Preskočiť na obsah
  |  

Chorvátske letovisko Omiš horelo, evakuovali tisíc ľudí

Rozsiahly lesný požiar hnaný silným vetrom zasiahol v noci chorvátske turistické mesto Omiš na dalmatínskom pobreží. Plamene zachvátili domy, lesy a ďalšie územie s rozlohou viac ako 1 000 hektárov.

Približne 1 000 ľudí museli evakuovať a noc strávili v núdzových prístreškoch medzi Omišom a Splitom. Záchranári ošetrili 36 ľudí, z ktorých 14 skončilo v nemocnici a sedem utrpelo život ohrozujúce zranenia.

Požiar podľa veliteľa hasičov Slavka Tucakoviča spôsobil obrovské materiálne škody, v piatok ráno sa však situácia upokojila a otvorené plamene už nebolo vidieť. S ohňom počas noci bojovalo 286 hasičov, 90 vozidiel a štyri lietadlá.

Časť síl následne presunuli k ďalšiemu požiaru na polostrove Pelješac. Horúčavy a sucho pritom toto leto vytvárajú vhodné podmienky na rozsiahle požiare aj v ďalších častiach Európy.

(reuters, mja)

  |  

Bravčové môže miznúť z pultov, chovatelia bojujú o prežitie

Slovenskí chovatelia ošípaných varujú, že ich odvetvie bojuje o prežitie a z obchodov môže postupne miznúť domáce bravčové mäso. Od októbra minulého roka nahromadil sektor podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) stratu 17 miliónov eur, keďže chovatelia už 10 mesiacov predávajú pod výrobnými nákladmi.

Situáciu zhoršili dôsledky slintačky a krívačky, masívny dovoz lacnej bravčoviny, ale aj sucho a horúčavy, ktoré zdražujú krmivá.

Problémy sa začínajú už pri odstavčatách, 25-kilogramové prasa sa predáva približne za 31 eur, čo podľa komory nepokrýva ani náklady na jeho odchov.

Slovensko je pritom v bravčovom mäse sebestačné iba približne na 28 percent. Chovatelia preto upozorňujú, že ďalšie zatváranie fariem ešte zvýši závislosť krajiny od dovozu. Spotrebiteľov vyzývajú, aby pri nákupe sledovali pôvod mäsa a uprednostňovali slovenské výrobky.

(tasr, mja)

  |  

Žilinským nemocniciam sme platili nad mieru, bráni sa VšZP

Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) odmieta tvrdenia Žilinského samosprávneho kraja, že za negatívne hospodárenie jeho nemocníc môže nespravodlivé financovanie. Tvrdí, že štyrom župným nemocniciam vlani zaplatila nad rámec štátom stanovených sadzieb takmer milión eur.

Nemocnice v Liptovskom Mikuláši, Dolnom Kubíne, Trstenej a Čadci boli zaradené do druhej skupiny s oficiálnou základnou sadzbou 2 996 eur za hospitalizačný prípad. VšZP im podľa vlastných údajov agregovane platila 3 039 eur.

„Nemocnice Žilinského samosprávneho kraja boli v minulom roku preplatené o takmer jeden milión eur,“ uviedol šéf VšZP Matúš Jurových. Poisťovňa preto odmieta spájať ich stratu s výškou svojich platieb.

VšZP zároveň uviedla, že nemocnicu v Čadci koncom minulého roka dofinancovala sumou takmer jeden milión eur nad rámec pôvodne dohodnutého objemu.

Štyri nemocnice Žilinského kraja tvrdia, že za porovnateľnú jednotku produkcie dostávali od VšZP približne o 374 eur menej ako Penta a o 470 eur menej ako Agel. Pri rovnakom ohodnotení svojej práce ako v porovnateľných nemocniciach Penty by dostali približne o 5,1 milióna eur viac a keby im platili ako zdravotníckym zariadeniam Agelu, išlo by až o 6,5 milióna eur.

