Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rumunsko zostrelilo už tretí dron za tento týždeň

Rumunské stíhacie lietadlo F-16 v nedeľu zostrelilo dron, ktorý bez povolenia vstúpil do vzdušného priestoru krajiny nad Čiernym morom. Išlo už o tretí podobný incident za posledné tri dni, oznámilo rumunské ministerstvo obrany.

Podľa rezortu bol dron zničený približne 12 kilometrov severovýchodne od mesta Sulina nad rumunskými teritoriálnymi vodami. Minister obrany Radu Miruta uviedol, že armáda zasiahla približne päť minút po narušení vzdušného priestoru.

Prezident Nicušor Dan v reakcii obvinil Rusko z opakovaného porušovania rumunského vzdušného priestoru, ktorý je zároveň súčasťou priestoru NATO a Európskej únie. Podľa predbežného vyšetrovania bol dron zostrelený v piatok iránskej konštrukcie typu Šáhid, ktorý Rusko využíva vo vojne proti Ukrajine. Vyšetrovanie sobotňajšieho a nedeľňajšieho incidentu pokračuje.

Rumunsko, ktoré s Ukrajinou zdieľa viac ako 600-kilometrovú hranicu, zaznamenalo od začiatku ruskej invázie viacero narušení svojho vzdušného priestoru. Parlament vlani schválil legislatívu, ktorá armáde umožňuje zostreľovať drony ohrozujúce bezpečnosť krajiny.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ruská armáda údajne obsadila ďalšiu dedinu v Doneckej oblasti

Ruské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že jeho jednotky prevzali kontrolu nad obcou Ševčenko v ukrajinskej Doneckej oblasti. Tvrdenie Moskvy nebolo bezprostredne nezávisle overené a ukrajinská strana sa k nemu zatiaľ nevyjadrila.

Podľa vyhlásenia ministerstva obec obsadili jednotky skupiny armád Stred po „aktívnych a rozhodných“ bojových operáciách. Moskva uviedla, že Ševčenko bolo „oslobodené“, pričom použila terminológiu, ktorou označuje obsadzovanie ukrajinských území.

Donecká oblasť zostáva jedným z hlavných ohnísk bojov na východe Ukrajiny. Ruské sily v uplynulých mesiacoch pokračujú v postupných ofenzívnych operáciách, zatiaľ čo Kyjev sa snaží ich postup spomaliť a stabilizovať frontovú líniu.

Ševčenko leží na rovnakej línii obrany ako susedný Pokrovsk, o ktorý ruské sily bojovali od júla 2024. Postup, hoci pomalý a za cenu vysokých strát, tak smeruje k centrám ako Sloviansk a Kramatorsk na neokupovanom severe oblasti.

(tass, reuters, sab)

Minúta  |  

Požiare ohrozujú Bordeaux, evakuovali už 220-tisíc ľudí

Hasiči v nedeľu pokračovali v boji s rozsiahlymi lesnými požiarmi, ktoré ohrozujú francúzske mesto Bordeaux. Úrady zároveň rozšírili evakuácie na ďalšie predmestia a z juhozápadu krajiny už preventívne presunuli približne 220-tisíc ľudí.

Miestne úrady uviedli, že požiar sa počas noci šíril mimoriadne rýchlo. Plamene zasiahli aj oblasť Cap Ferret, obľúbené letovisko na pobreží Atlantiku v regióne Akvitánsko.

Do hasenia sa popri profesionálnych zložkách zapojili aj miestni farmári, ktorí pomáhajú technikou aj personálne. Podľa jedného z nich ide o prejav solidarity s postihnutým regiónom.

Juhozápad Francúzska patrí medzi oblasti najviac zasiahnuté vlnou horúčav, ktorá v uplynulých týždňoch sužovala veľkú časť Európy. Podľa údajov Reuters Climate Monitor dosiahla priemerná maximálna teplota v Akvitánsku počas júla 32,2 stupňa Celzia, čo je o 7,3 stupňa viac než dlhodobý priemer z rokov 1961 až 1990.

