Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Švédsko vytvorí novú zahraničnú spravodajskú službu

Švédsko vytvorí novú civilnú zahraničnú spravodajskú službu Utrikes underrättelsetjänst (UND), ktorá má posilniť schopnosť krajiny vyhodnocovať zahraničnopolitické hrozby.

Vláda tým reaguje na zlyhanie z roku 2022, keď švédska vojenská spravodajská služba spolu s partnermi vo Francúzsku a v Nemecku nesprávne odhadla, že Rusko nezaútočí na Ukrajinu.

Nová služba bude fungovať popri vojenskej rozviedke MUST a prevezme časť jej kompetencií vrátane dohľadu nad jednotkou vykonávajúcou tajné operácie v zahraničí. Parlament má reformu schvaľovať 13. augusta a činnosť UND by sa mala začať v januári 2027.

Impulzom na vznik novej inštitúcie bola správa bývalého premiéra Carla Bildta. Podľa nej bolo Švédsko schopné sledovať vojenský vývoj, no nedokázalo dostatočne analyzovať politické smerovanie Ruska a úvahy jeho vedenia.

Niektoré opozičné strany a ozbrojené sily upozorňujú, že reforma sa pripravuje príliš rýchlo, samotnú myšlienku však podporujú.

Zmeny pripravujú aj ďalšie európske štáty. Nemecko chce uvoľniť pravidlá obmedzujúce činnosť svojej zahraničnej spravodajskej služby a v Európe pribúdajú úvahy o užšej výmene spravodajských informácií.

(ecomonist, bak)

Minúta  |  

Minnesota zavedie do škôl transrodové bábiky

Americký štát Minnesota plánuje sprístupniť školám papierové bábiky určené pre deti vo veku od štyroch do desiatich rokov. Projekt vytvorila Lekárska fakulta Minnesotskej univerzity a podľa jeho autorov má deťom pomôcť spoznávať rôzne možnosti rodovej identity.

Bábiky majú rodovo neutrálne mená, odnímateľné vnútorné aj vonkajšie pohlavné orgány a viac než sto kusov oblečenia, účesov a doplnkov. Prototypy predstavili na konferencii v roku 2024.

Projekt podľa médií financoval guvernér Tim Walz. Bábiky budú k dispozícii učiteľom, školským poradcom, pediatrom a odborníkom na duševné zdravie.

Spoločnosť MyGender Dolls ich označuje za prvý terapeutický nástroj svojho druhu určený údajne „rodovo rôznorodým deťom“. Podľa nej majú prostredníctvom hry podporovať odolnosť, sebavedomie a radosť.

Projekt vyvolal kritiku konzervatívnych skupín. Bývalý prezident konzervatívnej organizácie American College of Pediatricians Quentin Van Meter tvrdí, že podobné bábiky nemajú miesto v etickej zdravotnej starostlivosti. Podľa neho môžu u detí vyvolávať zmätok a prispieť k rodovej dysfórii.

Walz, ktorý je guvernérom tretie funkčné obdobie a v roku 2024 neúspešne kandidoval na viceprezidenta USA, čelí dlhodobej kritike za svoju vzdelávaciu a rodovú politiku.

Odporcovia spochybňujú vhodnosť takýchto „pomôcok“ vo výučbe a pýtajú sa, či budú mať rodičia možnosť svoje deti z týchto aktivít odhlásiť. 

(telegraph, bak)

Minúta  |  

Osadníci podpálili mešity na Západnom brehu Jordánu

Izraelskí osadníci v nedeľu skoro ráno zaútočili na palestínske dediny na okupovanom Západnom brehu Jordánu. Podľa palestínskych predstaviteľov podpálili dve mešity a na budovách zanechali nápisy v hebrejčine.

Útoky nasledovali po piatkovom incidente pri dedine Tal neďaleko Nábulusu, pri ktorom zahynuli štyria Palestínčania a dvaja izraelskí vojaci.

Palestínske úrady tvrdia, že násilie vyprovokovali osadníci, izraelská armáda informovala, že streľba zaznela z oboch strán.

V obci Kusra osadníci podpálili novopostavenú mešitu pripravenú na otvorenie. Na jej stenách zanechali nápisy ako „židovská pomsta“ a meno jedného z Izraelčanov zabitých pri dedine Tal. Ďalší pokus o podpálenie mešity hlásili z obce Kúr pri Tulkarmu, kde sa veriacim podarilo požiar uhasiť skôr, než zachvátil hlavnú časť budovy.

Izraelská armáda potvrdila stopy po podpaľačstve a grafiti v Kusre. Oznámila, že pátra po páchateľoch, odsúdila útoky na náboženské objekty a prisľúbila zachovanie bezpečnosti a verejného poriadku.

Počas víkendu izraelské bezpečnostné sily zadržali viac ako 130 osôb vrátane obchodníkov so zbraňami, príslušníkov Hamasu a ľudí podozrivých z plánovania útokov. Palestínsky Klub väzňov zároveň informoval, že od sobotňajšieho večera bolo zadržaných približne 60 Palestínčanov.

Pápež Lev XIV. v nedeľu vyjadril hlboké znepokojenie nad zhoršujúcim sa násilím a vyzval na rokovania o spravodlivom politickom riešení i na rešpektovanie posvätných miest všetkých náboženstiev.

