Približne 9 000 zamestnancov mesta New York si musí vziať neplatené voľno, pretože odmieta povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19. Informovala o tom v noci na utorok agentúra AP.
Vedenie mesta nariadilo povinné očkovanie proti covidu všetkým zamestnancom verejného sektora vrátane policajtov a hasičov. Povinnosť vstúpila do platnosti od pondelka 1. novembra.
Starosta New Yorku Bill de Blasio oznámil, že "nezaočkovaní zamestnanci dostanú neplatené voľno dovtedy, kým svojmu nadriadenému neukážu potvrdenie o vakcinácii".
De Blasio v pondelok na Twitteri napísal, že zaočkovať sa dalo už 91 percent zamestnancov mesta. Zároveň sa poďakoval všetkým, ktorí tak urobili.
Pracovníci z niektorých kľúčových odvetví, ako napríklad polície či hasičského zboru, vyjadrujú nespokojnosť s nariadením o povinnom očkovaní, pripomína AP. Odborová organizácia v New Yorku zastupujúca policajtov proti tomuto nariadeniu podala žalobu.
Tisíce hasičov v meste nahlásili absenciu z dôvodu práceneschopnosti, čím podľa AP vyjadrujú nespokojnosť s opatrením. Šéf hasičského zboru v meste Daniel Nigro oznámil, že mimo prevádzky bolo 18 z celkového počtu 350 požiarnych zbrojníc v New Yorku a na mnohých ďalších bol nedostatok personálu.
Nigro podľa svojich slov hasičov, ktorí oznámili pracovnú neschopnosť, požiadal, aby svoje rozhodnutie prehodnotili. Ich absencia zasiahne obyvateľov mesta i kolegov, ktorí ich budú musieť nahrádzať.
Mesto podľa de Blasia podnikne kroky voči zamestnancom, ktorí na pracovnú neschopnosť nemajú primerané dôvody.
Ľudia si v utorok môžu pripomenúť pamiatku nenarodených detí symbolickým zapálením sviečky, ktorú umiestnia do okna alebo ju zapália pri pamätníku, ktorý je venovaný takýmto deťom. Na Slovensku sa ich nachádza vyše 40, uviedla to pre TASR Andrea Žiaková z Fóra života. Sviečku je tento rok možné zapáliť aj virtuálne.
Pamätníky za nenarodené deti sú rozmiestnené po celom Slovensku. Ľudia ich nájdu napríklad v Bratislave, Rajeckých Tepliciach, Holiciach, Hontianskych Trsťanoch, Stropkove, Námestove, Poproči, Svite či Lipanoch. "Minulý rok sme evidovali 44 pamätníkov nenarodeným deťom. Aj keď sa snažíme tieto miesta mapovať, nie vždy sa k nám informácia o novovzniknutom pamätníku dostane," povedala Žiaková. Ako dodala, vedia o iniciatíve v Trnave, kde by mal takýto pamätník tiež pribudnúť.
Hlavnou myšlienkou kampane Sviečka za nenarodené deti je spojiť Pamiatku zosnulých 2. novembra so spomienkou na nenarodené deti, ktoré zomreli pri potrate. Momentom, ktorý spája duchovný rozmer kampane s praktickým, je symbolická sviečka.
USA vydali výstrahu pred cestovaním na Slovensko, do Ruska a Belgicka vzhľadom na veľmi nepriaznivú epidemiologickú situáciu v týchto troch európskych krajinách. Informovala o tom agentúra Reuters.
Rusko, Belgicko a Slovensko boli v rámci klasifikácie amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) preradené do skupiny štátov sveta s "veľmi vysokou" úrovňou šírenia nového koronavírusu. Všetkých obyvateľov USA ĆDC vyzvalo, aby do uvedenej trojice krajín - a ďalších zhruba 80 štátov a teritórií sveta - radšej vôbec necestovali.
