Sviatok všetkých svätých, ktorý si spoločnosť pripomína v pondelok 1. novembra, ustanovili hodnostári východnej cirkvi už v 4. storočí, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach. Ako pre TASR povedala etnologička Margita Jágerová z Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, jeho podstatou bolo uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. Na Slovensku je tento sviatok od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
Odborníčka uviedla, že etnografický výskum týkajúci sa Sviatku všetkých svätých aj Pamiatky zosnulých (2. 11.) sa uskutočňuje od 19. storočia. "K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia," povedala.
Presun na november
Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.
Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. "Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší," uviedla Jágerová.
Na hroboch sa stolovalo
Doplnila, že pôvodne sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to podľa etnologičky malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Zvyky protestantov
Etnologička tiež uviedla, že protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pripomenula, že pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október – Deň reformácie z roku 1517.
"Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia," uzavrela.
Deň reformácie – 31. október je na Slovensku pamätným dňom.
Slovensko sa na základe COVID automatu od pondelka výrazne zafarbí do bordovo-čierna. V aktuálnej epidemiologickej situácii je v treťom stupni ohrozenia, teda čiernych, 24 okresov, v bordovej fáze, ktorá zodpovedá druhému stupňu ohrozenia, je 39 okresov, osem okresov je v prvom stupni ohrozenia (červené), rovnako osem je oranžových okresov (stupeň ostražitosti).
V stupni ostražitosti – oranžová farba – sú okresy Bratislava I - V, Galanta, Komárno a Šaľa.
V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú od pondelka okresy Dunajská Streda, Ilava, Levice, Nové Zámky, Prievidza, Senica, Trnava a Žarnovica.
V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Bytča, Detva, Dolný Kubín, Gelnica, Hlohovec, Kežmarok, Košice I - IV, Košice-okolie, Krupina, Liptovský Mikuláš, Malacky, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Revúca, Rožňava, Senec, Skalica, Trebišov, Trenčín, Turčianske Teplice, Veľký Krtíš, Žiar nad Hronom, Žilina, Zlaté Moravce, Zvolen.
Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Bardejov, Čadca, Humenné, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Námestovo, Poltár, Poprad, Rimavská Sobota, Ružomberok, Sabinov, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Tvrdošín, Vranov nad Topľou.
Foto: Korona.gov.sk
Vo všetkých okresoch tak platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. V čiernych okresoch sú najprísnejšie. Zakázané sú svadby, oslavy či večierky a podujatia v prevádzkach verejného stravovania.
Čo platí v oranžových okresoch:
povinné nosenie rúška v interiéri a na hromadných podujatiach aj v exteriéri
pohyb nie je obmedzený
obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu
bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, na sedenie v interiéri sa môže využiť 25 percent kapacity a v exteriéri 50 percent
reštaurácie: zaočkovaní a tí v režime OTP (pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. Ak chce reštaurácia obslúžiť aj ľudí bez očkovania a potvrdenia, musí využiť len terasy do desať osôb a mať otvorené aspoň dve steny, aby bolo zabezpečené vetranie.
svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní (100 ľudí v interiéri, 200 v exteriéri a povinný zoznam účastníkov). V režime OTP sa povoľuje 50 osôb v interiéri a 100 v exteriéri + povinný zoznam účastníkov.
Čo platí v červených okresoch:
povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri na hromadných podujatiach na vzdialenosť menšiu než dva metre
pohyb nie je obmedzený
obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu
bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
reštaurácie: zaočkovaní a tí v režime OTP (pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. Ak chce reštaurácia obslúžiť aj ľudí bez očkovania a potvrdenia, musí prejsť na okienkový predaj.
svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní (50 ľudí v interiéri, 80 v exteriéri a povinný zoznam účastníkov). V režime OTP sa povoľuje 25 osôb v interiéri a 50 v exteriéri + zoznam účastníkov
Čo platí v bordových okresoch:
povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri na vzdialenosť pod dva metre
obmedzený pohyb s výnimkami od 21:00 do 5:00 ak platí núdzový stav
obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity, najviac však 50 osôb a ich zoznam. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
reštaurácie: zaočkovaní smú byť pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. V režime OTP sú povolené len terasy, pričom stoly musia byť od seba aspoň dva metre a musí byť zabezpečené vetranie. V režime pre všetkých je povolený len okienkový predaj.
svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní maximálne do 20 osôb a povinný zoznam účastníkov. Vo zvyšných režimoch sú zakázané.
