Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Británia chce deportovať cudzích zločincov, štáty EÚ sú v pozore

Spojené kráľovstvo plánuje podľa Politica v rámci riešenia kritickej preplnenosti domácich väzníc predčasne prepustiť a deportovať tisíce zahraničných páchateľov.

Do konca roka má britské väzenské zariadenia opustiť viac ako 2 500 cudzincov. Od januára 2027 vláda úplne zruší požiadavku, aby si zahraniční zločinci odpykali minimálnu časť trestu na britskom území.

Tento zámer vyvolal značné znepokojenie medzi európskymi diplomatmi. Členské štáty Európskej únie sa obávajú, že odsúdení jednotlivci budú do krajín svojho pôvodu posielaní bez dostatočnej predošlej komunikácie a varovania, čo predstavuje priame riziko pre verejnú bezpečnosť v Európe.

Britská vláda síce deklaruje, že najzávažnejší páchatelia zostanú za mrežami, no európski zástupcovia kritizujú nejasnú koordináciu a chaos medzi britskými rezortmi.

Cudzí štátni príslušníci tvoria približne dvanásť percent väzenskej populácie v Británii. Početné skupiny pochádzajú najmä z Poľska, Rumunska a Albánska.

Vzniknutý spor narúša snahy labouristickej vlády o prehĺbenie vzťahov s Európskou úniou. Predstavuje aj vážnu prekážku pred plánovaným samitom, na ktorom mali obe strany rokovať o obchode, cestovaní a vzájomnej dôvere, podotkol citovaný web.

(max)

Minúta  |  

Ministerstvo dopravy navrhuje znížiť cestovné vo vlakoch na 30 dní

Opatrenie má reagovať na prudký rast cien pohonných hmôt a s tým súvisiace vyššie náklady domácností na cestovanie autom.

Rezort chce lacnejším cestovným motivovať ľudí, aby počas tohto obdobia presadli z áut do železničnej dopravy. Opatrenie má pomôcť najmä ľuďom dochádzajúcim do práce, škôl či zdravotníckych zariadení.

Znížené cestovné má začať platiť od 1. októbra 2026 a trvať 30 dní. Návrh predkladá minister dopravy na stredajšie rokovanie vlády.

Materiál neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním. Z predloženého textu zároveň nevyplýva, o koľko konkrétne sa má cestovné znížiť.

(est)

Minúta  |  

Vojenská základňa v Poľsku by mohla niesť meno Trumpa

Poľský prezident Karol Nawrocki očakáva zriadenie stálej americkej vojenskej základne v krajine s názvom „Fort Trump“. Varšava by chcela projekt plne dokončiť pred skončením druhého prezidentského funkčného obdobia Donalda Trumpa v roku 2029. S odvolaním sa na Bloomber o tom píše UNN.

Podľa poľskej hlavy štátu je vytvorenie stálej vojenskej základne USA v podstate potvrdené a zostáva už len otázkou času. Obe strany musia ešte dojednať podrobné administratívne a finančné náležitosti.

Práce na projekte sa v posledných mesiacoch výrazne zintenzívnili a americkí zástupcovia začiatkom septembra navštívili Poľsko s cieľom preskúmať potenciálne lokality.

V súčasnosti je na poľskom území na rotačnom základe približne 10-tisíc amerických vojakov. Nawrocki zdôraznil, že Varšava je pripravená prijať aj časť amerických jednotiek z Nemecka, ak by sa Washington rozhodol znížiť svoju vojenskú prítomnosť v tejto spolkovej republike.

Myšlienku vytvorenia stálej základne predstavil už v roku 2018 bývalý prezident Andrzej Duda, ktorý vtedy ponúkol vyčlenenie viac ako dvoch miliárd dolárov. Plán sa vtedy nepodarilo naplniť, ale USA v reakcii na bezpečnostnú situáciu postupne rozširovali svoju vojenskú prítomnosť v poľskom regióne.

