Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Grónčania si po dohode s USA vydýchli, časť zostáva obozretná

Dohoda so Spojenými štátmi a Dánskom o rozšírení americkej vojenskej prítomnosti priniesla obyvateľom Grónska úľavu. Mnohí však zostávajú obozretní po predchádzajúcich vyhrážkach prezidenta Donalda Trumpa, že územie získa pre USA.

„Som nesmierne rada. Výsledok je veľmi rozumný,“ povedala pre agentúru Reuters grónska poslankyňa dánskeho parlamentu Naaja Nathanielsenová. Predseda grónskeho parlamentu Kim Kielsen vyzval domácnosti, aby vyvesili grónske vlajky.

Dohoda umožňuje Američanom obnoviť bývalé základne v Narsarsuaqu a Mestersvigu, čo vytvára vyhliadku na nové investície a pracovné miesta. Časť obyvateľov však vyjadruje obavy. Spojené štáty mali počas studenej vojny na ostrove 17 vojenských zariadení; dnes im zostala jediná základňa Pituffik.

Starostka južnej oblasti Kujalleq Malene Vahl Rasmussenová zdôraznila, že rozšírenie vojenskej činnosti musí rešpektovať miestny spôsob života, najmä lov a rybolov. Zvýšený pohyb lietadiel a lodí by mohol zasiahnuť oblasti, od ktorých závisí obživa komunít. Podľa starostky samotný podpis dohody nestačí, dôveru v partnerstvo treba znovu vybudovať.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Kaliňák: Taraba je slobodný človek, máme spoločné hodnoty

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) bude podľa šéfa rezortu obrany Roberta Kaliňáka (Smer) v parlamente vystupovať ako slobodný človek, naďalej však zostane súčasťou koalície. Kaliňák po rokovaní vlády povedal, že ich spájajú hodnoty vrátane snahy zabrániť nástupu progresívnej vlády.

Prezident Peter Pellegrini dostal minulý týždeň od premiéra Roberta Fica (Smer) návrh na Tarabovo odvolanie. Zaoberať sa ním chce po návrate z pracovnej cesty v Spojených štátoch.

Tarabov koniec požaduje predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko (SNS). Vyčíta mu, že úspechy pripisuje sebe a neúspechy strane. Podľa národniarov s nimi minister dlhodobo vecne nediskutuje ani o dôležitých materiáloch rezortu. Taraba označil možné odvolanie za bizarné a poukazuje na výsledky svojej práce.

Strana navrhuje na jeho miesto štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Ten v pondelok rokoval s premiérom a stretnúť sa majú opäť po návrate prezidenta. Pellegrini ešte v auguste vyhlásil, že na vedenie rezortu sú aj kvalitnejší kandidáti ako Kuffa.

(tasr, bak)

Minúta  |  

EÚ žiada od Ukrajiny reformy pred ďalšou finančnou pomocou

Predstavitelia Európskej únie žiadajú od Ukrajiny pokrok pri obmedzovaní tieňovej ekonomiky, zvyšovaní daňových príjmov a približovaní legislatívy európskemu právu pred uvoľnením ďalšej finančnej pomoci. Stretnutie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s prezidentom Volodymyrom Zelenským v New Yorku bolo podľa osoby oboznámenej s rokovaním napäté.

Kyjev sa obáva zimného stupňovania ruských útokov pri nedostatku protivzdušnej obrany. Ukrajinských predstaviteľov pobúrilo aj vyradenie dvoch ruských oligarchov zo sankčného zoznamu. Von der Leyenová po stretnutí prisľúbila ďalšiu obrannú podporu a s postupom reforiem v parlamente aj ďalšiu rozpočtovú pomoc. Tento rok je podľa nej stále k dispozícii 37 miliárd eur.

