Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Systém hlásenia kybernetických kríz v EÚ nefunguje

EÚ vyčlenila na kyberbezpečnosť 1,4 miliardy eur, napriek tomu jej členské štáty stále nezdieľajú kľúčové informácie prostredníctvom spoločných systémov na podávanie správ v prípadoch, keď útoky prekračujú hranice. Európsky dvor audítorov tento problém kritizoval vo svojej správe zverejnenej 21. septembra.

Tieto nedostatky boli obzvlášť zreteľné v prípade útoku z minulého roka, ktorý narušil odbavovanie cestujúcich na viacerých európskych letiskách a vážne ovplyvnil leteckú dopravu. Prerušenie prevádzky spoločnosti Collins Aerospace, ktorá je poskytovateľom leteckých technológií, sa začalo 19. septembra 2025. 

Ransomvérový útok zasiahol jej systém MUSE, ktorý letecké spoločnosti používajú na rôzne úkony vrátane odbavenia a nástupu na palubu. Cestujúci v Londýne, Bruseli, Berlíne a Dubline čelili meškaniam a zrušeniu letov, keďže letiská mali ťažkosti s udržaním prevádzky.

Podľa zistení auditu, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, však žiadna z postihnutých krajín EÚ neinformovala Agentúru Európskej únie pre kyberbezpečnosť (ENISA) ani ostatné členské štáty prostredníctvom určených kanálov. Od roku 2016 žiadny členský štát nehlásil incident „veľkého rozsahu“ v oblasti kyberbezpečnosti prostredníctvom mechanizmu určeného pre takéto prípady. Audítori opisujú nedostatočné zdieľanie informácií ako Achillovu pätu celého systému.

Aj pravidlá EÚ, na ktorých sa už členské štáty dohodli, sa zavádzajú len pomaly. V júli Európska komisia podala žalobu na Francúzsko, Írsko, Holandsko a Španielsko na Súdny dvor Európskej únie za to, že neoznámili úplné prebratie smernice o kyberbezpečnosti NIS2 do vnútroštátneho práva.

Podľa Dvora audítorov sa časť jeho činnosti prekrýva s monitorovaním hrozieb, ktoré už vykonáva agentúra ENISA. Audit sa týkal obdobia rokov 2022 až 2025. Uvádzaná suma 1,4 miliardy eur je pritom v rámci programu „Digitálna Európa“ v rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027 vyčlenená na kyberbezpečnosť. Na rozširovanie spoločnej kybernetickej obrany sa síce vynakladajú značné sumy, no zainteresované strany musia vyriešiť základné otázky týkajúce sa toho, ako by mali spolupracovať.

(statement, reuters)

Minúta  |  

Trump podporil zákaz vývozu nafty z USA

Americký prezident Donald Trump podporil zákaz vývozu nafty v čase, keď jej ceny v Spojených štátoch a Európe dosiahli rekordné úrovne. Vojny v Iráne a na Ukrajine obmedzili dodávky od veľkých producentov vrátane Ruska, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.

„Povedal som, aby sme naftu neposielali von,“ vyhlásil Trump pred stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Minister financií Scott Bessent potvrdil, že vláda skúma uskutočniteľnosť úplného aj čiastočného zákazu.

Na opatrenie tlačia republikánski kandidáti pred novembrovými voľbami do Kongresu, v ktorom si strana chce udržať väčšinu. Podľa senátora Dana Sullivana by dočasné zastavenie vývozu pomohlo doplniť zásoby pred zimou.

Trumpovi vlastní predstavitelia pre energetiku však varujú pred opačným účinkom. Minister energetiky Chris Wright tvrdí, že rafinérie by mohli obmedziť výrobu, a tým aj dodávky benzínu. Minister vnútra Doug Burgum pochybuje, že zákaz zníži ceny, a upozorňuje na možné odvetné opatrenia obchodných partnerov. Ropné firmy varujú aj pred stratou pracovných miest a nedostatkom paliva.

Zákaz by zároveň zhoršil zásobovanie európskych spojencov, ktorí sú od americkej nafty výrazne závislí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Žilinka žiada zásah proti sexuálnemu násiliu a obchodu s ľuďmi

Sexuálne násilie a obchodovanie so ženami či deťmi si vyžadujú rozhodnú reakciu orgánov verejnej moci aj spoločnosti. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti v súvislosti so stredajším Medzinárodným dňom proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi.