Čo platí v čiernych okresoch:
povinný respirátor v interiéri a rúško v exteriéri
obmedzený pohyb s výnimkami od 1:00 do 5:00 ak platí núdzový stav
obchody so základnými potrebami ako potraviny, drogérie či lekárne budú otvorené pre všetkých, maximálne jeden nakupujúci na 25 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
služby a nákupné centrá prístupné iba pre OTP, maximálne však jeden zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
bohoslužby: iba zaočkovaní maximálne sto osôb + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 25 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
reštaurácie: funguje len okienkový predaj
svadby, kary, oslavy: pre všetkých zakázané
V krajských mestách zaočkovanosť pomaly stúpa
Bratislava ostane aj naďalej oranžová. Reštaurácie, ubytovacie zariadenia a oslavy sú s určitými obmedzeniami povolené. Susedné okresy Senec, Pezinok sa však presunú do bordovej fázy, hoci sa v nich zaočkovalo viac než 65 percent ľudí nad 50 rokov. Rovnaké pravidlá budú platiť aj v Malackách. Dunajská Streda sa presunie do červenej.
Krajské mestá Prešov a Žilina presiahli hranicu na získanie žolíka, a teda by nemali byť čierne. COVID automat ich však pridelil do druhej najprísnejšej farby. Epidemická situácia v príslušných krajoch sa zhoršila. Práve na severe sa nachádza väčšina okresov, ktoré budú od 1. novembra čierne.
Prvé priečky v pozitivite PCR testov zaberajú okresy ako Svidník, Bardejov, Medzilaborce, Stará Ľubovňa, Levoča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Čadca či Námestovo.
Výrazne tmavne aj banskobystrický kraj, ktorý rovnako vykazuje vysokú pozitivitu PCR testov. V najhoršej farbe sa ocitnú okresy Lučenec a Rimavská Sobota. Do bordovej fázy prejdú okresy Banská Štiavnica, Zvolen, Brezno a Revúca.
Nemocnice sa zapĺňajú, rastú počty pozitívnych
Týždenne pribúda 10-tisíc prvoočkovancov. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) však upozornil, že v kategórii nad 70 rokov máme stále viac než 178-tisíc nezaočkovaných.
Denne pribúda v priemere 3 600 PCR pozitívnych, čo je v porovnaní s minulým týždňom nárast infikovaných v priemere o 54 percent. Najvyšší počet pozitívnych je medzi deťmi a v kategórii od 35 do 50 rokov.
Nemocnice sa postupne zapĺňajú covidovými pacientmi. Počet príjmov do nemocníc sa zvýšil zhruba o 13 percent. Hospitalizovaných je 1 223 pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19, z toho 129 pacientov si vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Počet ventilovaných pacientov narástol oproti minulému týždňu o 23 percent. Celkovo 79 percent pacientov nie je plne očkovaných.
Najrýchlejšie sa reprofilizované lôžka zapĺňajú v regionálnych nemocniciach v žilinskom, prešovskom, banskobystrickom a košickom kraji.
Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) a poslanec Matúš Šutaj Eštok z mimoparlamentného Hlasu-SD sa v nedeľnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo zhodli, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) je lepším šéfom rezortu ako predchádzajúci minister Marek Krajčí (OĽANO).
Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš si myslí, že obaja mali svoje silné stránky. "Každý je v niečom dobrý, každý je v niečom horší," skonštatoval. Myslí si, že Lengvarský by mal viac komunikovať o téme reformy zdravotníctva.