Ak už tam musia nevyhnutne cestovať, mali by byť pred cestou už plne zaočkovaní. "Vzhľadom na súčasnú situáciu na Slovensku aj plne zaočkovaným cestovateľom hrozí riziko nákazy a šírenia nových variantov koronavírusu," uvádza sa v cestovnom varovaní týkajúcom sa SR, ktoré je identické pre všetky krajiny v tejto skupine. Do najvyššej 4. kategórie bola najnovšie preradená aj západoafrická Burkina Faso.
Spomedzi susedov Slovenska sú aktuálne v 4. kategórii CDC len Rakúsko a Ukrajina. Maďarsko, Poľsko a Česko sú zatiať v 3. kategórii s "vysokým" šírením vírusu, kde boli doposiaľ aj SR, Rakúsko a Ukrajina. Vo varovaní CDC sa ďalej uvádza, že Američania prichádzajúci do SR by mali dodržiavať všetky tam platné epidemiologické odporúčania a pravidlá vrátane nosenia rúšok a dodržiavania fyzických rozstupov.
Všeobecné varovanie CDC platné pre celý svet zároveň vystríha Američanov pred akýmkoľvek cestovaním do zahraničia, ktoré je podľa amerických expertov z pohľadu šírenia nových variantov koronavírusu rizikovým faktorom aj pre plne zaočkované osoby.
Ochorenie COVID-19 a chrípku spoľahlivo rozlíši len laboratórne vyšetrenie. Príznaky týchto dvoch ochorení sú veľmi podobné a ich priebeh veľmi individuálny. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR to pripomína v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou chrípkovou sezónou.
"Hoci chrípku a COVID-19 spôsobujú rôzne vírusy, príznaky oboch ochorení sa z veľkej časti prelínajú. Definitívnu odpoveď, či má človek chrípku alebo COVID-19, môže dať len laboratórne vyšetrenie odobratej klinickej vzorky od pacienta," uviedli hygienici. Obe ochorenia sprevádza horúčka, suchý, dráždivý kašeľ (pri COVID-19 aj sťažené dýchanie), celková únava a slabosť. Niekedy sa pridružuje aj nádcha, vodnatý výtok z nosa či bolesť v krku.
Do istej miery odlišné príznaky sú podľa slov odborníkov bolesť hlavy, kĺbov a svalov. Zatiaľ čo pri chrípke sú výrazné, pri koronavíruse sú prítomné zriedka. Naopak, pri chrípke často nie sú prítomné hnačky, bolesť brucha či vracanie, ktoré sa podobne ako strata chuti a čuchu môžu objaviť pri ochorení COVID-19.
"Prax z ambulancií pediatrov v súčasnosti naznačuje, že u detí môže mať ochorenie COVID-19 pozvoľnejší nábeh. V čase, keď sa stávajú pozitívnymi, majú pri covide vo väčšine prípadov upchatý nos či dutiny," priblížil ÚVZ s tým, že zvýšená teplota, zhoršené dýchanie a kašeľ sa objavia následne v priebehu ďalších pár dní. Naopak, chrípka zvyčajne nastupuje náhle a príznaky sú intenzívne už na začiatku infekcie - objaví sa vysoká horúčka, bolesti kĺbov a svalov. "Priebeh ochorení je však u detí i dospelých natoľko individuálny, že nemá praktický význam určovať diagnózu iba na základe príznakov," doplnili odborníci.
Sviatok všetkých svätých, ktorý si spoločnosť pripomína v pondelok 1. novembra, ustanovili hodnostári východnej cirkvi už v 4. storočí, kde sa podnes slávi v prvú nedeľu po Turícach. Ako pre TASR povedala etnologička Margita Jágerová z Katedry etnológie a folkloristiky Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, jeho podstatou bolo uctievanie pamiatky tých svätých, ktorí neboli oslavovaní jednotlivo v cirkevnom kalendári. Na Slovensku je tento sviatok od roku 1994 dňom pracovného pokoja.
Odborníčka uviedla, že etnografický výskum týkajúci sa Sviatku všetkých svätých aj Pamiatky zosnulých (2. 11.) sa uskutočňuje od 19. storočia. "K tejto téme sa prvé komplexnejšie materiály objavujú až na konci 19. storočia, túto prax tam nepopisujú, to však neznamená, že neexistovala. Oba sviatky sa v západnej, teda rímsko-katolíckej cirkvi pripomínajú už dlhé storočia," povedala.
