Preskočiť na obsah
  |  

Bez Sme rodina by koalícia možno fungovala lepšie, vraví Bittó Cigániková

Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) a poslanec Matúš Šutaj Eštok z mimoparlamentného Hlasu-SD sa v nedeľnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo zhodli, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) je lepším šéfom rezortu ako predchádzajúci minister Marek Krajčí (OĽANO).

Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš si myslí, že obaja mali svoje silné stránky. "Každý je v niečom dobrý, každý je v niečom horší," skonštatoval. Myslí si, že Lengvarský by mal viac komunikovať o téme reformy zdravotníctva.

Za vhodné by považoval to, aby zákon umožňujúci spustenie reformy prešiel v NR SR do druhého čítania. Šéf rezortu zdravotníctva mal Šipošovi prisľúbiť, že pôjde reformu vysvetľovať viac do regiónov. Obsah reformy považuje za správny.

Koaličná poslankyňa si myslí, že zákon je absolútne nevyhnutné prijať, aby občan dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Zdôraznila, že nemocnice sa rušiť nebudú. Lengvarského považuje za veľmi dobrú nomináciu OĽANO. "Vďaka za jeho rozvahu," skonštatovala.

Šutaja Eštoka desí, že k reforme sa vyjadruje predseda OĽANO Igor Matovič. Podľa jeho slov Matovič uvažuje o tom, že by sa mal opäť stať ministrom zdravotníctva Krajčí.

Šipoš tvrdí, že poslankyňa Romana Tabák v prípade schválenia interrupčného návrhu poslankyne Anny Záborskej (obe OĽANO) neodíde. Tabák chcela podľa jeho slov vyrokovať zníženie čakacej lehoty na interrupciu. Bittó Cigániková návrh Záborskej nepodporí.

Na otázku, či by koalícia vedela dovládnuť aj v prípade odchodu Sme rodina, Bittó Cigániková povedala, že by takáto koalícia dokázala fungovať "možno aj lepšie".

Dotkli sa aj témy nahrávok odpočúvania z poľovníckej chaty. Šipoš aj Bittó Cigániková sa zhodli, že nahrávky nemali uniknúť. Bittó Cigániková však poukázala na to, že vznikli legálne. Šutaj Eštok ich komentovať nechce, považuje ich za "súkromné rozhovory".

(tasr)

  |  

Prieskum: Hlas a Smer si držia pozície. Do parlamentu by sa dostali Maďari aj Republika

Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v októbri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,3 percenta hlasov.

Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD s podporou 15,5 percenta. Tretia by bola strana SaS s 12,2 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza na vzorke 1009 respondentov.

Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽaNO s 8,4 percenta, nasleduje Progresívne Slovensko so 6,9 percenta, hnutie Sme rodina (6,3 percenta) a KDH so 6,1 percenta. So ziskom 5,5 percenta by sa do NR SR dostala aj Republika a poslednou stranou by bola Aliancia (5,2 percenta).

Do NR SR by sa nedostali ĽSNS (3,8 percenta), SNS (3,3 percenta), Za ľudí (2,8 percenta), Dobrá voľba (2,2 percenta) a Spolu (1,1 percenta).

Prieskum sa realizoval od 20. do 27. októbra.

(tasr)

  |  

Topiaci sa gastrosektor žiada nižšiu DPH. Po Matovičovi to odmietol už aj Heger

Gastrosektorom požadované zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) odmietol po ministrovi financií Igorovi Matovičovi aj premiér Eduard Heger (obaja OĽaNO). Hoci reštaurácie, pohostinstvá a hotely označili zníženie DPH na svoje produkty za základnú pomoc, bez ktorej už po zatvorení prevádzok v čiernych okresoch niektoré podniky zaniknú, Heger v relácii V politike televízie TA3 namietal, že týmto plošným opatrením by sa pomohlo aj firmám, ktoré to nepotrebujú.

„Aj dnes na Slovensku máme čierne okresy a máme oranžové okresy. Zníženou DPH pomôžete aj tým, ktorí to nepotrebujú,“ dôvodil Heger.