Za vhodné by považoval to, aby zákon umožňujúci spustenie reformy prešiel v NR SR do druhého čítania. Šéf rezortu zdravotníctva mal Šipošovi prisľúbiť, že pôjde reformu vysvetľovať viac do regiónov. Obsah reformy považuje za správny.
Koaličná poslankyňa si myslí, že zákon je absolútne nevyhnutné prijať, aby občan dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Zdôraznila, že nemocnice sa rušiť nebudú. Lengvarského považuje za veľmi dobrú nomináciu OĽANO. "Vďaka za jeho rozvahu," skonštatovala.
Šutaja Eštoka desí, že k reforme sa vyjadruje predseda OĽANO Igor Matovič. Podľa jeho slov Matovič uvažuje o tom, že by sa mal opäť stať ministrom zdravotníctva Krajčí.
Šipoš tvrdí, že poslankyňa Romana Tabák v prípade schválenia interrupčného návrhu poslankyne Anny Záborskej (obe OĽANO) neodíde. Tabák chcela podľa jeho slov vyrokovať zníženie čakacej lehoty na interrupciu. Bittó Cigániková návrh Záborskej nepodporí.
Na otázku, či by koalícia vedela dovládnuť aj v prípade odchodu Sme rodina, Bittó Cigániková povedala, že by takáto koalícia dokázala fungovať "možno aj lepšie".
Dotkli sa aj témy nahrávok odpočúvania z poľovníckej chaty. Šipoš aj Bittó Cigániková sa zhodli, že nahrávky nemali uniknúť. Bittó Cigániková však poukázala na to, že vznikli legálne. Šutaj Eštok ich komentovať nechce, považuje ich za "súkromné rozhovory".
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v októbri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,3 percenta hlasov.
Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD s podporou 15,5 percenta. Tretia by bola strana SaS s 12,2 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza na vzorke 1009 respondentov.
Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽaNO s 8,4 percenta, nasleduje Progresívne Slovensko so 6,9 percenta, hnutie Sme rodina (6,3 percenta) a KDH so 6,1 percenta. So ziskom 5,5 percenta by sa do NR SR dostala aj Republika a poslednou stranou by bola Aliancia (5,2 percenta).
Do NR SR by sa nedostali ĽSNS (3,8 percenta), SNS (3,3 percenta), Za ľudí (2,8 percenta), Dobrá voľba (2,2 percenta) a Spolu (1,1 percenta).
Gastrosektorom požadované zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) odmietol po ministrovi financií Igorovi Matovičovi aj premiér Eduard Heger (obaja OĽaNO). Hoci reštaurácie, pohostinstvá a hotely označili zníženie DPH na svoje produkty za základnú pomoc, bez ktorej už po zatvorení prevádzok v čiernych okresoch niektoré podniky zaniknú, Heger v relácii V politike televízie TA3 namietal, že týmto plošným opatrením by sa pomohlo aj firmám, ktoré to nepotrebujú.
„Aj dnes na Slovensku máme čierne okresy a máme oranžové okresy. Zníženou DPH pomôžete aj tým, ktorí to nepotrebujú,“ dôvodil Heger.
Vláda podľa premiéra doteraz napumpovala do ekonomiky miliardy eur, čo sa prejavilo na nízkom náraste nezamestnanosti a okamžitom raste hospodárstva po uvoľnení pandemických opatrení. Slovensko chce podľa premiéra pomáhať firmám adresne. „DPH nie je ten nástroj,“ dodal Heger.
Problémy majú najmä gastroprevádzky v okresoch zaradených podľa COVID automatu do čiernej farby. Tie môžu vydávať jedlo už iba cez okienko a niektoré preto radšej úplne zatvorili. Gastroprevádzky upozornili na výrazne nižšiu DPH pre tento sektor v okolitých štátoch.
Zatiaľ čo na Slovensku je v cene jedla zarátaná DPH vo výške 20 percent, napríklad v Česku je to iba desať percent, v Poľsku osem percent a v Maďarsku dokonca iba päť percent. S dočasným znížením sadzby DPH pre gastrosektor v minulosti súhlasil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Očkovanie má vraj aj ekonomický benefit
Heger v relácii takisto uviedol, žena vyhlásenie núdzového stavu ani na povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nie je na Slovensku politická vôľa. Ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) zatiaľ meniť nechce.