Presun na november
Priblížila, že v 7. storočí dal pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu preniesť kosti viacerých mučeníkov. Sviatok všetkých mučeníkov sa slávil pôvodne 13. mája. Až pápež Gregor IV. v roku 835 určil podľa etnologičky termín tohto sviatku na 1. november. Zároveň sa začal oslavovať v Írsku, Anglicku, medzi Keltmi a Frankmi. Podľa niektorých názorov padla voľba na 1. november preto, lebo na tento dátum pripadal začiatok keltského nového roka.
Všeobecne bol ustanovený ako centrálny sviatok celej cirkvi až po Tridentskom koncile v roku 1549. "Mal byť zasvätený všetkým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť všetkých veriacich na orodovanie za spásu duší," uviedla Jágerová.
Na hroboch sa stolovalo
Doplnila, že pôvodne sa vo viacerých európskych spoločenstvách slávili sviatky zosnulých v jarnom termíne. Súvisieť to podľa etnologičky malo s príletom vtákov, prebúdzaním sa prírody a predstavami, že sa duše zosnulých v podobe vtákov v tento dôležitý termín vracajú k živým. Na hroboch sa podľa jej slov stolovalo, na hroby sa prinášali obetiny.
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje Pamiatka zosnulých – ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa táto spomienka počas 11. storočia veľmi rozšírila. V Ríme ju prijali v 14. storočí.
Zvyky protestantov
Etnologička tiež uviedla, že protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých. V cirkevných kalendáriách však majú zaradenú Pamiatku zosnulých. Pripomenula, že pre protestantov je jedným z najvýznamnejších sviatkov 31. október – Deň reformácie z roku 1517.
"Ten slávia v kostoloch, pričom v rámci obradov spomínajú na zosnulých. Čítajú sa zoznamy všetkých, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok. Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia," uzavrela.
Deň reformácie – 31. október je na Slovensku pamätným dňom.
Slovensko sa na základe COVID automatu od pondelka výrazne zafarbí do bordovo-čierna. V aktuálnej epidemiologickej situácii je v treťom stupni ohrozenia, teda čiernych, 24 okresov, v bordovej fáze, ktorá zodpovedá druhému stupňu ohrozenia, je 39 okresov, osem okresov je v prvom stupni ohrozenia (červené), rovnako osem je oranžových okresov (stupeň ostražitosti).
V stupni ostražitosti – oranžová farba – sú okresy Bratislava I - V, Galanta, Komárno a Šaľa.
V prvom stupni ohrozenia – červené okresy – sú od pondelka okresy Dunajská Streda, Ilava, Levice, Nové Zámky, Prievidza, Senica, Trnava a Žarnovica.
V druhom stupni ohrozenia, ktorý zodpovedá bordovej farbe, sú okresy Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Bytča, Detva, Dolný Kubín, Gelnica, Hlohovec, Kežmarok, Košice I - IV, Košice-okolie, Krupina, Liptovský Mikuláš, Malacky, Myjava, Nitra, Nové Mesto nad Váhom, Partizánske, Pezinok, Piešťany, Považská Bystrica, Prešov, Púchov, Revúca, Rožňava, Senec, Skalica, Trebišov, Trenčín, Turčianske Teplice, Veľký Krtíš, Žiar nad Hronom, Žilina, Zlaté Moravce, Zvolen.
Medzi čierne okresy, ktoré zodpovedajú tretiemu stupňu ohrozenia, sú zaradené okresy Bardejov, Čadca, Humenné, Kysucké Nové Mesto, Levoča, Lučenec, Martin, Medzilaborce, Michalovce, Námestovo, Poltár, Poprad, Rimavská Sobota, Ružomberok, Sabinov, Snina, Sobrance, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Tvrdošín, Vranov nad Topľou.
Foto: Korona.gov.sk
Vo všetkých okresoch tak platia prísnejšie podmienky napríklad pre hromadné podujatia, reštaurácie, fitness centrá či wellness, ale aj svadby a kary. V čiernych okresoch sú najprísnejšie. Zakázané sú svadby, oslavy či večierky a podujatia v prevádzkach verejného stravovania.
