Preskočiť na obsah
  |  

Sedláček po výzve kultúrnej obce deklaruje otvorenosť k dialógu

Predseda Rady Fondu na podporu umenia Milan Sedláček považuje dialóg s umeleckou obcou za prirodzenú súčasť svojej funkcie. V reakcii na výzvu kultúrnych organizácií to tlmočil prostredníctvom riaditeľa fondu Františka Kornaja.

Sedláček mal od svojho zvolenia absolvovať viacero formálnych aj neformálnych stretnutí a zostáva otvorený akejkoľvek diskusii, ktorá pomôže rozvoju slovenskej kultúry. Z tohto dôvodu podľa neho nie je potrebné posielať otvorené výzvy, keďže komunikácia je priebežná.

Kornaj spresnil, že sporný návrh Zásad a priorít podpornej činnosti Fondu na podporu umenia na rok 2027 je momentálne len pracovným dokumentom, ktorý zatiaľ nebol schválený Radou fondu. Dokument priamo nadväzuje na pravidlá platné v tomto roku.

Fond v súčasnosti postupne zhromažďuje podnety od jednotlivých organizácií, pričom priestor na predkladanie pripomienok je otvorený až do 30. septembra 2026.

Reakcia vedenia prišla po tom, ako viac ako 100 kultúrnych organizácií pod hlavičkou platforiem Otvorená kultúra! a Anténa požiadalo nového predsedu rady o zverejnenie návrhu zásad a jeho verejné prerokovanie so zástupcami nezávislej kultúrnej obce.

(tasr, max)

  |  

Erdogan vyzýva na uznanie Palestíny: Gaza je koncentračný tábor

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan vo svojom utorkovom prejave na Valnom zhromaždení OSN vyhlásil, že Organizácia Spojených národov stratila schopnosť plniť svoju hlavnú úlohu pri udržiavaní svetového mieru. Opätovne vyzval na hĺbkovú reformu Bezpečnostnej rady OSN a vytvorenie spravodlivejšej a inkluzívnejšej štruktúry.

„Uznajme, že systém, v ktorom je vôľa viac ako 190 štátov podriadená rozmarom piatich krajín, nie je ani spravodlivý, ani schopný plne vybudovať dôveru,“ zhodnotil s dôvetkom, že organizácia založená pred 81 rokmi sa stala nefunkčnou a nedokáže adekvátne reagovať na súčasné globálne krízy.

Vo svojom vystúpení Erdogan ostro odsúdil vojenskú operáciu v Pásme Gaze, ktorú označil za najneľudskejší a najtrápnejší koncentračný tábor modernej doby. Skritizoval skutočnosť, že palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa už dva roky po sebe nemohol na osobných zasadnutiach v New Yorku zúčastniť.

Turecký prezident, ktorý patrí k najhlasnejším kritikom Izraela a jeho konanie označuje za genocídu, apeloval na štáty bez oficiálnych vzťahov s Palestínou, aby prehodnotili uznanie jej štátnosti. Zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo na zvýšenie tlaku na Izrael s cieľom okamžite ukončiť bojové operácie.

(reuters, max)

  |  

Ceny ropy klesli po obnove ropovodu v Saudskej Arábii

Saudská Arábia obnovila prevádzku svojho kľúčového ropovodu Východ – Západ a pripravuje sa na obnovenie vývozu ropy z prístavu Yanbu pri Červenom mori. Správa o postupnom zvyšovaní tokov ropy z Blízkeho východu okamžite stlačila globálne ceny ropy.

Referenčná cena ropy Brent klesla o viac ako dva doláre na 97 dolárov za barel, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za posledné dva týždne. Saudskoarabské úrady boli nútené ropovod uzavrieť po útokoch dronom z 11. septembra, z ktorých Rijád obvinil iracké milície. Pri útokoch boli zasiahnuté tri čerpacie stanice obsluhujúce potrubie.

Štátna spoločnosť Saudi Aramco po reštarte čerpá ropu zatiaľ v obmedzenom režime. Obnovenie kapacity štyroch miliónov barelov denne potrvá niekoľko dní, pričom plné sprevádzkovanie ropovodu si vyžiada šesť až osem týždňov.

Ropovod má mimoriadny strategický význam, keďže umožňuje obísť napätý Hormuzský prieliv a prepravovať približne štyri percentá celosvetových dodávok do prístavu Yanbu. Prvý tanker s ropou určenou pre Čínu má z prístavu odplávať počas utorka.