V rámci dodržiavania protiepidemiologických opatrení sa spolieha na zodpovednosť ľudí. To, že sa tento rok nevyhlásil núdzový stav, za chybu nepovažuje. "Nie je to cesta, ktorou chceme ísť," poznamenal v tejto súvislosti.
Ochorením COVID-19 sú podľa premiéra aktuálne ohrození najmä nezaočkovaní. Poukázal na to, že práve tí tvoria väčšinu hospitalizovaných v nemocniciach. Zdôraznil, že očkovanie šetrí aj finančné zdroje a napomáha lepšiemu fungovaniu ekonomiky.
Tvrdí, že v rámci koalície je práve hnutie Sme rodina tým, ktoré komunikuje s nezaočkovanými. Očakáva, že nový policajný prezident Štefan Hamran vyrieši situáciu okolo ľudí, ktorí v obchodoch nedodržiavajú nastavené opatrenia. Podľa jeho slov ide "o malú skupinku hlučných ľudí, ktorí sa snažia presvedčiť, že takto sa správajú Slováci". Premiér si myslí, že týmto ľuďom sa musí jasne ukázať, že zákon platí pre každého.
Lengvarského z kresla dostať nechce
Téma očkovania sa podľa neho spolitizovala. Myslí si, že ľudia boli strašení klamstvami od popredných opozičných lídrov. Lengvarského výmenu nateraz žiadať nebude. Heger za najdôležitejšie aktuálne považuje "manažovať celú pandémiu".
Poukázal tiež na to, že Slovensku chýbajú reformy a treba ho naštartovať. Postoju predsedu Sme rodina Borisa Kollára nepodporiť zdravotnícku reformu nerozumie. Je sklamaný z toho, že okolo tejto reformy sa šíri veľa neprávd. Poprel, že by sa mali nemocnice zatvárať. Viesť má k zvýšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. "Boris Kollár opakuje klamstvá, ktoré začala šíriť opozícia. A, žiaľ, uveril im,“ poznamenal Heger.
Únik informácií na Slovensku považuje za dlhodobý problém. "Hľadáme riešenia, ako toto čo najviac eliminovať. V konečnom dôsledku je to vždy ľudský faktor, ktorý vie o tom rozhodnúť," doplnil.
Predseda Smeru-SR Robert Fico podľa slov premiéra ukázal, akú morálku má. Podľa jeho slov riskuje životy starých ľudí a navádza na nedodržiavanie opatrení.
Lídri krajín G20 sa na rímskom samite dohodli na bezprecedentnom zavedení globálnej minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Kompetentní hovoria o pretvorení pravidiel globálnej ekonomiky.
Vedúci predstavitelia krajín G20 sa v sobotu dohodli na globálnej minimálnej dani z príjmov nadnárodných spoločností. Podľa dohody bude jej hodnota stanovaná na 15 percent.
"Toto je viac než len daňová dohoda, je to pretvorenie pravidiel globálnej ekonomiky," povedal novinárom vysoký predstaviteľ USA.
Dohoda, ktorá vychádza z návrhov vypracovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), je navrhnutá tak, aby chránila daňové príjmy a ponúkala stabilitu podnikom, ktoré pôsobia cez štátne hranice.
"Skutočnosť, že sme sa dohodli na tomto novom medzinárodnom daňovom systéme, je dobrou správou pre nás všetkých, je to jednoznačne revolúcia v medzinárodnom daňovom systéme," povedal v piatok francúzsky minister financií Bruno Le Maire po príchode predstaviteľov do Ríma.
Administratíva prezidenta Joea Bidena, ktorá minimálnu daň presadzovala, pôvodne navrhovala 21-percentnú sadzbu. Podľa britského denníka The Guardian však stále ide o americké víťazstvo.