Čo platí v oranžových okresoch:
povinné nosenie rúška v interiéri a na hromadných podujatiach aj v exteriéri
pohyb nie je obmedzený
obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu
bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, na sedenie v interiéri sa môže využiť 25 percent kapacity a v exteriéri 50 percent
reštaurácie: zaočkovaní a tí v režime OTP (pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. Ak chce reštaurácia obslúžiť aj ľudí bez očkovania a potvrdenia, musí využiť len terasy do desať osôb a mať otvorené aspoň dve steny, aby bolo zabezpečené vetranie.
svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní (100 ľudí v interiéri, 200 v exteriéri a povinný zoznam účastníkov). V režime OTP sa povoľuje 50 osôb v interiéri a 100 v exteriéri + povinný zoznam účastníkov.
Čo platí v červených okresoch:
povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri na hromadných podujatiach na vzdialenosť menšiu než dva metre
pohyb nie je obmedzený
obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu
bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
reštaurácie: zaočkovaní a tí v režime OTP (pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. Ak chce reštaurácia obslúžiť aj ľudí bez očkovania a potvrdenia, musí prejsť na okienkový predaj.
svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní (50 ľudí v interiéri, 80 v exteriéri a povinný zoznam účastníkov). V režime OTP sa povoľuje 25 osôb v interiéri a 50 v exteriéri + zoznam účastníkov
Čo platí v bordových okresoch:
povinné nosenie respirátora v interiéri a rúška v exteriéri na vzdialenosť pod dva metre
obmedzený pohyb s výnimkami od 21:00 do 5:00 ak platí núdzový stav
obchody, služby a nákupné centrá: maximálne 1 zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
bohoslužby: iba zaočkovaní bez limitu + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 25 percent kapacity, najviac však 50 osôb a ich zoznam. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
reštaurácie: zaočkovaní smú byť pri stole štyria ľudia alebo osoby z jednej domácnosti) a medzi stolmi musia byť dvojmetrové rozostupy. V režime OTP sú povolené len terasy, pričom stoly musia byť od seba aspoň dva metre a musí byť zabezpečené vetranie. V režime pre všetkých je povolený len okienkový predaj.
svadby, kary, oslavy: plne zaočkovaní maximálne do 20 osôb a povinný zoznam účastníkov. Vo zvyšných režimoch sú zakázané.
Čo platí v čiernych okresoch:
povinný respirátor v interiéri a rúško v exteriéri
obmedzený pohyb s výnimkami od 1:00 do 5:00 ak platí núdzový stav
obchody so základnými potrebami ako potraviny, drogérie či lekárne budú otvorené pre všetkých, maximálne jeden nakupujúci na 25 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
služby a nákupné centrá prístupné iba pre OTP, maximálne však jeden zákazník na 15 metrov štvorcových predajnej plochy obchodu. Vyhradené hodiny pre seniorov.
bohoslužby: iba zaočkovaní maximálne sto osôb + povinný zoznam účastníkov. V režime OTP sa povoľuje 1 veriaci na 15 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu. Ak kostol nevyžaduje potvrdenia o bezpríznakovosti, povolený je len 1 veriaci na 25 metrov štvorcových a veriaci sa musia povinne zapísať do zoznamu.
reštaurácie: funguje len okienkový predaj
svadby, kary, oslavy: pre všetkých zakázané
V krajských mestách zaočkovanosť pomaly stúpa
Bratislava ostane aj naďalej oranžová. Reštaurácie, ubytovacie zariadenia a oslavy sú s určitými obmedzeniami povolené. Susedné okresy Senec, Pezinok sa však presunú do bordovej fázy, hoci sa v nich zaočkovalo viac než 65 percent ľudí nad 50 rokov. Rovnaké pravidlá budú platiť aj v Malackách. Dunajská Streda sa presunie do červenej.
