Richter zároveň informoval, že poslanec Dušan Muňko zo Smeru ostane v poslaneckom klube SNS naďalej na „hosťovaní“, do klubu nastupuje aj Milan Kováč. Prichádza po odchode Miroslava Radačovského z parlamentu. Richter považuje za dôležité, aby klub SNS naďalej fungoval.
Predstavitelia Hlasu podľa šéfa klubu Smeru na koaličnej rade partnerov ubezpečili, že poslanec Hlasu Peter Slyško „je v poriadku“ a bude hlasovať s koalíciou. Slyško prednedávnom vystúpil na tlačovej konferencii spolu s Tarabom.
Fico, Taraba a šéf SNS Andrej Danko sa v máji dohodli, že ak nedôjde k zmiereniu medzi ministrom životného prostredia a SNS, Taraba do konca septembra skončí vo funkcii. Danko v auguste uviedol, že situácia okolo Tarabu by sa mala vyriešiť do 15. septembra.
Predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko nedávno uviedol, že premiér sľúbil SNS, že najneskôr do 15. septembra pošle prezidentovi Petrovi Pellegrinimu návrh na odvolanie Tarabu. Nominantom SNS na nového šéfa envirorezortu má byť súčasný štátny tajomník ministerstva životného prostredia Filip Kuffa. Prezident koncom augusta vyhlásil, že ak má dôjsť k výmene na poste ministra životného prostredia, musí ísť o kvalitnejšiu nomináciu.
Koalícia si určila priority, ktoré chce stihnúť
Na prvej jesennej schôdzi parlamentu, ktorá sa začína v utorok 15. septembra, čaká poslancov rokovací maratón s takmer 300 bodmi. Taký rozsiahly program ešte v tomto volebnom období nemali. Predpokladá sa, že mnohé body sa presunú na ďalšiu schôdzu.
Ide o prax, ktorá pretrváva už niekoľko mesiacov. Politici koalície naznačujú, že sa v nej bude pokračovať. Najskôr sa prerokujú vládne návrhy zákonov a potom tie, s ktorými prišli vládni poslanci. Zákony, ktoré majú vplyv na budúcoročný štátny rozpočet, no minister financií Ladislav Kamenický (Smer) ich neodsúhlasí, dostanú stopku.
V programe sú aj body na odvolanie siedmich ministrov vrátane šéfa envirorezortu Tarabu. Rozprava sa podľa všetkého neuskutoční ani pri týchto bodoch, ani pri desiatkach opozičných návrhov zákonov. Už pred letom bolo na september presunutých viac ako sto bodov a pribudli ďalšie. „Je nemysliteľné to všetko prerokovať,“ povedal predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko s tým, že sa uskutočnia mimoriadne schôdze o opozičných návrhoch. „Nech si tam riešia, čo chcú,“ poznamenal.
Dva koaličné návrhy na skrátenie volebného obdobia
V programe sú aj dve iniciatívy, ktoré súvisia so skrátením volebného obdobia parlamentu. Obe si konkurujú, hoci sú z vládneho tábora. Jednu predložil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) a druhú poslanci Hlasu.
Doterajšie ústavné pravidlá totiž neumožňujú predčasne skrátiť mandát poslancom. Ministrov návrh počíta s ľudovým hlasovaním na základe petície 350-tisíc občanov. Nemohlo by sa však uskutočniť pol roka po voľbách ani pol roka pred riadnymi voľbami. V tom istom volebnom období by bolo možné len jedenkrát.
Strana Hlas chce skrátiť volebné obdobie prostredníctvom referenda. Podmienkou je predloženie petície za referendum do šiestich mesiacov od získania prvého podpisu. Tých treba takisto 350-tisíc. Zároveň by sa nemohlo konať v prvom ani v poslednom roku riadneho volebného obdobia. Zúčastniť by sa na ňom musela nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. Táto podmienka platí pri referende aj teraz.
Podľa vládneho návrhu by bol parlament odvolaný, ak by za hlasovala najmenej trojpätinová väčšina z takého počtu oprávnených voličov, ktorí sa zúčastnili na posledných voľbách.
Obidve ústavné zmeny si vyžadujú aj súhlas opozície, pretože na definitívne schválenie je potrebných 90 hlasov. Tie vláda ani Hlas nemajú.
Spor o preferenčné hlasy vo voľbách
Nevyriešenou otázkou zostáva novela zákona, ktorá má zrušiť voľbu poštou zo zahraničia. SNS v nej navrhla oslabiť systém krúžkovania kandidátov vo voľbách. S tým však mali problém poslanci okolo Rudolfa Huliaka zo Strany vidieka.
SNS chce stanoviť osempercentné kvórum na uplatnenie prednostných hlasov. Na takzvané prekrúžkovanie kandidáta na voliteľné miesto teraz stačia tri percentá prednostných hlasov, ktoré možno dať najviac štyrom kandidátom. Kompromisom by mohlo byť krúžkovanie najviac dvoch kandidátov pri zachovaní trojpercentného kvóra.
Koaličná SNS a nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnej Strane vidieka rokujú a majú byť blízko k dohode pri úprave preferenčného hlasovania vo voľbách. Uviedol to v utorok šéf poslaneckého klubu Smeru Ján Richter s tým, že mohlo by prísť k takej zmene, že voliči by mohli krúžkovať na jednej listine najviac dvoch kandidátov, nie štyroch. Podľa jeho názoru sú to pripravení akceptovať aj poslanci Hlasu.
Finálny návrh úpravy preferenčného hlasovania, takzvaného prekrúžkovania, by podľa Richtera mohol vyzerať tak, že zostane zachovaná hranica hlasov potrebných na zmenu poradia kandidáta na kandidátke, no mohli by sa dávať len dva krúžky namiesto štyroch. „Je to riešenie, ktoré je pre nás prijateľné a sme pripravení ho podporiť. Ak takáto dohoda padne, sme presvedčení, že celá vládna koalícia takúto zmenu návrhu podporí,“ dodal Richter.
Covidová amnestia zrejme „vyhnije“
Opatrenia počas pandémie covidu boli veľkou politickou témou. Premiér Robert Fico preto prišiel s covidovou amnestiou pre ľudí, ktorí pre porušenie pravidiel museli platiť pokuty. Amnestia však narazila na prezidenta Petra Pellegriniho. Zákon predložený premiérom vrátil do parlamentu. Hlave štátu prekážalo, že odškodnení majú byť ľudia, ktorí porušovali pravidlá na ochranu zraniteľných osôb v nemocniciach alebo zariadeniach sociálnych služieb.
Hlas chce prezidentovým pripomienkam vyhovieť, zvyšok koalície nie. „To sa nechá vyhniť,“ usúdil šéf klubu SNS. Podľa neho rovnaký osud čaká aj prezidentom vrátenú novelu zákona o hazardných hrách z dielne ministra cestovného ruchu a športu Huliaka.
(stu, tasr)