Zdanenie ziskov veľkých podnikov zvýši dodatočné príjmy pre väčšinu národných vlád a presunie daňové zaťaženie tam, kde spoločnosti predávajú služby a tovar spotrebiteľom a nie tam, kde majú sídlo. Zmenší sa tým priestor pre schémy na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.
Pri klíme sa bude hľadať zhoda ťažšie
Hoci padla dohoda na dani, v naliehavej otázke klimatických zmien pretrvávajú názorové nezhody, informovala agentúra AFP.
Niektoré časti spoločného vyhlásenia krajín G20 sú "stále predmetom rokovaní", uviedol vysokopostavený predstaviteľ USA v predvečer klimatického summitu OSN (COP26) v škótskom Glasgowe.
Ako komentuje agentúra DPA, lídri G20 plánovali pred začiatkom COP26 stanoviť špecifické ciele pre boj s klimatickými zmenami.
Návrh záverečného vyhlásenia dvojdňového summitu, ktorý novinári DPA čítali v sobotu večer, však údajne obsahuje menej konkrétnych vyjadrení než predchádzajúce návrhy.
Najnovší návrh už podľa DPA neobsahuje zmienku o neodkladných opatreniach, spomína len plány na zintenzívnenie úsilia obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.
V návrhu tiež chýbajú konkrétne dátumy pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Pôvodne bol konečný termín pre dosiahnutie tohto cieľa rok 2050, návrh podľa DPA však stanovuje len približný termín, a to niekedy v polovici tohto storočia.
Krajiny G20 v predchádzajúcom návrhu navyše spomínali rok 2025 ako cieľový dátum na zrušenie dotácií pre fosílne palivá, tento konečný termín však v najnovšom návrhu tiež chýba.
Záverečné vyhlásenie lídrov samitu skupiny G20 by malo byť formálne prijaté v nedeľu.
Bittó Cigániková uznáva, že za komunikáciu okolo pandémie je zodpovedná vládna koalícia. Dolinková si myslí, že za Lengvarského je komunikácia predsa lepšia, ako bola za Krajčího.
Koalícia nesie zodpovednosť za komunikáciu okolo pandémie nového koronavírusu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedla predsedníčka Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Hlas-SD Zuzana Dolinková jej postoj ocenila.
"Je zbytočné sa vyhovárať na opozíciu. Je však pravda, že nikde na svete nie je situácia taká, že žiadny z opozičných lídrov nie je očkovaný," povedala koaličná poslankyňa. Nechápe, prečo ľudia veria skôr internetovým hoaxom ako odborníkom z praxe. Vníma tiež nedôveru ľudí v rámci očkovania. Dolinková v tejto súvislosti poznamenala, že líder Hlasu Peter Pellegrini sa nedal zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, pretože si pravidelne kontroluje hladinu protilátok.
Bittó Cigániková skritizovala svojho poslaneckého kolegu Mariána Viskupiča (SaS). Jeho postoj voči novému koronavírusu označila za "hlúpy, nezodpovedný a sebecký".
Kritika očkovacej lotérie
Obe vystupujúce sa zhodli v tom, že peniaze vynaložené na očkovaciu lotériu sa mohli použiť inak. Finančnú odmenu by si skôr podľa koaličnej poslankyne zaslúžili napríklad zdravotníci v teréne, ktorí robia osvetu. Dolinková na margo očkovania poznamenala, že Hlas vyzýva najmä na dobrovoľné očkovanie.
Šéfka zdravotníckeho výboru si myslí, že nemocnice sú v súčasnosti oveľa lepšie pripravené na situáciu okolo pandémie. Vníma lepšiu organizáciu a zlepšené trasovanie. Hoci sú počty nakazených vysoké, menej ľudí je na umelej pľúcnej ventilácii. Dolinková si myslí, že by sa mali doplniť dáta o tom, koľko z takýto pacientov bolo zaočkovaných. Bittó Cigániková reagovala, že sa na získaní týchto údajov už pracuje.
Podpredsedníčka Hlasu tvrdí, že Ministerstvo zdravotníctva SR pod vedením Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) komunikuje podstatne lepšie než pod vedením Mareka Krajčího (OĽaNO). Privítala by, keby sa pacientom lepšie vysvetlilo, ako majú v prípade ambulantnej liečby ochorenia COVID-19 postupovať.