Krajské mestá Prešov a Žilina presiahli hranicu na získanie žolíka, a teda by nemali byť čierne. COVID automat ich však pridelil do druhej najprísnejšej farby. Epidemická situácia v príslušných krajoch sa zhoršila. Práve na severe sa nachádza väčšina okresov, ktoré budú od 1. novembra čierne.
Prvé priečky v pozitivite PCR testov zaberajú okresy ako Svidník, Bardejov, Medzilaborce, Stará Ľubovňa, Levoča, Kysucké Nové Mesto, Tvrdošín, Čadca či Námestovo.
Výrazne tmavne aj banskobystrický kraj, ktorý rovnako vykazuje vysokú pozitivitu PCR testov. V najhoršej farbe sa ocitnú okresy Lučenec a Rimavská Sobota. Do bordovej fázy prejdú okresy Banská Štiavnica, Zvolen, Brezno a Revúca.
Nemocnice sa zapĺňajú, rastú počty pozitívnych
Týždenne pribúda 10-tisíc prvoočkovancov. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO) však upozornil, že v kategórii nad 70 rokov máme stále viac než 178-tisíc nezaočkovaných.
Denne pribúda v priemere 3 600 PCR pozitívnych, čo je v porovnaní s minulým týždňom nárast infikovaných v priemere o 54 percent. Najvyšší počet pozitívnych je medzi deťmi a v kategórii od 35 do 50 rokov.
Nemocnice sa postupne zapĺňajú covidovými pacientmi. Počet príjmov do nemocníc sa zvýšil zhruba o 13 percent. Hospitalizovaných je 1 223 pacientov s potvrdeným ochorením COVID-19, z toho 129 pacientov si vyžaduje umelú pľúcnu ventiláciu. Počet ventilovaných pacientov narástol oproti minulému týždňu o 23 percent. Celkovo 79 percent pacientov nie je plne očkovaných.
Najrýchlejšie sa reprofilizované lôžka zapĺňajú v regionálnych nemocniciach v žilinskom, prešovskom, banskobystrickom a košickom kraji.
Predsedníčka Výboru Národnej rady (NR) SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS) a poslanec Matúš Šutaj Eštok z mimoparlamentného Hlasu-SD sa v nedeľnej politickej diskusnej relácii TV Markíza Na telo zhodli, že minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) je lepším šéfom rezortu ako predchádzajúci minister Marek Krajčí (OĽANO).
Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš si myslí, že obaja mali svoje silné stránky. "Každý je v niečom dobrý, každý je v niečom horší," skonštatoval. Myslí si, že Lengvarský by mal viac komunikovať o téme reformy zdravotníctva.
Za vhodné by považoval to, aby zákon umožňujúci spustenie reformy prešiel v NR SR do druhého čítania. Šéf rezortu zdravotníctva mal Šipošovi prisľúbiť, že pôjde reformu vysvetľovať viac do regiónov. Obsah reformy považuje za správny.
Koaličná poslankyňa si myslí, že zákon je absolútne nevyhnutné prijať, aby občan dostal kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Zdôraznila, že nemocnice sa rušiť nebudú. Lengvarského považuje za veľmi dobrú nomináciu OĽANO. "Vďaka za jeho rozvahu," skonštatovala.
Šutaja Eštoka desí, že k reforme sa vyjadruje predseda OĽANO Igor Matovič. Podľa jeho slov Matovič uvažuje o tom, že by sa mal opäť stať ministrom zdravotníctva Krajčí.
Šipoš tvrdí, že poslankyňa Romana Tabák v prípade schválenia interrupčného návrhu poslankyne Anny Záborskej (obe OĽANO) neodíde. Tabák chcela podľa jeho slov vyrokovať zníženie čakacej lehoty na interrupciu. Bittó Cigániková návrh Záborskej nepodporí.
Na otázku, či by koalícia vedela dovládnuť aj v prípade odchodu Sme rodina, Bittó Cigániková povedala, že by takáto koalícia dokázala fungovať "možno aj lepšie".
Dotkli sa aj témy nahrávok odpočúvania z poľovníckej chaty. Šipoš aj Bittó Cigániková sa zhodli, že nahrávky nemali uniknúť. Bittó Cigániková však poukázala na to, že vznikli legálne. Šutaj Eštok ich komentovať nechce, považuje ich za "súkromné rozhovory".
