Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Južnú Čínu bičuje tajfún Noul, Hongkong bojuje so záplavami

Tajfún Noul zasiahol južnú Čínu a Hongkong, kde priniesol silný vietor a výdatné dažde. V provincii Kuang-tung úrady preventívne presídlili viac ako 340-tisíc obyvateľov. V Hongkongu museli zrušiť viaceré lety a meteorológovia vydali oranžové varovanie pred prudkým dažďom a rizikom bleskových povodní.

Búrka sa v priebehu nedele začala postupne oslabovať, keď sa presúvala do vnútrozemia, no silné nárazy vetra naďalej zasahovali veľkú časť mesta.

Varovanie pred tajfúnom úrady najprv zvýšili na stupeň 9, neskôr ho znížili na stupeň 8, ktorý ponechal väčšinu dopravy aj podnikov zatvorených minimálne do poludnia.

Letisko v Hongkongu oznámilo, že prevádzku plánuje obnovovať postupne po 18. hodine. Noul je podľa čínskych úradov dvanástym tropickým cyklónom tohto roka a už tretím, ktorý počas júla zasiahol Čínu.

(reuters)

Minúta  |  

Vojna s Iránom ohrozuje ďalšie ropné trasy aj stabilitu Jemenu

Vojna medzi USA a Iránom sa počas víkendu presunula aj mimo Perzského zálivu. Hoci Spojené štáty prvýkrát po dvoch týždňoch neuskutočnili nové útoky na Irán, konflikt sa rozšíril do Červeného aj Kaspického mora.

Jemenskí Húsíovia zaútočili na zariadenia saudskoarabského ropného gigantu Aramco pri pobreží Červeného mora, pričom sa objavili správy o možnom poškodení skladov paliva.

Irán zároveň obvinil Ukrajinu z útoku na svoju obchodnú loď v Kaspickom mori, pri ktorom zahynul jeden námorník.

Administratíva prezidenta Donalda Trumpa podľa amerických médií pozastavila ďalšiu eskaláciu útokov pre obavy z rozšírenia vojny, vyčerpania zásob munície aj negatívnych dôsledkov na svetovú ekonomiku.

Situácia v Perzskom zálive zostala počas víkendu pokojná, no boje v Jemene naznačujú, že zapojenie Húsíov môže opäť rozhorieť tamojšiu občiansku vojnu a zároveň ohroziť ďalšiu kľúčovú trasu svetových dodávok ropy.

(reuters)

Minúta  |  

Pri ukrajinskom útoku v Kaspickom mori zahynul námorník

Irán v sobotu odsúdil ukrajinský útok na svoju obchodnú loď v Kaspickom mori, pri ktorom podľa iránskeho ministerstva zahraničných vecí zahynul jeden námorník a ďalší utrpel zranenia.

Teherán označil incident za akt agresie a obvinil Kyjev zo snahy rozšíriť vojnu mimo územia Ukrajiny. Zároveň vyhlásil, že bude brániť svoje národné záujmy a bezpečnosť.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým uviedol, že ukrajinské sily zasiahli ruskú vojnovú loď a plavidlá využívané na prepravu vojenského nákladu spojeného s Iránom v Kaspickom mori.

Zelenskyj zároveň obvinil Rusko, že poskytuje Iránu satelitné snímky z Blízkeho východu na plánovanie útokov. Na sociálnej sieti X napísal, že od začiatku júla Ukrajina zaznamenala intenzívne ruské satelitné monitorovanie štátov Perzského zálivu a amerických vojenských základní v regióne.

Tvrdí, že tieto snímky sa následne objavujú v Iráne a existuje priama súvislosť medzi ruským prieskumom a iránskymi útokmi. Ako príklad uviedol monitorovanie štyroch leteckých základní v Bahrajne, Jordánsku a Kuvajte počas 19. a 20. júla.

(reuters, est)

Minúta  |  

Kremeľ: Útoky na Kaspické ropovodné konzorcium sú terorizmus

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov označil údajné ukrajinské útoky na zariadenia Kaspického ropovodného konzorcia (CPC) za „energetický terorizmus“ namierený proti Kazachstanu, Rusku aj Spojeným štátom.

Reagoval tak na rozhodnutie Kazachstanu obmedziť ťažbu ropy po tom, čo podozrivé útoky bezpilotných lietadiel prinútili uzavrieť exportný terminál CPC pri Čiernom mori. Opatrenie oznámila Astana vo štvrtok.