Vláda podľa premiéra doteraz napumpovala do ekonomiky miliardy eur, čo sa prejavilo na nízkom náraste nezamestnanosti a okamžitom raste hospodárstva po uvoľnení pandemických opatrení. Slovensko chce podľa premiéra pomáhať firmám adresne. „DPH nie je ten nástroj,“ dodal Heger.

Problémy majú najmä gastroprevádzky v okresoch zaradených podľa COVID automatu do čiernej farby. Tie môžu vydávať jedlo už iba cez okienko a niektoré preto radšej úplne zatvorili. Gastroprevádzky upozornili na výrazne nižšiu DPH pre tento sektor v okolitých štátoch.

Zatiaľ čo na Slovensku je v cene jedla zarátaná DPH vo výške 20 percent, napríklad v Česku je to iba desať percent, v Poľsku osem percent a v Maďarsku dokonca iba päť percent. S dočasným znížením sadzby DPH pre gastrosektor v minulosti súhlasil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

Očkovanie má vraj aj ekonomický benefit

Heger v relácii takisto uviedol, žena vyhlásenie núdzového stavu ani na povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nie je na Slovensku politická vôľa. Ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) zatiaľ meniť nechce.

V rámci dodržiavania protiepidemiologických opatrení sa spolieha na zodpovednosť ľudí. To, že sa tento rok nevyhlásil núdzový stav, za chybu nepovažuje. "Nie je to cesta, ktorou chceme ísť," poznamenal v tejto súvislosti.

Ochorením COVID-19 sú podľa premiéra aktuálne ohrození najmä nezaočkovaní. Poukázal na to, že práve tí tvoria väčšinu hospitalizovaných v nemocniciach. Zdôraznil, že očkovanie šetrí aj finančné zdroje a napomáha lepšiemu fungovaniu ekonomiky.

Tvrdí, že v rámci koalície je práve hnutie Sme rodina tým, ktoré komunikuje s nezaočkovanými. Očakáva, že nový policajný prezident Štefan Hamran vyrieši situáciu okolo ľudí, ktorí v obchodoch nedodržiavajú nastavené opatrenia. Podľa jeho slov ide "o malú skupinku hlučných ľudí, ktorí sa snažia presvedčiť, že takto sa správajú Slováci". Premiér si myslí, že týmto ľuďom sa musí jasne ukázať, že zákon platí pre každého.

Lengvarského z kresla dostať nechce

Téma očkovania sa podľa neho spolitizovala. Myslí si, že ľudia boli strašení klamstvami od popredných opozičných lídrov. Lengvarského výmenu nateraz žiadať nebude. Heger za najdôležitejšie aktuálne považuje "manažovať celú pandémiu".

Poukázal tiež na to, že Slovensku chýbajú reformy a treba ho naštartovať. Postoju predsedu Sme rodina Borisa Kollára nepodporiť zdravotnícku reformu nerozumie. Je sklamaný z toho, že okolo tejto reformy sa šíri veľa neprávd. Poprel, že by sa mali nemocnice zatvárať. Viesť má k zvýšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. "Boris Kollár opakuje klamstvá, ktoré začala šíriť opozícia. A, žiaľ, uveril im,“ poznamenal Heger.

Únik informácií na Slovensku považuje za dlhodobý problém. "Hľadáme riešenia, ako toto čo najviac  eliminovať. V konečnom dôsledku je to vždy ľudský faktor, ktorý vie o tom rozhodnúť," doplnil.

Predseda Smeru-SR Robert Fico podľa slov premiéra ukázal, akú morálku má. Podľa jeho slov riskuje životy starých ľudí a navádza na nedodržiavanie opatrení.

(tasr)

  |  

Lídri G20 sa dohodli na minimálnej dani pre nadnárodné korporácie

Lídri krajín G20 sa na rímskom samite dohodli na bezprecedentnom zavedení globálnej minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Kompetentní hovoria o pretvorení pravidiel globálnej ekonomiky.

Vedúci predstavitelia krajín G20 sa v sobotu dohodli na globálnej minimálnej dani z príjmov nadnárodných spoločností. Podľa dohody bude jej hodnota stanovaná na 15 percent.