Ak by sa voľby do Národnej rady (NR) SR konali v októbri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,3 percenta hlasov.
Na druhom mieste by skončila strana Smer-SD s podporou 15,5 percenta. Tretia by bola strana SaS s 12,2 percenta hlasov. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza na vzorke 1009 respondentov.
Do parlamentu by sa dostalo aj hnutie OĽaNO s 8,4 percenta, nasleduje Progresívne Slovensko so 6,9 percenta, hnutie Sme rodina (6,3 percenta) a KDH so 6,1 percenta. So ziskom 5,5 percenta by sa do NR SR dostala aj Republika a poslednou stranou by bola Aliancia (5,2 percenta).
Do NR SR by sa nedostali ĽSNS (3,8 percenta), SNS (3,3 percenta), Za ľudí (2,8 percenta), Dobrá voľba (2,2 percenta) a Spolu (1,1 percenta).
Gastrosektorom požadované zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) odmietol po ministrovi financií Igorovi Matovičovi aj premiér Eduard Heger (obaja OĽaNO). Hoci reštaurácie, pohostinstvá a hotely označili zníženie DPH na svoje produkty za základnú pomoc, bez ktorej už po zatvorení prevádzok v čiernych okresoch niektoré podniky zaniknú, Heger v relácii V politike televízie TA3 namietal, že týmto plošným opatrením by sa pomohlo aj firmám, ktoré to nepotrebujú.
„Aj dnes na Slovensku máme čierne okresy a máme oranžové okresy. Zníženou DPH pomôžete aj tým, ktorí to nepotrebujú,“ dôvodil Heger.
Vláda podľa premiéra doteraz napumpovala do ekonomiky miliardy eur, čo sa prejavilo na nízkom náraste nezamestnanosti a okamžitom raste hospodárstva po uvoľnení pandemických opatrení. Slovensko chce podľa premiéra pomáhať firmám adresne. „DPH nie je ten nástroj,“ dodal Heger.
Problémy majú najmä gastroprevádzky v okresoch zaradených podľa COVID automatu do čiernej farby. Tie môžu vydávať jedlo už iba cez okienko a niektoré preto radšej úplne zatvorili. Gastroprevádzky upozornili na výrazne nižšiu DPH pre tento sektor v okolitých štátoch.
Zatiaľ čo na Slovensku je v cene jedla zarátaná DPH vo výške 20 percent, napríklad v Česku je to iba desať percent, v Poľsku osem percent a v Maďarsku dokonca iba päť percent. S dočasným znížením sadzby DPH pre gastrosektor v minulosti súhlasil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Očkovanie má vraj aj ekonomický benefit
Heger v relácii takisto uviedol, žena vyhlásenie núdzového stavu ani na povinné očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nie je na Slovensku politická vôľa. Ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) zatiaľ meniť nechce.
V rámci dodržiavania protiepidemiologických opatrení sa spolieha na zodpovednosť ľudí. To, že sa tento rok nevyhlásil núdzový stav, za chybu nepovažuje. "Nie je to cesta, ktorou chceme ísť," poznamenal v tejto súvislosti.
Ochorením COVID-19 sú podľa premiéra aktuálne ohrození najmä nezaočkovaní. Poukázal na to, že práve tí tvoria väčšinu hospitalizovaných v nemocniciach. Zdôraznil, že očkovanie šetrí aj finančné zdroje a napomáha lepšiemu fungovaniu ekonomiky.
Tvrdí, že v rámci koalície je práve hnutie Sme rodina tým, ktoré komunikuje s nezaočkovanými. Očakáva, že nový policajný prezident Štefan Hamran vyrieši situáciu okolo ľudí, ktorí v obchodoch nedodržiavajú nastavené opatrenia. Podľa jeho slov ide "o malú skupinku hlučných ľudí, ktorí sa snažia presvedčiť, že takto sa správajú Slováci". Premiér si myslí, že týmto ľuďom sa musí jasne ukázať, že zákon platí pre každého.