Pri reforme Kollár hádam cúvne
Bittó Cigániková poukázala na to, že viacerým pacientom sa predĺžil čas čakania na operačný zákrok. "Čísla nie sú také, aby sme blokovali bielu medicínu," povedala s dôvetkom, že k zlepšeniu situácie okolo "čakačiek" by mohol prispieť lepší manažment starostlivosti o pacienta.
Podľa Bittó Cigánikovej sa oplatí sa hovoriť o otvorení podnikov pre zaočkovaných aj v čiernych okresoch. Uvažovala by o testoch na protilátky proti ochoreniu COVID-19 zadarmo, ale iba pre ľudí, ktorí sa očkovať nemôžu.
Dotkli sa aj témy reformy nemocníc. Zhodli sa na tom, že je potrebná. Podľa Dolinkovej sa však nemôže robiť "od zeleného stola". Bittó Cigániková zasa verí, že predseda Sme rodina Boris Kollár ju napokon podporí.
Na základe žiadosti predsedu Európskeho parlamentu (EP) Davida Sassoliho právna služba EP v piatok predložila Súdnemu dvoru Európskej únie žalobu proti Európskej komisii (EK) za neuplatnenie mechanizmu právneho štátu. Informovala o tom agentúra AFP.
"Naša právna služba podala na Súdny dvor EÚ žalobu proti Európskej komisii za neuplatňovanie nariadenia o podmienenosti," vyhlásil Sassoli.
Dôvodom tohto kroku je podľa EP skutočnosť, že do dnešného dňa nebol z viny EK uplatnený mechanizmus právneho štátu, ktorý vstúpil do platnosti už 1. januára. Ten umožňuje Únii pozastaviť platby z rozpočtu EÚ členským štátom, v ktorých je ohrozený právny štát. Komisia ho však zatiaľ nevyužila. Niektorí europoslanci boli toho názoru, že EK má už dávnejšie k dispozícií dostatočný právny rámec na to, aby uvedený mechanizmus aktivovala voči Maďarsku a Poľsku.
"Očakávame, že Európska komisia bude konať konzistentne a splní to, čo uviedla predsedníčka (Ursula) von der Leyenová počas našej poslednej plenárnej diskusie na túto tému. Slová treba premeniť na činy," dodal Sassoli.
Nariadenie zavádzajúce mechanizmus na ochranu rozpočtu Únie, ktorý podmieňuje prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, sa vzťahuje aj na zdroje z multimiliardového ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU).
Najviac z ministrov zarobil v roku 2020 šéf rezortu vnútra Roman Mikulec, a to 82 652 eur. Vyplýva to z majetkových priznaní verejných funkcionárov za minulý rok, ktoré sú zverejnené na webe Národnej rady SR.
Mikulec (OĽaNO) priznal aj pozemok, dom i garáž v Devínskej Novej Vsi. Uviedol tiež financie na účte, motorku, výbavu domu či podielové fondy a hypotéku.
Nasleduje minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) s príjmom 75 387 eur. Priznal byt na bratislavských Nivách, rekreačnú chatu v Senci, auto, zariadenie nehnuteľnosti, obrazy či hotovosť, ale aj hypotekárny úver.
Vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) zarobila 64 421 eur, z čoho 63 385 eur bolo z výkonu verejnej funkcie a 1 036 eur iné príjmy. Priznala byt v bratislavskom Starom Meste a Devínskej Novej Vsi, v belgickom Etterbeeku, chatu v Pribyline a auto. Uviedla i peniaze na účtoch, akcie spoločností obchodovaných na burze cenných papierov, podiel v s.r.o. či hypotéku.
Expremiér a dnešný minister financií Igor Matovič (OĽaNO) zarobil vlani 62 634 eur. V majetkovom priznaní uvádza, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani automobil. Priznal len hotovosť.