"Toto je viac než len daňová dohoda, je to pretvorenie pravidiel globálnej ekonomiky," povedal novinárom vysoký predstaviteľ USA.

Dohoda, ktorá vychádza z návrhov vypracovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), je navrhnutá tak, aby chránila daňové príjmy a ponúkala stabilitu podnikom, ktoré pôsobia cez štátne hranice.

"Skutočnosť, že sme sa dohodli na tomto novom medzinárodnom daňovom systéme, je dobrou správou pre nás všetkých, je to jednoznačne revolúcia v medzinárodnom daňovom systéme," povedal v piatok francúzsky minister financií Bruno Le Maire po príchode predstaviteľov do Ríma.

Administratíva prezidenta Joea Bidena, ktorá minimálnu daň presadzovala, pôvodne navrhovala 21-percentnú sadzbu. Podľa britského denníka The Guardian však stále ide o americké víťazstvo.

Zdanenie ziskov veľkých podnikov zvýši dodatočné príjmy pre väčšinu národných vlád a presunie daňové zaťaženie tam, kde spoločnosti predávajú služby a tovar spotrebiteľom a nie tam, kde majú sídlo. Zmenší sa tým priestor pre schémy na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.

Pri klíme sa bude hľadať zhoda ťažšie

Hoci padla dohoda na dani, v naliehavej otázke klimatických zmien pretrvávajú názorové nezhody, informovala agentúra AFP.

Niektoré časti spoločného vyhlásenia krajín G20 sú "stále predmetom rokovaní", uviedol vysokopostavený predstaviteľ USA v predvečer klimatického summitu OSN (COP26) v škótskom Glasgowe.

Ako komentuje agentúra DPA, lídri G20 plánovali pred začiatkom COP26 stanoviť špecifické ciele pre boj s klimatickými zmenami.

Návrh záverečného vyhlásenia dvojdňového summitu, ktorý novinári DPA čítali v sobotu večer, však údajne obsahuje menej konkrétnych vyjadrení než predchádzajúce návrhy.

Najnovší návrh už podľa DPA neobsahuje zmienku o neodkladných opatreniach, spomína len plány na zintenzívnenie úsilia obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.

V návrhu tiež chýbajú konkrétne dátumy pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Pôvodne bol konečný termín pre dosiahnutie tohto cieľa rok 2050, návrh podľa DPA však stanovuje len približný termín, a to niekedy v polovici tohto storočia.

Krajiny G20 v predchádzajúcom návrhu navyše spomínali rok 2025 ako cieľový dátum na zrušenie dotácií pre fosílne palivá, tento konečný termín však v najnovšom návrhu tiež chýba.

Záverečné vyhlásenie lídrov samitu skupiny G20 by malo byť formálne prijaté v nedeľu.

(tod/tasr)

  |  

Stranícke kolegyne o nezaočkovaných: Viskupičov postoj je hlúpy, Pellegrinimu stačí kontrola bez vakcíny

Bittó Cigániková uznáva, že za komunikáciu okolo pandémie je zodpovedná vládna koalícia. Dolinková si myslí, že za Lengvarského je komunikácia predsa lepšia, ako bola za Krajčího.

Koalícia nesie zodpovednosť za komunikáciu okolo pandémie nového koronavírusu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedla predsedníčka Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Hlas-SD Zuzana Dolinková jej postoj ocenila.

"Je zbytočné sa vyhovárať na opozíciu. Je však pravda, že nikde na svete nie je situácia taká, že žiadny z opozičných lídrov nie je očkovaný," povedala koaličná poslankyňa. Nechápe, prečo ľudia veria skôr internetovým hoaxom ako odborníkom z praxe. Vníma tiež nedôveru ľudí v rámci očkovania. Dolinková v tejto súvislosti poznamenala, že líder Hlasu Peter Pellegrini sa nedal zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, pretože si pravidelne kontroluje hladinu protilátok.

Bittó Cigániková skritizovala svojho poslaneckého kolegu Mariána Viskupiča (SaS). Jeho postoj voči novému koronavírusu označila za "hlúpy, nezodpovedný a sebecký".