(max)

Minúta  |  

Peking zakročil proti fentanylu deň pred stretnutím prezidentov

Čínske orgány vydali nový súbor usmernení na riešenie trestných prípadov spojených s látkami príbuznými fentanylu. K tomuto kroku došlo len deň pred očakávaným samitom čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga s americkým prezidentom Donalda Trumpom vo Washingtone.

Ide o ich druhé tohtoročné osobné stretnutie. Trumpova administratíva dlhodobo presadzuje, aby Peking razantnejšie zakročil proti nezákonnému vývozu prekurzorových chemikálií potrebných na syntézu tohto smrteľne nebezpečného syntetického opioidu do Spojených štátov.

Cieľom nových smerníc je jasne definovať kvantitatívne kritériá pre posudzovanie viny i stanovovanie výšky trestov. Nová úprava zároveň rozdeľuje dotknuté látky do kategórií na farmaceutické liečivá a nefarmaceutické zložky.

Orgány činné v trestnom konaní sa zamerajú na postihovanie pašovania, obchodu, prepravy, výroby, nelegálnej držby a zneužívania internetu na túto trestnú činnosť.

Čína zároveň rozšíri zoznam sledovaných prekurzorov o dve nové chemikálie, pri ktorých vývoze do USA, Mexika a Kanady budú striktne vyžadované špeciálne povolenia.

(reuters, max)

Minúta  |  

Návrat z exilu do Venezuely sa Corine Machadovej nedarí

Venezuelská opozičná líderka a držiteľka Nobelovej ceny za mier Maria Corina Machadová sa v posledných hodinách trikrát neúspešne pokúsila o návrat do svojej vlasti. Informoval o tom jej tím a spravodajské médiá.

K týmto pokusom dochádza v čase, keď sa dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová stretla v New Yorku s americkým prezidentom Donaldom Trumpom na pôde Valného zhromaždenia OSN. Ide o ich prvý osobný kontakt od januárovej operácie, pri ktorej americké ozbrojené sily zadržali bývalého prezidenta Nicolása Madura.

Poradca Machadovej Pedro Urruchurtu uviedol, že opozičná politička sa od svojho tajného odchodu do exilu pred deviatimi mesiacmi pokúsila o návrat po mori a vzduchu celkovo už sedemkrát. Tieto informácie následne oficiálne potvrdil aj jej hovorca.

Americké ministerstvo zahraničných vecí sa k situácii bezprostredne nevyjadrilo, avšak podľa zdrojov oboznámených s okolnosťami americkí predstavitelia už po júnových zemetraseniach súkromne naliehali na Machadovú, aby svoj návrat odložila.

(reuters, max)

Minúta  |  

Macron odsúdil politiku USA v Gaze ako hanebné divadlo

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok odmietol tvrdenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o zabezpečení mieru v Gaze a povedal, že napriek vyhlásenému mieru nebol v enkláve znovu otvorený ani jeden humanitárny koridor.

Vo svojom poslednom prejave k Organizácii Spojených národov pred odchodom z funkcie v budúcom roku Macron povedal, že svet je svedkom divadla, ktoré by malo zahanbiť každého, a odsúdil Trumpovo vykreslenie jeho mierového plánu pre Gazu ako diplomatického triumfu.

Na Valnom zhromaždení OSN prehovoril len niekoľko hodín po tom, čo Trump z tej istej tribúny označil jeho mierový plán pre Gazu za diplomatický triumf.

„Pred rokom tu v tejto sále asi tucet štátov uznalo Palestínu. Počujem cynizmus niektorých ľudí: ‚Uznanie je len kus papiera, pozrite sa na realitu,‘“ povedal Macron.

„Ale akú dôveryhodnosť máme, ak budeme naďalej nečinní voči Gaze? Niektorí sa chvália údajným mierom. Ale tento mier ani na sekundu neotvoril prístup k humanitárnej pomoci. Máme len tak nečinne stáť a pozerať sa na toto divadlo, ktoré by nás malo všetkých zahanbiť?“

(reuters, im)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.