Lengvarského z kresla dostať nechce
Téma očkovania sa podľa neho spolitizovala. Myslí si, že ľudia boli strašení klamstvami od popredných opozičných lídrov. Lengvarského výmenu nateraz žiadať nebude. Heger za najdôležitejšie aktuálne považuje "manažovať celú pandémiu".
Poukázal tiež na to, že Slovensku chýbajú reformy a treba ho naštartovať. Postoju predsedu Sme rodina Borisa Kollára nepodporiť zdravotnícku reformu nerozumie. Je sklamaný z toho, že okolo tejto reformy sa šíri veľa neprávd. Poprel, že by sa mali nemocnice zatvárať. Viesť má k zvýšeniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti. "Boris Kollár opakuje klamstvá, ktoré začala šíriť opozícia. A, žiaľ, uveril im,“ poznamenal Heger.
Únik informácií na Slovensku považuje za dlhodobý problém. "Hľadáme riešenia, ako toto čo najviac eliminovať. V konečnom dôsledku je to vždy ľudský faktor, ktorý vie o tom rozhodnúť," doplnil.
Predseda Smeru-SR Robert Fico podľa slov premiéra ukázal, akú morálku má. Podľa jeho slov riskuje životy starých ľudí a navádza na nedodržiavanie opatrení.
Lídri krajín G20 sa na rímskom samite dohodli na bezprecedentnom zavedení globálnej minimálnej dane pre nadnárodné korporácie. Kompetentní hovoria o pretvorení pravidiel globálnej ekonomiky.
Vedúci predstavitelia krajín G20 sa v sobotu dohodli na globálnej minimálnej dani z príjmov nadnárodných spoločností. Podľa dohody bude jej hodnota stanovaná na 15 percent.
"Toto je viac než len daňová dohoda, je to pretvorenie pravidiel globálnej ekonomiky," povedal novinárom vysoký predstaviteľ USA.
Dohoda, ktorá vychádza z návrhov vypracovaných Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), je navrhnutá tak, aby chránila daňové príjmy a ponúkala stabilitu podnikom, ktoré pôsobia cez štátne hranice.
"Skutočnosť, že sme sa dohodli na tomto novom medzinárodnom daňovom systéme, je dobrou správou pre nás všetkých, je to jednoznačne revolúcia v medzinárodnom daňovom systéme," povedal v piatok francúzsky minister financií Bruno Le Maire po príchode predstaviteľov do Ríma.
Administratíva prezidenta Joea Bidena, ktorá minimálnu daň presadzovala, pôvodne navrhovala 21-percentnú sadzbu. Podľa britského denníka The Guardian však stále ide o americké víťazstvo.
Zdanenie ziskov veľkých podnikov zvýši dodatočné príjmy pre väčšinu národných vlád a presunie daňové zaťaženie tam, kde spoločnosti predávajú služby a tovar spotrebiteľom a nie tam, kde majú sídlo. Zmenší sa tým priestor pre schémy na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam.
Pri klíme sa bude hľadať zhoda ťažšie
Hoci padla dohoda na dani, v naliehavej otázke klimatických zmien pretrvávajú názorové nezhody, informovala agentúra AFP.
Niektoré časti spoločného vyhlásenia krajín G20 sú "stále predmetom rokovaní", uviedol vysokopostavený predstaviteľ USA v predvečer klimatického summitu OSN (COP26) v škótskom Glasgowe.
Ako komentuje agentúra DPA, lídri G20 plánovali pred začiatkom COP26 stanoviť špecifické ciele pre boj s klimatickými zmenami.
Návrh záverečného vyhlásenia dvojdňového summitu, ktorý novinári DPA čítali v sobotu večer, však údajne obsahuje menej konkrétnych vyjadrení než predchádzajúce návrhy.
Najnovší návrh už podľa DPA neobsahuje zmienku o neodkladných opatreniach, spomína len plány na zintenzívnenie úsilia obmedziť globálne otepľovanie na 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie.