Kritika očkovacej lotérie

Obe vystupujúce sa zhodli v tom, že peniaze vynaložené na očkovaciu lotériu sa mohli použiť inak. Finančnú odmenu by si skôr podľa koaličnej poslankyne zaslúžili napríklad zdravotníci v teréne, ktorí robia osvetu. Dolinková na margo očkovania poznamenala, že Hlas vyzýva najmä na dobrovoľné očkovanie.

Šéfka zdravotníckeho výboru si myslí, že nemocnice sú v súčasnosti oveľa lepšie pripravené na situáciu okolo pandémie. Vníma lepšiu organizáciu a zlepšené trasovanie. Hoci sú počty nakazených vysoké, menej ľudí je na umelej pľúcnej ventilácii. Dolinková si myslí, že by sa mali doplniť dáta o tom, koľko z takýto pacientov bolo zaočkovaných. Bittó Cigániková reagovala, že sa na získaní týchto údajov už pracuje.

Podpredsedníčka Hlasu tvrdí, že Ministerstvo zdravotníctva SR pod vedením Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) komunikuje podstatne lepšie než pod vedením Mareka Krajčího (OĽaNO). Privítala by, keby sa pacientom lepšie vysvetlilo, ako majú v prípade ambulantnej liečby ochorenia COVID-19 postupovať.

Pri reforme Kollár hádam cúvne

Bittó Cigániková poukázala na to, že viacerým pacientom sa predĺžil čas čakania na operačný zákrok. "Čísla nie sú také, aby sme blokovali bielu medicínu," povedala s dôvetkom, že k zlepšeniu situácie okolo "čakačiek" by mohol prispieť lepší manažment starostlivosti o pacienta.  

Podľa Bittó Cigánikovej sa oplatí sa hovoriť o otvorení podnikov pre zaočkovaných aj v čiernych okresoch. Uvažovala by o testoch na protilátky proti ochoreniu COVID-19 zadarmo, ale iba pre ľudí, ktorí sa očkovať nemôžu.

Dotkli sa aj témy reformy nemocníc. Zhodli sa na tom, že je potrebná. Podľa Dolinkovej sa však nemôže robiť "od zeleného stola". Bittó Cigániková zasa verí, že predseda Sme rodina Boris Kollár ju napokon podporí.

(tasr, joh)

  |  

Europarlament zažaloval Komisiu za neuplatnenie mechanizmu právneho štátu

Na základe žiadosti predsedu Európskeho parlamentu (EP) Davida Sassoliho právna služba EP v piatok predložila Súdnemu dvoru Európskej únie žalobu proti Európskej komisii (EK) za neuplatnenie mechanizmu právneho štátu. Informovala o tom agentúra AFP.

"Naša právna služba podala na Súdny dvor EÚ žalobu proti Európskej komisii za neuplatňovanie nariadenia o podmienenosti," vyhlásil Sassoli.

Dôvodom tohto kroku je podľa EP skutočnosť, že do dnešného dňa nebol z viny EK uplatnený mechanizmus právneho štátu, ktorý vstúpil do platnosti už 1. januára. Ten umožňuje Únii pozastaviť platby z rozpočtu EÚ členským štátom, v ktorých je ohrozený právny štát. Komisia ho však zatiaľ nevyužila. Niektorí europoslanci boli toho názoru, že EK má už dávnejšie k dispozícií dostatočný právny rámec na to, aby uvedený mechanizmus aktivovala voči Maďarsku a Poľsku.

"Očakávame, že Európska komisia bude konať konzistentne a splní to, čo uviedla predsedníčka (Ursula) von der Leyenová počas našej poslednej plenárnej diskusie na túto tému. Slová treba premeniť na činy," dodal Sassoli.

Nariadenie zavádzajúce mechanizmus na ochranu rozpočtu Únie, ktorý podmieňuje prístup k prostriedkom EÚ dodržiavaním zásad právneho štátu, sa vzťahuje aj na zdroje z multimiliardového ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU).

(tasr)