Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WSJ: Nvidia chce stáť za najväčším projektom OpenAI

Spoločnosť Nvidia rokuje o poskytnutí finančných záruk vo výške približne 250 miliárd dolárov pre OpenAI v rámci rozsiahleho projektu výstavby dátového centra. Informoval o tom denník Wall Street Journal.

Záruka by mala pomôcť tvorcovi ChatGPT prenajať si projekt s výkonom desať gigawattov, ktorý v južnom Ohiu pripravuje energetická divízia japonskej spoločnosti SoftBank.

Pre OpenAI by dohoda predstavovala prvý krok k budovaniu vlastnej infraštruktúry namiesto jej prenajímania od spoločností Microsoft, Amazon a Oracle. Nvidia by si, naopak, zabezpečila dopyt po svojich čipoch na niekoľko rokov.

Celkové náklady projektu majú podľa denníka presiahnuť 500 miliárd dolárov vrátane čipov. Samotná záruka vo výške 250 miliárd dolárov sa týka prenájmu dátového centra a jeho financovania, nie však čipov. Nvidia zároveň rokuje aj o financovaní ich nákupu až do výšky 350 miliárd dolárov.

Prvá fáza projektu by mala byť dokončená v roku 2028 s výkonom približne 800 megawattov. Podľa denníka je dodávka elektriny pod kontrolou americkej vlády a financovaná samostatne Japonskom na základe nedávnej obchodnej dohody.

Reuters správu zatiaľ nedokázal nezávisle overiť. Nvidia, OpenAI ani americké ministerstvo obchodu sa k nej nevyjadrili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Sýria chce s Izraelom uzavrieť bezpečnostnú dohodu

Sýria sa usiluje o uzavretie bezpečnostnej dohody s Izraelom, ktorá by mohla vytvoriť priestor na komplexný mier medzi obomi krajinami. V rozhovore pre televíziu Al-Džazíra to povedal sýrsky prezident Ahmad Šará.

Podľa neho by dohoda neznamenala vzdanie sa nároku Sýrie na Golanské výšiny, ktoré Izrael obsadil počas šesťdňovej vojny v roku 1967 a v roku 1981 anektoval. Damask tlačí aj na iné štáty, aby vyvíjali tlak na Izrael a presadzovali voči Sýrii vyváženejší prístup. „Vyhýbame sa konfrontáciám,“ vyhlásil Šará.

Prezident dodal, že jeho vláda neuvažuje o vojenských zásahoch v Libanone.

Po páde bývalého prezidenta Bašára Asada v decembri 2024 izraelská armáda obsadila strategické územia v Sýrii vrátane demilitarizovanej zóny a sýrskej časti vrchu Hermon. Odvtedy podniká útoky na sýrske územie a podľa vlastných slov zasahuje aj na ochranu drúzskej menšiny.

Sýrska štátna agentúra SANA v nedeľu informovala, že izraelské ostreľovanie poškodilo elektrický transformátor v obci Maáríja, čím pripravilo domácnosti o dodávky elektriny.

Vyjadrenia sýrskeho prezidenta zazneli počas návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Sýrii. Išlo o prvú cestu šéfa OSN do krajiny od roku 2009. Guterres vyzval na rešpektovanie sýrskej suverenity a označil porušovanie dohody o oddelení síl z roku 1974 zo strany Izraela za neprijateľné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Útoky húsíov spomalili lodnú dopravu v Červenom mori

Lodná doprava cez prieliv Báb el-Mandeb v nedeľu výrazne poklesla po tom, ako jemenskí húsíovia zaútočili na saudskoarabské ropné zariadenia na pobreží Červeného mora.

Cez Hormuzský prieliv zároveň počas víkendu naďalej preplával len obmedzený počet lodí.

Podľa údajov spoločnosti Kpler prešlo v nedeľu cez Báb el-Mandeb iba 11 nákladných plavidiel, čo je najmenej za posledné mesiace. Húsíovia podporovaní Iránom sa snažia zablokovať saudskoarabský vývoz, čím rozšírili dôsledky konfliktu medzi USA a Iránom.

Narušenie dopravy minulý týždeň vyhnalo ceny fyzických dodávok ropy z Blízkeho východu, Európy a Afriky na dvojmesačné maximá.

Zo siedmich tankerov smerujúcich cez prieliv vstúpili tri do Červeného mora. Dva supertankery mierili do saudskoarabského prístavu Janbú po náklad ropy a tretie plavidlo bolo spojené s Ruskom. Medzi loďami opúšťajúcimi Červené more boli aj tankery so saudskou, s emirátskou a ruskou ropou smerujúcou do Číny a Pakistanu.

