Preskočiť na obsah
  |  

Balistické rakety zasiahli Kyjev, obete hlási aj Rusko

Kyjev sa v noci na nedeľu stal terčom balistického útoku ruských síl. Bombardovanie zasiahlo aj ďalšie regióny Ukrajiny, kde zahynulo najmenej šesť ľudí.

Moskva zas tvrdí, že ukrajinské útoky si vyžiadali štyri obete v okupovanej Horlivke. Ďalší dvaja ľudia zomreli a a 17 utrpelo zranenia pri ukrajinských leteckých útokoch na juhoruské mestá Rostov na Done a Belgorod, uviedli v pondelok regionálne úrady.

Ukrajinské letectvo oznámilo, že Rusko počas noci vypálilo sedem balistických rakiet a vyslalo 136 dronov.

V Černihive zasiahol ruský dron supermarket. Zahynuli dvaja ľudia vrátane deväťročného dieťaťa a ďalších 25 utrpelo zranenia. Prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za „úmyselný ruský teror bez vojenského opodstatnenia“.

V Charkove pri útoku dronom zahynul jeden človek a 16 ďalších potrebovalo lekárske ošetrenie. V Záporoží si útok navádzanou bombou vyžiadal jednu obeť a šesť zranených.

V Kyjeve po nočnom raketovom útoku vypukol požiar vo viacposchodovom obytnom dome. Zranili sa traja ľudia. V Sloviansku pri ruskom útoku zahynuli dvaja zamestnanci spoločnosti Naftohaz, ktorí pomáhali obyvateľom po predchádzajúcom ostreľovaní.

(reuters, bak)

  |  

Vodné dielo Gabčíkovo čaká obnova za 371 miliónov eur

Modernizácia Vodného diela Gabčíkovo odštartuje výmenou portálových žeriavov, ktoré budú nevyhnutné pre následnú obnovu technológie vodnej elektrárne. Po osadení dvoch nových žeriavov a ich vzájomnom prepojení bude možné manipulovať s bremenami s hmotnosťou až 500 ton.

Práve tieto zariadenia umožnia demontáž súčasnej technológie a montáž nových technologických celkov. Doterajšie žeriavy slúžia viac ako 30 rokov a využívajú sa nielen pri údržbe strojov, ale aj pri manipulácii s hradidlami či odstraňovaní naplavenín.

Podľa štátneho podniku Vodohospodárska výstavba má modernizácia zvýšiť efektívnosť výroby elektrickej energie, zlepšiť ekologické parametre prevádzky aj protipovodňovú ochranu.

Celková obnova elektrárne je odhadovaná na 371 miliónov eur, pričom práce môžu trvať takmer deväť rokov. Po ich dokončení by sa životnosť technologických zariadení mala predĺžiť o ďalších 30 rokov.

(tasr)

  |  

Bývalý prezident Hondurasu je doma, čelí novým obvineniam

Bývalý honduraský prezident Juan Orlando Hernandez sa v nedeľu vrátil do Hondurasu po tom, čo ho koncom roka 2025 omilostil americký prezident Donald Trump. Hernandez si v USA odpykával 45-ročný trest za obchodovanie s drogami a zbraňami, pričom vinu dlhodobo odmieta.

Na letisku ho privítala rodina aj stovky priaznivcov. Krátko po prílete sa spolu s blízkymi pomodlil a následne pokračoval do hlavného mesta Tegucigalpa. Hoci na neho v Hondurase platili obvinenia z podvodu a prania špinavých peňazí, zatykač bol v júni pozastavený, takže po návrate nebol zadržaný.

Pred súd sa má postaviť 3. augusta a avizoval, že bude žiadať stiahnutie obvinení. Kauza súvisí aj s vyšetrovaním korupčnej aféry Pandora II, ktorá sa týka údajného presmerovania takmer 11 miliónov dolárov zo štátnych fondov na politické kampane.

Hernandez zároveň naznačil, že do budúcnosti nevylučuje návrat do politiky, hoci to podľa vlastných slov nie je jeho bezprostredný plán.

(reuters)

  |  

Na nájomné bývanie pôjde 35,3 milióna eur, časť bytov je pre Rómov

Úrad vlády SR spustil výzvu za 35,3 milióna eur na podporu výstavby, nadstavby a rekonštrukcie sociálnych nájomných bytov. Cieľom je zvýšiť dostupnosť bývania pre mladé rodiny, seniorov, zdravotne znevýhodnených aj obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít.

Samosprávy budú musieť zachovať nájomný charakter bytov minimálne 20 rokov a poskytovať ich za regulované nájomné. Výzva zároveň určuje minimálny podiel bytov pre rómske komunity podľa ich zastúpenia v obci, pričom zvyšná kapacita zostáva k dispozícii ostatným obyvateľom.

Obce tak môžu prihliadať na vlastné priority a podporiť skupiny, ktoré bývanie najviac potrebujú.

Súčasťou podmienok je aj povinné vyčlenenie 15 percent bytov pre zdravotne znevýhodnených a tvorba fondu na údržbu vo výške najmenej 0,5 percenta obstarávacích nákladov bytov, čo má zabezpečiť ich dlhodobú udržateľnosť.

(tasr)

  |  

Irán pohrozil odvetou po útoku na loď, Arakčí hovoril s EÚ aj Ruskom

Šéf iránskej diplomacie Abbás Arakčí v nedeľu vyhlásil, že útok na iránsku obchodnú loď, z ktorého Teherán viní Ukrajinu, nezostane bez odozvy. Toto stanovisko tlmočil počas telefonátov s vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Kajou Kallasovou aj s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.

Informáciu následne zverejnil na platforme X. Vyjadrenie prichádza na pozadí dlhodobého napätia medzi Iránom a Ukrajinou, ktoré súvisí najmä s podporou Ruska zo strany Teheránu počas vojny.

Ukrajina aj jej západní spojenci opakovane tvrdia, že Irán dodáva Moskve drony a ďalšie zbrane, ktoré Rusko používa pri útokoch na ukrajinské územie. Podrobnosti o incidente ani o prípadných odvetných krokoch Iránu zatiaľ neboli zverejnené.

(reuters)

  |  

Brazília varuje: Trumpove clá zdražia tovar a narušia obchod

Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva označil nové americké clá na brazílsky dovoz za nespravodlivé a strategicky chybné. V komentári pre denník The Washington Post uviedol, že napriek viacerým rokovaniam medzi oboma krajinami a osobnému odovzdaniu argumentov prezidentovi Donaldovi Trumpovi Washington zaviedol clá vo výške 12,5 až 37,5 percenta.

Podľa Lulu da Silva tento krok zvýši ceny viacerých výrobkov vrátane potravín, obuvi, textilu, nábytku či autodielov pre amerických spotrebiteľov a oslabí obchodné vzťahy medzi krajinami. Prezident zároveň pripomenul, že Spojené štáty dosahovali v obchodovaní s Brazíliou prebytok počas posledných 15 rokov.

Odkázal aj na údaje organizácie Global Trade Alert, podľa ktorých patrí Brazília medzi krajiny s najvyššími americkými clami. Lula zároveň zdôraznil, že Brazília zostáva otvorená dialógu, no o svojej budúcnosti chce rozhodovať bez zahraničných zásahov.

(reuters)