Gianniho Infantina na post nasledujúceho generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN). Správu zverejnil New York Post.

Trump vidí v 56-ročnom Švajčiarovi lídra schopného spájať ľudí a do diplomatického prostredia priniesť novú energiu. Obaja si vytvorili blízky vzťah počas organizácie tohtoročných majstrovstvá sveta vo futbale, pričom Infantino udelil Trumpovi v decembri Cenu za mier FIFA.

Nový generálny tajomník má vo funkcii nahradiť Antónia Guterresa, ktorému sa v decembri končí mandát.

Na získanie postu je potrebná podpora 15-člennej Bezpečnostnej rady OSN a schválenie Valným zhromaždením OSN. Trump chce touto iniciatívou obísť zabehnuté geografické pravidlo rotácie, podľa ktorého by mal nový šéf pochádzať z Latinskej Ameriky alebo Karibiku (medzi kandidátmi figurujú napríklad Michelle Bacheletová či Rafael Grossi).

Trumpov osobitný vyslanec Paolo Zampolli túto myšlienku privítal a zdôraznil, že riadenie FIFA s viac ako 200 členmi je skvelou prípravou na prácu so 193 členskými štátmi OSN. Infantino sa k možnej kandidatúre zatiaľ oficiálne nevyjadril.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.