O niečo menej zarobil premiér Eduard Heger (OĽaNO), ktorý v roku 2020 zastával funkciu ministra financií. Priznal príjem 64 239 eur z výkonu verejnej funkcie. Iné príjmy neuviedol. Priznal byt v bratislavskej Dúbravke či ornú pôdu, podiely v s.r.o a hypotéku.
Bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO) zarobil 60 096 eur, z toho 58 093 eur bolo za výkon verejnej funkcie a 2003 eur iný príjem. Uviedol i podiel na dome v bratislavskej Rači, byt v Rači, Novom Meste a Ružinove, ale aj ornú pôdu. V položke "vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty" vypísal investičné zlato a peňažné prostriedky.
Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) zarobil 58 620 eur, z toho 524 eur tvoril iný príjem než z výkonu verejnej funkcie. Priznal byt v bratislavskom Starom Meste, úspory a úver.
Šéf rezortu práce Milan Krajniak (Sme rodina) zarobil 58 137 eur. Priznal byt v bratislavskom Starom Meste, ornú pôdu v Eliášovciach a hnuteľný majetok ako vybavenie bytov a umelecké predmety zberateľskej hodnoty. V položke "vlastníctvo majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty" uviedol autorské práva, peniaze, vklady v bankách, investičné zlato či obchodné podiely v s.r.o.
O niečo menej zarobila ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO), a to 57 981 eur. Nasleduje minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) s príjmom 56 383 eur. Priznal byty v bratislavskom Starom Meste a na Vinohradoch, podiel na dome v Zlatých Moravciach, úspory, auto, podiel vo firme aj úver.
Najmenší príjem mal minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina), a to 49 140 eur. Priznal byt v Rusovciach a chatu v Zliechove, auto, bytové zariadenie a elektroniku či obrazy. Uviedol aj financie v hotovosti a na účtoch či úver.
Zástupcovia supermarketov na Slovensku združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu bijú na poplach. Upozorňujú na nový fenomén, keď organizované skupiny ľudí bez rúšok narúšajú nákupy tovaru a spôsobujú tým nemalé ekonomické škody. Štátne orgány vyzývajú, aby im pomohli.
Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje najväčších maloobchodných predajcov potravín, ako Kaufland, Lidl či Tesco, upozorňuje na nový problém v supermarketoch.
Podľa jej vyjadrenia organizované skupiny ľudí bez rúšok narúšajú nákupy, pričom k sporom má prichádzať najmä pri pokladniach, pri ktorých zákazníci bez prekrytia horných dýchacích ciest vykladajú tovar. Personál predajne sa totiž dožaduje, aby si nasadili rúška, čo však títo ľudia odmietajú.
„Obchodníci nevedia takýmto situáciám efektívne zabrániť vlastnými silami. Jednak preto, lebo v čase, keď vchádzajú do predajne okolo zamestnanca SBS majú rúško nasadené a zložia si ho až následne v predajni. Tiež ale preto, lebo sú v početnej presile. Jedinou našou možnosťou je apelovať na týchto ľudí, aby si rúška nasadili a po neuposlúchnutí zavolať políciu, čo aj robíme,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda SAMO.
Štát žiadajú o pomoc
Obchodníci preto žiadajú štát o pomoc a apelujú na všetky kompetentné orgány, najmä Políciu SR, Úrad verejného zdravotníctva SR a Krízový štáb, aby sa touto situáciou urgentne zaoberali a prijali rýchle a účinné opatrenia.
„Polícia musí mať právomoc takýchto nedisciplinovaných ľudí z predajne okamžite vykázať, aby sa nenarúšal riadny chod predajní a nedochádzalo k ohrozovaniu zdravia. Ľudia majú právo bezpečne si nakúpiť a doplniť si potraviny do domácností, zvlášť teraz, pred nadchádzajúcimi sviatkami, ale aj kedykoľvek potom,“ dopĺňa Martin Krajčovič.
Upozorňuje, že dochádza aj k nezanedbateľným hospodárskych škodám, pretože v niekoľkých prípadoch došlo až k uzavretiu obchodných prevádzok na niekoľko hodín, kým sa situácia vyriešila a takýto stav je ďalej neúnosný.