V návrhu tiež chýbajú konkrétne dátumy pre dosiahnutie uhlíkovej neutrality. Pôvodne bol konečný termín pre dosiahnutie tohto cieľa rok 2050, návrh podľa DPA však stanovuje len približný termín, a to niekedy v polovici tohto storočia.
Krajiny G20 v predchádzajúcom návrhu navyše spomínali rok 2025 ako cieľový dátum na zrušenie dotácií pre fosílne palivá, tento konečný termín však v najnovšom návrhu tiež chýba.
Záverečné vyhlásenie lídrov samitu skupiny G20 by malo byť formálne prijaté v nedeľu.
Bittó Cigániková uznáva, že za komunikáciu okolo pandémie je zodpovedná vládna koalícia. Dolinková si myslí, že za Lengvarského je komunikácia predsa lepšia, ako bola za Krajčího.
Koalícia nesie zodpovednosť za komunikáciu okolo pandémie nového koronavírusu. V diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy to uviedla predsedníčka Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Jana Bittó Cigániková (SaS). Podpredsedníčka mimoparlamentnej strany Hlas-SD Zuzana Dolinková jej postoj ocenila.
"Je zbytočné sa vyhovárať na opozíciu. Je však pravda, že nikde na svete nie je situácia taká, že žiadny z opozičných lídrov nie je očkovaný," povedala koaličná poslankyňa. Nechápe, prečo ľudia veria skôr internetovým hoaxom ako odborníkom z praxe. Vníma tiež nedôveru ľudí v rámci očkovania. Dolinková v tejto súvislosti poznamenala, že líder Hlasu Peter Pellegrini sa nedal zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, pretože si pravidelne kontroluje hladinu protilátok.
Bittó Cigániková skritizovala svojho poslaneckého kolegu Mariána Viskupiča (SaS). Jeho postoj voči novému koronavírusu označila za "hlúpy, nezodpovedný a sebecký".
Kritika očkovacej lotérie
Obe vystupujúce sa zhodli v tom, že peniaze vynaložené na očkovaciu lotériu sa mohli použiť inak. Finančnú odmenu by si skôr podľa koaličnej poslankyne zaslúžili napríklad zdravotníci v teréne, ktorí robia osvetu. Dolinková na margo očkovania poznamenala, že Hlas vyzýva najmä na dobrovoľné očkovanie.
Šéfka zdravotníckeho výboru si myslí, že nemocnice sú v súčasnosti oveľa lepšie pripravené na situáciu okolo pandémie. Vníma lepšiu organizáciu a zlepšené trasovanie. Hoci sú počty nakazených vysoké, menej ľudí je na umelej pľúcnej ventilácii. Dolinková si myslí, že by sa mali doplniť dáta o tom, koľko z takýto pacientov bolo zaočkovaných. Bittó Cigániková reagovala, že sa na získaní týchto údajov už pracuje.
Podpredsedníčka Hlasu tvrdí, že Ministerstvo zdravotníctva SR pod vedením Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) komunikuje podstatne lepšie než pod vedením Mareka Krajčího (OĽaNO). Privítala by, keby sa pacientom lepšie vysvetlilo, ako majú v prípade ambulantnej liečby ochorenia COVID-19 postupovať.
Pri reforme Kollár hádam cúvne
Bittó Cigániková poukázala na to, že viacerým pacientom sa predĺžil čas čakania na operačný zákrok. "Čísla nie sú také, aby sme blokovali bielu medicínu," povedala s dôvetkom, že k zlepšeniu situácie okolo "čakačiek" by mohol prispieť lepší manažment starostlivosti o pacienta.
Podľa Bittó Cigánikovej sa oplatí sa hovoriť o otvorení podnikov pre zaočkovaných aj v čiernych okresoch. Uvažovala by o testoch na protilátky proti ochoreniu COVID-19 zadarmo, ale iba pre ľudí, ktorí sa očkovať nemôžu.
Dotkli sa aj témy reformy nemocníc. Zhodli sa na tom, že je potrebná. Podľa Dolinkovej sa však nemôže robiť "od zeleného stola". Bittó Cigániková zasa verí, že predseda Sme rodina Boris Kollár ju napokon podporí.