„Sexuálne násilie a obchodovanie so ženami a deťmi predstavujú najhrubší zásah do ľudskej dôstojnosti a humanity. Takéto prejavy neľudskosti si vyžadujú rozhodnú reakciu orgánov verejnej moci a celej spoločnosti,“ napísal Žilinka.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Rusko prevzalo správu nad aktívami západných firiem

Francúzsko odsúdilo rozhodnutie Ruska umiestniť aktíva viacerých západných spoločností pod „dočasnú správu“. Opatrenie sa týka francúzskeho reťazca Auchan, logistickej skupiny FM Logistic, bývalých ruských aktivít Leroya Merlina, dnes pôsobiacich pod názvom Lemana Pro, aj švajčiarskeho Nestlé.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal príslušný dekrét 17. septembra. Správu nad aktívami prevzala málo známa ruská spoločnosť L.E.V. Management. Dekrét síce formálne nemení ich vlastníka, podobný postup však v minulosti predchádzal prevodu majetku západných spoločností do ruských rúk.

Kremeľ krok označuje za odvetu voči „nepriateľským“ krajinám v súvislosti so západnými sankciami a podporou Ukrajiny. Paríž rozhodnutie označil za neopodstatnené a vyzval Moskvu, aby ho zrušila.

Francúzska vláda je v kontakte s dotknutými spoločnosťami a zvažuje možnosti reakcie. Francúzsko a ďalšie štáty EÚ už zmrazili ruské aktíva. Únia však pri aktívach ruskej centrálnej banky využíva najmä mimoriadne výnosy zo zmrazeného majetku na podporu Ukrajiny, namiesto jeho konfiškácie.

(red)

Minúta  |  

Patrioty pre Ukrajinu: Sikorski varuje pred rokmi výstavby

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v New Yorku oznámil, že Ukrajina je pripravená na akúkoľvek formu prímeria na ochranu svojho energetického systému.

Trump podporuje udelenie licencie Ukrajine na výrobu rakiet Patriot, a výrobca Raytheon prejavil ochotu spolupracovať.

K Zelenského návrhu na trojstranný samit v Miami sa Trump vyjadril zdržanlivo, ale potvrdil, že Vladimir Putin má záujem o ďalšie stretnutie a ukončenie konfliktu.

Poľský minister zahraničných vecí Radosław Sikorski ocenil vyhlásenia, ktoré zazneli v New Yorku. Vyzdvihol priamu výzvu šéfa Bieleho domu Putinovi na ukončenie vojny a hrozbu aktivácie legislatívy Lindseyho Grahama na sprísnenie sankcií.

K možnosti licencovania rakiet Patriot pre Ukrajinu však zostáva skeptický. „Ide o veľmi zložité technológie. Vyžadujú si licenčné rokovania, prevody duševného vlastníctva a výstavbu nových tovární. Je to záležitosť rokov, nie týždňov či mesiacov,“ zdôraznil.

Napriek tomu považuje tento zámer za správny krok a dôležitý prejav solidarity s krajinou čeliacou balistickým útokom.

(max)

Minúta  |  

Zelenskyj chce zapojiť do mierových rokovaní aj Čínu

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po 40-minútovom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v New Yorku podľa Ukrajinskej pravdy vyhlásil, že do mierových rokovaní by sa mal aktívne zapojiť čínsky líder Si Ťin-pching. Zdôraznil, že Čína má na Ruskú federáciu značný vplyv.

Témou rozhovorov bolo aj možné energetické prímerie, pričom Kyjev vyjadruje pripravenosť na akúkoľvek formu dohody na ochranu infraštruktúry pred zimou.

Poprel však diskusie o jednostrannom zastavení ukrajinských útokov na ruské ropné rafinérie, ktoré vníma ako kľúčový nástroj tlaku na Moskvu. „Je to vážny úder pre Rusov. Je to tiež vážny úder na cenu nafty,“ uznal Trump.

Zelenskyj zopakoval ochotu zúčastniť sa na trojstrannom stretnutí s Trumpom a Vladimirom Putinom, hoci zo strany Kremľa zatiaľ nevníma reálny záujem o mier.

Pre blížiacu sa zimu Kyjev naliehavo žiada Washington o dodávku systémov protivzdušnej obrany Patriot. Ukrajinský politik navrhol kompenzáciu z budúcich nemeckých dodávok naplánovaných na roky 2027 a 2028. Zároveň pokračujú rokovania s výrobnou spoločnosťou Raytheon o možnosti licencovanej výroby týchto rakiet priamo na Ukrajine.

(reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.