Súčasne v týchto situáciách dochádza aj značnému znehodnocovaniu potravín, napr. mrazených a chladených výrobkov, u ktorých dochádza v danom čase k narušeniu predpísaného teplotného reťazca, dopĺňa SAMO.
Rozruch v Prievidzi
Touto situáciu si nedávno prešiel aj supermarket Lidl v Prievidzi, pričom nahnevaní zákazníci bez rúšok ho odstavili asi na obdobie troch hodín. Predavačky odmietli obsluhovať pokladne a celú situáciu sa následne snažila vyriešiť privolaná polícia. Každého, kto nemal respirátor potom pri odchode z predajne legitimovali, aby mohli ďalej vec postúpiť hygienikom. Video bolo naživo streamované na facebookovom profile "povstaleckavladaSR".
Žena, ktorá záznam nahrávala, vo videu tvrdí, že dostali potvrdzujúci mail z marca, kde Lidl povedal, že nariadenia nie sú zákonné. Zastavenie blokovania tovaru vraj pokladníčkam nariadil policajt. Vravela, že si chce iba nakúpiť a ísť domov a nepáči sa jej, že pri návšteve obchodu so sebou musí mať občiansky preukaz.
Transparency International Slovensko (TIS), ako aj poslanci parlamentu Ján Benčík a Radovan Kazda (SaS) chcú, aby sa preverili majetkové pomery šéfa Smeru-SD Roberta Fica. Vzhľadom na informácie vyplývajúce z medializovaných nahrávok by sa malo podľa nich preveriť, či sú majetkové priznania Fica úplné, respektíve pravdivé.
Podali preto podnety Výboru Národnej rady (NR) SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Predseda výboru Boris Susko (Smer-SD) pre TASR reagoval, že podnetom sa budú zaoberať, ak spĺňa náležitosti podľa zákona.
Transparency International Slovensko upozornilo na medializované informácie, podľa ktorých mali Ficovi z kancelárie ukradnúť 50-tisíc eur a zlaté mince. Fico reagoval, že neverí bankám a časť úspor má v hotovosti. V majetkovom priznaní za minulý rok Fico podľa TIS uvádza iba príjmy z politiky.
"Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií by rovnako mohlo zaujímať, že v majetkových priznaniach Fica nefigurujú zlaté mince, čo môže byť v sumári hnuteľná vec s hodnotou prevyšujúcou 35-násobok minimálnej mzdy, pri ktorej je povinnosť ju uviesť. Cena jednej takejto investičnej mince sa pohybuje od 1 500 eur nahor," uviedla organizácia na sociálnej sieti.
Podobný podnet podali aj poslanci Kazda a Benčík. Kazda pre TASR priblížil, že z Ficových doterajších majetkových priznaní nevyplýva, že by vlastnil majetok, ktorý bol medializovaný. Výbor by mal podľa neho preveriť, či Fico nemal uviesť v majetkovom priznaní vlastníctvo zlatých mincí.
Susko ozrejmil, že podnety musia spĺňať zákonné požiadavky. "Ak podnety spĺňajú náležitosti zákona, konanie sa začína doručením podnetu," povedal pre TASR s tým, že Ficovo majetkové priznanie nevidel. Týmito podnetmi sa podľa jeho slov začne výbor zaoberať najskôr v novembri.
Úrad špeciálnej prokuratúry v pondelok (25. 10.) informoval, že dozorový prokurátor doplnil svoj návrh na predĺženie väzby obvinených v rámci akcie Očistec o obrazovo-zvukové záznamy. Tie majú potvrdzovať snahy viacerých osôb z prostredia politiky, podnikania a advokácie ovplyvňovať trestné stíhania najzávažnejších trestných káuz. Následne boli medializované videá s predsedom Smeru-SD Robertom Ficom, exministrom vnútra Robertom Kaliňákom, obhajcom Marekom Parom, podnikateľom Miroslavom Bödörom a synom Tibora Gašpara na poľovníckej chate.