(reuters, bak)

Minúta  |  

WSJ: Nvidia chce stáť za najväčším projektom OpenAI

Spoločnosť Nvidia rokuje o poskytnutí finančných záruk vo výške približne 250 miliárd dolárov pre OpenAI v rámci rozsiahleho projektu výstavby dátového centra. Informoval o tom denník Wall Street Journal.

Záruka by mala pomôcť tvorcovi ChatGPT prenajať si projekt s výkonom desať gigawattov, ktorý v južnom Ohiu pripravuje energetická divízia japonskej spoločnosti SoftBank.

Pre OpenAI by dohoda predstavovala prvý krok k budovaniu vlastnej infraštruktúry namiesto jej prenajímania od spoločností Microsoft, Amazon a Oracle. Nvidia by si, naopak, zabezpečila dopyt po svojich čipoch na niekoľko rokov.

Celkové náklady projektu majú podľa denníka presiahnuť 500 miliárd dolárov vrátane čipov. Samotná záruka vo výške 250 miliárd dolárov sa týka prenájmu dátového centra a jeho financovania, nie však čipov. Nvidia zároveň rokuje aj o financovaní ich nákupu až do výšky 350 miliárd dolárov.

Prvá fáza projektu by mala byť dokončená v roku 2028 s výkonom približne 800 megawattov. Podľa denníka je dodávka elektriny pod kontrolou americkej vlády a financovaná samostatne Japonskom na základe nedávnej obchodnej dohody.

Reuters správu zatiaľ nedokázal nezávisle overiť. Nvidia, OpenAI ani americké ministerstvo obchodu sa k nej nevyjadrili.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Sýria chce s Izraelom uzavrieť bezpečnostnú dohodu

Sýria sa usiluje o uzavretie bezpečnostnej dohody s Izraelom, ktorá by mohla vytvoriť priestor na komplexný mier medzi obomi krajinami. V rozhovore pre televíziu Al-Džazíra to povedal sýrsky prezident Ahmad Šará.

Podľa neho by dohoda neznamenala vzdanie sa nároku Sýrie na Golanské výšiny, ktoré Izrael obsadil počas šesťdňovej vojny v roku 1967 a v roku 1981 anektoval. Damask tlačí aj na iné štáty, aby vyvíjali tlak na Izrael a presadzovali voči Sýrii vyváženejší prístup. „Vyhýbame sa konfrontáciám,“ vyhlásil Šará.

Prezident dodal, že jeho vláda neuvažuje o vojenských zásahoch v Libanone.

Po páde bývalého prezidenta Bašára Asada v decembri 2024 izraelská armáda obsadila strategické územia v Sýrii vrátane demilitarizovanej zóny a sýrskej časti vrchu Hermon. Odvtedy podniká útoky na sýrske územie a podľa vlastných slov zasahuje aj na ochranu drúzskej menšiny.

Sýrska štátna agentúra SANA v nedeľu informovala, že izraelské ostreľovanie poškodilo elektrický transformátor v obci Maáríja, čím pripravilo domácnosti o dodávky elektriny.

Vyjadrenia sýrskeho prezidenta zazneli počas návštevy generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Sýrii. Išlo o prvú cestu šéfa OSN do krajiny od roku 2009. Guterres vyzval na rešpektovanie sýrskej suverenity a označil porušovanie dohody o oddelení síl z roku 1974 zo strany Izraela za neprijateľné.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Útoky húsíov spomalili lodnú dopravu v Červenom mori

Lodná doprava cez prieliv Báb el-Mandeb v nedeľu výrazne poklesla po tom, ako jemenskí húsíovia zaútočili na saudskoarabské ropné zariadenia na pobreží Červeného mora.

Cez Hormuzský prieliv zároveň počas víkendu naďalej preplával len obmedzený počet lodí.

Podľa údajov spoločnosti Kpler prešlo v nedeľu cez Báb el-Mandeb iba 11 nákladných plavidiel, čo je najmenej za posledné mesiace. Húsíovia podporovaní Iránom sa snažia zablokovať saudskoarabský vývoz, čím rozšírili dôsledky konfliktu medzi USA a Iránom.

Narušenie dopravy minulý týždeň vyhnalo ceny fyzických dodávok ropy z Blízkeho východu, Európy a Afriky na dvojmesačné maximá.

Zo siedmich tankerov smerujúcich cez prieliv vstúpili tri do Červeného mora. Dva supertankery mierili do saudskoarabského prístavu Janbú po náklad ropy a tretie plavidlo bolo spojené s Ruskom. Medzi loďami opúšťajúcimi Červené more boli aj tankery so saudskou, s emirátskou a ruskou ropou smerujúcou do Číny a Pakistanu.

Hovorca húsíov Jahjá Sarí oznámil, že skupina v sobotu zaútočila na zariadenia spoločnosti Aramco v mestách Džizán a Janbú.

Aj cez Hormuzský prieliv počas víkendu denne prešlo menej než desať nákladných lodí napriek tomu, že USA a Irán prerušili vzájomné útoky. V nedeľu ich preplávalo sedem, v sobotu iba tri s vypnutými identifikačnými vysielačmi.

(reuters, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.