Hovorca húsíov Jahjá Sarí oznámil, že skupina v sobotu zaútočila na zariadenia spoločnosti Aramco v mestách Džizán a Janbú.

Aj cez Hormuzský prieliv počas víkendu denne prešlo menej než desať nákladných lodí napriek tomu, že USA a Irán prerušili vzájomné útoky. V nedeľu ich preplávalo sedem, v sobotu iba tri s vypnutými identifikačnými vysielačmi.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Balistické rakety zasiahli Kyjev, obete hlási aj Rusko

Kyjev sa v noci na nedeľu stal terčom balistického útoku ruských síl. Bombardovanie zasiahlo aj ďalšie regióny Ukrajiny, kde zahynulo najmenej šesť ľudí.

Moskva zas tvrdí, že ukrajinské útoky si vyžiadali štyri obete v okupovanej Horlivke. Ďalší dvaja ľudia zomreli a a 17 utrpelo zranenia pri ukrajinských leteckých útokoch na juhoruské mestá Rostov na Done a Belgorod, uviedli v pondelok regionálne úrady.

Ukrajinské letectvo oznámilo, že Rusko počas noci vypálilo sedem balistických rakiet a vyslalo 136 dronov.

V Černihive zasiahol ruský dron supermarket. Zahynuli dvaja ľudia vrátane deväťročného dieťaťa a ďalších 25 utrpelo zranenia. Prezident Volodymyr Zelenskyj označil útok za „úmyselný ruský teror bez vojenského opodstatnenia“.

V Charkove pri útoku dronom zahynul jeden človek a 16 ďalších potrebovalo lekárske ošetrenie. V Záporoží si útok navádzanou bombou vyžiadal jednu obeť a šesť zranených.

V Kyjeve po nočnom raketovom útoku vypukol požiar vo viacposchodovom obytnom dome. Zranili sa traja ľudia. V Sloviansku pri ruskom útoku zahynuli dvaja zamestnanci spoločnosti Naftohaz, ktorí pomáhali obyvateľom po predchádzajúcom ostreľovaní.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Vodné dielo Gabčíkovo čaká obnova za 371 miliónov eur

Modernizácia Vodného diela Gabčíkovo odštartuje výmenou portálových žeriavov, ktoré budú nevyhnutné pre následnú obnovu technológie vodnej elektrárne. Po osadení dvoch nových žeriavov a ich vzájomnom prepojení bude možné manipulovať s bremenami s hmotnosťou až 500 ton.

Práve tieto zariadenia umožnia demontáž súčasnej technológie a montáž nových technologických celkov. Doterajšie žeriavy slúžia viac ako 30 rokov a využívajú sa nielen pri údržbe strojov, ale aj pri manipulácii s hradidlami či odstraňovaní naplavenín.

Podľa štátneho podniku Vodohospodárska výstavba má modernizácia zvýšiť efektívnosť výroby elektrickej energie, zlepšiť ekologické parametre prevádzky aj protipovodňovú ochranu.

Celková obnova elektrárne je odhadovaná na 371 miliónov eur, pričom práce môžu trvať takmer deväť rokov. Po ich dokončení by sa životnosť technologických zariadení mala predĺžiť o ďalších 30 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý prezident Hondurasu je doma, čelí novým obvineniam

Bývalý honduraský prezident Juan Orlando Hernandez sa v nedeľu vrátil do Hondurasu po tom, čo ho koncom roka 2025 omilostil americký prezident Donald Trump. Hernandez si v USA odpykával 45-ročný trest za obchodovanie s drogami a zbraňami, pričom vinu dlhodobo odmieta.

Na letisku ho privítala rodina aj stovky priaznivcov. Krátko po prílete sa spolu s blízkymi pomodlil a následne pokračoval do hlavného mesta Tegucigalpa. Hoci na neho v Hondurase platili obvinenia z podvodu a prania špinavých peňazí, zatykač bol v júni pozastavený, takže po návrate nebol zadržaný.

Pred súd sa má postaviť 3. augusta a avizoval, že bude žiadať stiahnutie obvinení. Kauza súvisí aj s vyšetrovaním korupčnej aféry Pandora II, ktorá sa týka údajného presmerovania takmer 11 miliónov dolárov zo štátnych fondov na politické kampane.

Hernandez zároveň naznačil, že do budúcnosti nevylučuje návrat do politiky, hoci to podľa vlastných slov nie je jeho bezprostredný plán.

(reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.