Poisťovňa reagovala aj na tvrdenia o nedostatočnej komunikácii. Financovanie župných nemocníc na rok 2026 je podľa nej výsledkom opakovaných individuálnych rokovaní vrátane osobného stretnutia.

(est)

  |  

Väčšina Poliakov by svoju krajinu nebránila, utekať však nechcú

Viac ako polovica Poliakov by sa v prípade vojenského ohrozenia nezapojila do obrany svojej krajiny. Podľa prieskumu agentúry IBRiS pre Radio ZET takúto možnosť odmietlo 58 percent respondentov, zatiaľ čo pripravenosť brániť Poľsko deklarovalo 27 percent opýtaných.

Výrazný rozdiel sa ukázal medzi pohlaviami – do obrany by sa zapojilo 42 percent mužov, ale iba 14 percent žien. Vyššiu ochotu bojovať zároveň deklarovali voliči opozičných strán ako sympatizanti súčasnej vládnej koalície.

Napriek nízkej pripravenosti aktívne sa zapojiť do obrany by však väčšina Poliakov zo svojej krajiny neutiekla.

Až 69 percent opýtaných uviedlo, že by v prípade vojny zostalo doma, zatiaľ čo odchod pripustilo 23 percent. Ženy zvažovali odchod o niečo častejšie ako muži.

Prieskum sa uskutočnil 10. a 11. júla na reprezentatívnej vzorke 1 067 respondentov.

(mja)

  |  

Čína hlási vysokú pohotovosť svojej armády pre taiwanské cvičenie

Čína ostro kritizovala rozsiahle vojenské cvičenie Han Kuang, ktoré Taiwan začal minulý týždeň. 10-dňové manévre označilo čínske ministerstvo obrany za „nákladnú frašku“, ktorá podľa Pekingu vyvoláva medzi obyvateľmi strach z vojny.

Taiwan počas cvičenia nacvičuje reakcie na možné scenáre čínskeho útoku vrátane prelomenia námornej blokády. Prvýkrát testuje aj obmedzenie mobilného internetu.

Hovorca čínskeho ministerstva obrany Čchen Si obvinil vládnucu Demokratickú pokrokovú stranu z toho, že pripravuje mestá na bojisko a zaťahuje civilistov do možného konfliktu.

Zároveň zdôraznil, že čínska armáda zostáva v pohotovosti a zvyšuje svoje bojové schopnosti v boji proti separatizmu a zahraničnému zasahovaniu.

Peking považuje Taiwan za súčasť Číny a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie, hoci tvrdí, že uprednostňuje „mierové zjednotenie“. Taiwan tieto nároky odmieta a trvá na tom, že o jeho budúcnosti môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia.

(reuters, mja)

  |  

Španielsko odkladá odstavenie jadrovej elektrárne

Španielska vláda predĺžila prevádzku jadrovej elektrárne Almaraz do júna 2030, hoci jej reaktory mali byť pôvodne prvými odstavenými v rámci plánovaného útlmu jadrovej energetiky. Proces ich odstavenia sa mal začať už v roku 2027.

Rozhodnutie zverejnené v piatok v oficiálnom vestníku však nemení širší harmonogram, podľa ktorého chce Španielsko postupne odstaviť všetky svoje jadrové elektrárne do roku 2035.

Vláda pri rozhodovaní zohľadnila aj dôsledky vojny v Iráne na ceny a dostupnosť fosílnych palív. Predĺženie prevádzky Almarazu tak má zrejme pomôcť udržať stabilitu energetických dodávok v období zvýšenej neistoty na svetových trhoch.

Podľa vládneho rozhodnutia by zároveň tento krok mal mať iba obmedzený vplyv na ďalšie zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie. Madrid teda nemení svoj konečný cieľ odchodu od jadra, posúva však prvý významný krok k jeho realizácii.

(reuters, mja)