„Je to jasný energetický terorizmus. To, čo robia v Čiernom mori a Azovskom mori, sú medzinárodné teroristické útoky, ktoré sú potenciálne mimoriadne nebezpečné,“ citovala Peskova agentúra RIA.

Hovorca Kremľa uviedol, že útoky sú namierené aj proti Spojeným štátom, keďže medzi akcionármi konzorcia je aj americký investor.

Pozastavenie nakládky ropy z ropovodu CPC, ktorým sa vyváža takmer dve percentá svetovej produkcie ropy, zvyšuje obavy o globálne dodávky energií. Trh už čelí napätiu v dôsledku vojny v Iráne, ktorá narušila dodávky ropy zo Saudskej Arábie a ďalších producentov v Perzskom zálive.

(reuters, est)

Minúta  |  

Fico: Koalícia ochotných odporuje našej mierovej politike

Predseda vlády Robert Fico v sobotňajšom videu na sociálnej sieti opäť poprel, že by Slovensko mohlo byť členom takzvanej koalície ochotných. Ide o zoskupenie vyše 30 štátov, ktoré pomáhajú Ukrajine v boji proti Rusku.

Dodal, že s naším východným susedom spolupracujeme len na vzájomne výhodných civilných projektoch. Nezúčastňujeme sa na vojnových pôžičkách.

„Médiá sú schopné zo zrnka pravy upiecť trojkilový bochník klamstiev,“ povedal s dôvetkom, že „zrnkom pravdy“ bolo pozvanie na oslavy francúzskeho štátneho sviatku, na ktorom premiéra zastupoval slovenský veľvyslanec vo Francúzsku.

„To, čo médiá predviedli s naším údajným členstvom v koalícii krajín podporujúcich vojnu na Ukrajine, to je ako u debilov,“ skritizoval premiér ostro.

Vyjadril sa tiež, že napäto sleduje vývoj cien ropy v dôsledku americko-iránskej vojny. Ocenil, že vláda vedie dialóg s rafinériou Slovnaft, vďaka čomu nakupujeme naftu o 26 centov za liter lacnejšie ako je priemer EÚ.

K iniciatíve generálneho prokurátora, ktorý tento týždeň zatlačil na ministerstvo vnútra, aby matrika rozhodla o zápise manželstva homosexuálnych párov, zopakoval, že to nie je možné, aj keď bolo uzatvorené v krajine, kde sa tento typ manželstva uzatvoriť dá.

„V tomto duchu by mali byť v krátkom čase informovaní navrhovatelia takýchto zápisov. Takže, milá bratislavská kaviareň, zatlačte štupeľ naspäť do fľaše,“ odkázal premiér.

(est)

Minúta  |  

Berlín tají informácie o Nord Streame, odvoláva sa na štátny záujem

Nemecký spolkový kancelársky úrad odmietol poskytnúť informácie o tom, či ho v lete 2022 iné štáty informovali, že hrozí odstrel plynovodov Nord Stream. Píše portál Ostdeutsche Allgemeine.

V strohej odpovedi poslankyni AfD Anne Rathertovej úrad argumentoval ochranou štátneho blahobytu a utajovaním spravodajských informácií.

Kancelársky úrad dokonca odmietol sprístupniť dokumenty aj v utajenom režime pre parlamentný kontrolný orgán.

Rathertová sa pýtala, či vtedajší šéf kancelárie Wolfgang Schmidt (SPD) dostal od holandskej vojenskej rozviedky MIVD varovanie pred útokom na plynovody a prečo Nemecko neprijalo žiadne preventívne opatrenia.

Úrad spolkového kancelára odpovedal, že požadované informácie sa dotýkajú štátneho záujmu natoľko, že ich nemožno sprístupniť ani v utajenom režime členom Bundestagu. Odpoveď podpísal vtedajší šéf kancelárie Thorsten Frei (CDU) ešte pred svojím presunom na čelo poslaneckého klubu CDU.

Podľa Rathertovej práve táto odpoveď odhaľuje logický rozpor. Ak by Berlín nemal žiadne informácie, mohol to podľa nej jednoducho povedať, ako to urobil v minulosti pri iných citlivých operáciách. Odmietnutie odpovede podľa nej naznačuje, že varovanie existovalo, a otvára otázku, prečo Nemecko nekonalo.

(mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.