Trhy zároveň pozitívne reagovali na signály z Teheránu, ktorý naznačil možnosť opätovného otvorenia Hormuzského prielivu.

(reuters, max)

  |  

Irán je pripravený obnoviť plavbu cez Hormuz, žiada ústupky od USA

Teherán dokáže do siedmich dní obnoviť plavbu lodí cez Hormuzský prieliv, ak Spojené štáty zmiernia vojenský tlak a zrušia blokádu iránskych prístavov. Agentúre Reuters to povedal vysokopostavený iránsky predstaviteľ.

Iránske ústredné vojenské velenie v nedeľu oznámilo, že dostalo informácie o prípravách Washingtonu na obnovenie vojenských operácií s podporou krajín regiónu. Varovalo, že takýto krok by vyvolal odvetu Teheránu „bez obmedzení a ohľadov“.

Podľa iránskeho činiteľa musí americká strana oficiálne vyhlásiť záujem vyriešiť spor diplomaticky a následne sa dohodnúť na harmonograme ďalšieho postupu. Iránska delegácia na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku má podľa neho plné právomoci obnoviť diplomaciu so Spojenými štátmi.

Podrobnosti možnej dohody o ukončení nepriateľských akcií by obe strany mohli prerokovať v New Yorku prostredníctvom sprostredkovateľov. Teherán im svoj návrh pre Washington odovzdal 16. septembra.

Iránsky prezident Masúd Pezeškján sa však v sídle OSN nestretne s Donaldom Trumpom. Teherán označil Valné zhromaždenie za „zlatú príležitosť“ na návrat Washingtonu k diplomacii a privítal by obnovenie dialógu, ak americká vláda podnikne konkrétne kroky.

(reuters, bak)

  |  

Na stanici v Galante sa podvečer vykoľajil nákladný vlak

V utorok od 16.20 h prerušili dopravu cez železničnú stanicu Galanta. Dôvodom bolo vykoľajenie nákladného vlaku na mieste rozvetvenia vlakovej koľaje v smere na Bratislavu a Gáň. Medzičasom bola doprava čiastočne obnovená.

„Od 17.40 h bola železničná doprava v úseku Galanta – Sládkovičovo obnovená po jednej traťovej koľaji. Pre cestujúcich v úseku Galanta – Trnava zabezpečila ZSSK náhradnú autobusovú dopravu,“ dodal hovorca Železničnej spoločnosti Slovensko Ján Baček.

Mimoriadnu udalosť potvrdili aj Železnice Slovenskej republiky. „K vykoľajeniu došlo pri vchádzaní nákladného vlaku dopravcu CD Cargo Slovakia do železničnej stanice Galanta zo smeru Gáň,“ spresnila hovorkyňa železníc Petra Lániková. Príčina je predmetom vyšetrovania.

(tasr, max)

  |  

Čech po protivojnovom proteste na Červenom námestí ide do väzby

Moskovský súd poslal na 13 dní do väzenia a uložil pokutu českému občanovi Michalovi Plamínkovi za organizovanie protestu proti ruskej vojne na Ukrajine. K incidentu došlo v nedeľu priamo na Červenom námestí v tesnej blízkosti kremeľskej rezidencie prezidenta Vladimira Putina.

Podľa oficiálneho vyhlásenia súdu Plamínek držal transparent s anglickým textom, čím sa mal dopustiť diskreditácie ruských ozbrojených síl. Ide o trestný čin na základe prísnych zákonov zavedených po začiatku invázie v roku 2022.

Ruské úrady označili zhromaždenie za nezákonné aj pre jeho rizikové umiestnenie pri sídle hlavy štátu a dodali, že český občan mal pri zatýkaní aktívne klásť odpor.

Na sociálnych sieťach sa medzitým objavila fotografia mladého muža rovnakého mena pred Chrámom Vasilija Blaženého, pričom jeho profil obsahoval viaceré príspevky vyjadrujúce podporu Ukrajine a výzvy Západu na zastavenie ruskej agresie.

Porušenie legislatívy o diskreditácii armády sa zvyčajne rieši finančnou pokutou, avšak v prípade opakovaných prečinov hrozia obvineným dlhoročné tresty odňatia slobody v ruskom väzení.

(reuters, max)