(reuters, sab)

Minúta  |  

V Juhočínskom mori pátrajú po dvoch desiatkach nezvestných

Záchranári pokračujú v pátraní po 23 nezvestných členoch posádky vietnamskej nákladnej lode, ktorá sa potopila v Juhočínskom mori. Podľa čínskej štátnej televízie CCTV sa dosiaľ podarilo z vody zachrániť 39 ľudí.

Loď Khoi Nguyen so 62 vietnamskými občanmi na palube sa dostala do problémov pri útese Fiery Cross Reef v súostroví Spratlyho ostrovov. Núdzový signál z plavidla v sobotu večer spozorovala čínska záchranná loď Nanhai Jiu 115.

Do pátracej a záchrannej operácie sa zapojilo šesť čínskych plavidiel, záchranný vrtuľník aj vietnamská loď. Vietnamské plavidlo registrované vo Vietname meria takmer 70 metrov a má hrubú tonáž 999 ton.

Nešťastie sa odohralo v oblasti Spratlyho ostrovov, ktoré sú predmetom dlhodobých územných sporov. Čína si nárokuje takmer celé Juhočínske more vrátane tohto súostrovia, kde vybudovala umelé ostrovy a vojenskú infraštruktúru. Jej nároky sa prekrývajú s nárokmi Vietnamu, Filipín, Taiwanu, Malajzie a Bruneja.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Nová americká ambasáda zostáva vo fáze plánovania

Projekt výstavby nového sídla Veľvyslanectva USA v Bratislave zostáva vo fáze plánovania. Americká ambasáda pre agentúru potvrdila, že pokračuje v príprave potrebných povolení, koordinácii s mestom a spresňovaní harmonogramu.

Presný termín začiatku výstavby zatiaľ nie je známy, hoci ešte vlani sa predpokladal štart prác v apríli 2028. Nová ambasáda má vyrásť na pozemku pri Dostojevského rade a Olejkárskej ulici, ktorý Spojené štáty už vlastnia.

Dovtedy bude veľvyslanectvo naďalej pôsobiť na Hviezdoslavovom námestí, kde zostane zachovaná aj bezpečnostná zóna. Nájom mestských pozemkov bol predĺžený do roku 2035 za ročné nájomné 481 070 eur.

Oplotenie ambasády, ktoré pribudlo po teroristických útokoch z 11. septembra 2001, je predmetom diskusií už od roku 2016. Bratislavský magistrát dlhodobo zastáva názor, že jediným trvalým riešením je presťahovanie ambasády na nové miesto.

(tasr)

Minúta  |  

Afrika čelí El Niñu, lídri žiadajú desiatky miliárd dolárov

Očakávaný mimoriadne silný jav El Niño môže africkým krajinám spôsobiť hospodárske škody vo výške 10 až 20 miliárd dolárov a vyvolať masovú migráciu z najviac postihnutých oblastí. Pre agentúru Reuters to uviedol riaditeľ pre klimatické zmeny Africkej rozvojovej banky (AfDB) Anthony Nyong.

Podľa neho môže El Niño znížiť HDP najviac zasiahnutých krajín v priemere o jedno až dve percentá. Extrémne sucho, záplavy a búrky ohrozia potravinovú bezpečnosť, verejné financie aj bankový sektor, pričom vlády môžu byť nútené obmedzovať výdavky na zdravotníctvo, školstvo či infraštruktúru.

AfDB odhaduje, že africkí farmári tento rok prídu o príjmy vo výške takmer 330 miliónov dolárov. Negatívne dôsledky očakáva aj v rybolove pre rast teploty morí a častejšie búrky.

Nyong upozornil, že najväčšie riziká hrozia Sudánu, Južnému Sudánu, Konžskej demokratickej republike, Somálsku, Mali, Burundi a Nigérii. Podľa neho môže zdvojnásobenie cien kukurice a nedostatok vody či pastvín prinútiť milióny ľudí opustiť svoje domovy.

AfDB preto vyzvala na výrazné zvýšenie financovania adaptačných opatrení ešte pred príchodom očakávaného klimatického javu, pričom táto suma by sa podľa Nyonga mohla vyšplhať až na 50 miliárd dolárov.

(reuters, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.