Preskočiť na obsah
  |  

OSN: Jemen je po štyroch rokoch na prahu hlbokej krízy

Jemen čelí najvážnejšiemu riziku návratu k plnohodnotnej vojne od roku 2022, varoval vyslanec OSN Hans Grundberg. Varovanie prichádza po eskalácii bojov medzi povstaleckými húsíjmi a medzinárodne uznávanou vládou s podporou Saudskej Arábie.

Húsíovia zintenzívnili útoky na frontoch, vyhlásili námornú blokádu Saudskej Arábie a obnovili údery na obchodné lode v Červenom mori, na čo saudskoarabská koalícia reagovala náletmi na prístav Hudajdá.

Situáciu navyše skomplikovalo regionálne napätie súvisiace s krízou v Hormuzskom prielive. OSN naliehavo vyzýva obe strany na deeskaláciu, zastavenie útokov a obnovenie rokovaní.

Bezpečnostnú krízu sprevádza v krajine katastrofálna humanitárna situácia. Podľa šéfa humanitárnej pomoci OSN Toma Fletchera čelí viac ako polovica populácie akútnemu nedostatku potravín a šesť miliónov ľudí sa nachádza na prahu hladomoru. OSN zároveň žiada okamžité prepustenie svojich 73 zadržiavaných pracovníkov a ďalších zajatcov.

(reuters, max)

  |  

Kyjev poslal Moskve návrh na zastavenie útokov v Čiernom mori

Ukrajina poslala Rusku prostredníctvom tretej strany ponuku na zastavenie útokov na civilné ciele, plavidlá a prístavy v Čiernom mori. Kyjev momentálne čaká na odpoveď Moskvy.

Krok prichádza po týždňoch zintenzívnených útokov, ktoré vážne ohrozujú globálne dodávky potravín.

Ruská blokáda a ostreľovanie prístavov v Odeskej oblasti viedli v auguste k poklesu ukrajinského vývozu obilia až o 76 percent. Majitelia lodí sa totiž pre riziko útokov vyhýbajú plavbám v tejto oblasti. Paralelne s iniciatívou Kyjeva predložilo návrh na moratórium na útoky obom stranám aj Turecko.

Moskva na ponuku zatiaľ verejne nereagovala. Námestník ruského ministra zahraničných vecí Alexander Gruško pred zverejnením správ poznamenal, že Moskva oficiálny návrh na prímerie v Čiernom mori nedostala, hoci neoficiálne výzvy eviduje.

Správy o možnej dohode už spôsobili pokles cien pšenice na európskej burze.

(reuters, max)

  |  

Na poslanca AfD a bývalého europoslanca vydali zatykač

Nemecký súd vydal občianskoprávny zatykač na poslanca strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) a bývalého europoslanca Maximiliana Kraha. Dôvodom je podľa portálu Euractiv jeho nedostavenie sa k súdnemu exekútorovi v súvislosti s neuhradením časti trov právneho zastúpenia.

Spor odštartoval satirik Jan Böhmermann, ktorý v podcaste spomenul, že si Krah na Oktoberfeste objednal desiatky fliaš šampanského. Krah sa žalobou bránil voči tvrdeniam, ktoré ho mali vykresliť ako chvastavého a namysleného človeka, no krajský súd v Düsseldorfe prípad zamietol a nariadil mu zaplatiť trovy konania.

Zatiaľ čo hlavnú sumu 5-tisíc eur Krah uhradil, doposiaľ nevyrovnal dodatočných 296,26 eura. Politik tvrdí, že o exekútorovi nevedel a nedoplatok po preverení zaplatí.

Keďže bol Krah vlani zvolený do spolkového snemu, pred vykonaním zatykača ho chráni poslanecká imunita, na ktorej zbavenie by bol potrebný súhlas Bundestagu.

(max)

  |  

Národniari veterné turbíny nechcú a kritizujú Tarabu

Koaličná strana SNS ostro vystúpila proti výstavbe akýchkoľvek veterných elektrární na území Slovenska. Národniari odmietajú rozhodnutie ministerstva životného prostredia ponechať v rámci posudzovania akceleračných zón hoci len jednu zónu.

Podľa SNS má krajina dostatok čistej energie z atómových elektrární a akékoľvek ústupky či zjednodušenia administratívy nezastavia nežiaducu výstavbu turbín v budúcnosti.

Strana priamo skritizovala šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu (nominanta SNS) s tým, že hľadá len šalamúnsky spôsob, ako obísť verejnosť.

Taraba vo štvrtok potvrdil, že rezort v procese posudzovania vyradil sedem z ôsmich plánovaných zón. Jediná zostávajúca lokalita v okrese Michalovce podľa neho rovnako nemení situáciu, keďže na výstavbu by bol potrebný súhlas všetkých dotknutých obcí.

Ministerstvo zdôraznilo, že Taraba dlhodobo odmieta veterné parky a Slovensko by sa malo naďalej spoliehať predovšetkým na jadrovú a vodnú energiu.

(tasr, max)

  |  

Blokáda Iránu môže trvať neobmedzene, vyhlásil Hegseth

Americký minister obrany Pete Hegseth vo štvrtok povedal, že ozbrojené sily USA dokážu udržiavať námornú blokádu Iránu neobmedzene dlho. Vďaka systematickému striedaniu vojnových lodí v regióne môže podľa neho americká armáda vyvíjať dlhodobý ekonomický a strategický tlak, ktorý má podporiť doteraz neúspešné diplomatické rokovania o ukončení konfliktu začatého koncom februára.

Prezident Donald Trump na svojej sociálnej sieti dokonca zdôraznil, že Spojené štáty majú plnú kontrolu nad strategickým Hormuzským prielivom. Ten Teherán fakticky uzavrel po vypuknutí vzájomných útokov.

USA následne zaviedli prísnu námornú blokádu iránskych prístavov. Od jej spustenia americká armáda presmerovala už viac ako 55 obchodných plavidiel, ktoré prešli cez Iránom kontrolovaný Hormuz, pričom nedávno zaútočila raketami na loď, ktorá ignorovala varovania.

Washington vyslal do oblasti desaťtisíce vojakov a vyše dvadsiatky vojnových lodí. Celú operáciu pritom označuje za „oceľovú“ blokádu a v taktickom nátlaku plánuje neochvejne pokračovať.

(reuters, max)

  |  

V Grécku pred požiarom evakuujú aj turistov

V regióne Chalkidiki na severe Grécka vo štvrtok evakuovali turistov a obyvateľov z priľahlých dedín po súši aj po mori. Rozsiahly lesný požiar, rozdúchavaný silným vetrom, zachvátil domy a vegetáciu v tesnej blízkosti obľúbených letovísk uprostred letnej sezóny.

V prímorskom meste Siviri pomáhali s evakuáciou z pláží súkromné člny, pobrežná stráž aj dva hasičské člny. S plameňmi pozdĺž hlavnej cesty zo Siviri do Kassandreie bojuje viac ako 140 hasičov s pomocou deviatich lietadiel a siedmich vrtuľníkov.

Pri zásahu sa zranil jeden hasič a úrady museli v oblasti úplne zastaviť cestnú dopravu.

Mimoriadne horúce a suché leto v Európe vysušilo vegetáciu a opäť výrazne zvýšilo riziko lesných požiarov v celom Stredomorí vrátane Španielska, Francúzska a Grécka.

(reuters, max)