Ukrajina žiada spojencov o vykrytie nečakanej rozpočtovej medzery vo výške približne 30 miliárd dolárov a rýchlejšie uvoľnenie úveru vo výške 104 miliárd dolárov. EÚ niektoré ukrajinské údaje spochybňuje a navrhuje zapojenie ďalších partnerov. Rokovania majú pokračovať o sedem až 10 dní.

Zelenskyj po stretnutí s Donaldom Trumpom ponúkol prímerie v útokoch na energetickú infraštruktúru, ak svoje útoky zastaví aj Rusko. Požiadal tiež o rakety pre systémy Patriot a licencie na výrobu interceptorov na Ukrajine. Ich domáca výroba sa však nemusí začať skôr než o rok.

(nationalpost, bak)

Minúta  |  

PS odmieta pozastavenie prídavkov za záškoláctvo

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje zákon ministerstva práce, podľa ktorého možno rodičom záškolákov pozastaviť vyplácanie prídavku na dieťa. Opatrenie označuje za škodlivé pre najchudobnejšie rodiny. Ministerstvo kritiku odmieta.

Poslankyňa Simona Petrík tvrdí, že rodiny zápasiace s nedostatkom jedla, tepla či oblečenia musia najskôr riešiť tieto potreby. Podľa Ingrid Kosovej treba investovať do špeciálnych pedagógov a psychológov, odstraňovať materiálne prekážky a kontrolovať terénnu prácu. PS žiada aj vytváranie pracovných miest v regiónoch, dostupnejšie škôlky a školské autobusy.

Rezort práce pripomína, že zákon podporili ministerstvo školstva, komisár pre deti, riaditelia škôl s vysokým zastúpením rómskej komunity aj väčšina sociálnych partnerov v tripartite.

Chce ním dosiahnuť, aby deti chodili do školy, nepáchali priestupky a mali lepšiu budúcnosť. Doterajšia terénna sociálna práca podľa neho stála stovky miliónov eur z eurofondov, no zásadnú zmenu nepriniesla. Za školskú dochádzku nesú zodpovednosť rodičia; ak ju dieťa plní, rodina o prídavok nepríde.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Vízia Slovensko 2040 mieri do parlamentu, diskusiu skrátili

Poslanci Národnej rady SR by sa 29. septembra mali venovať strategickému dokumentu Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu. Túto zmenu v programe si parlament odsúhlasil v stredu.

V prípade, že by poslanci o tomto dokumente neskončili diskusiu do času, keď sa mali podľa programu riešiť návrhy ministerstva zahraničných vecí, prípadne školstva alebo zdravotníctva, budú v nej pokračovať. „Po nej by sa prerokovali body ministrov,“ doplnil predseda parlamentu Richard Raši (Hlas).

V pléne by mal počas rozpravy vystúpiť aj Martin Venhart, predseda Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá víziu s ďalšími odborníkmi vypracovala. Národná rada mu udelila súhlas na vystúpenie.

Diskusia k vízii bude skrátená na 12,5 hodiny. Poslanci si to odsúhlasili na návrh šéfa klubu strany Smer Jána Richtera. Ten skrátenie času na rozpravu odôvodňoval tým, že ide o prvotný materiál. „Dôležitá bude stratégia, tam bude časový priestor na rozpravu neobmedzovaný,“ argumentoval.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poľsko rokuje s Bieloruskom o stabilizácii vzťahov

Ministri zahraničných vecí Radosław Sikorski a Maksym Ryženkov sa stretli v New Yorku na pôde Organizácie Spojených národov. Rozhovory medzi predstaviteľmi oboch krajín na tejto úrovni sa podľa poľského šéfa diplomacie pravdepodobne neuskutočnili od roku 2016.

Sikorski označil pôdu OSN za neutrálne územie, kde sa môže stretnúť aj s predstaviteľmi štátov, s ktorými Poľsko nemá urovnané vzťahy. S bieloruským náprotivkom hovoril o situácii na hranici a regionálnej bezpečnosti. Potvrdil tiež, že otvorili otázku preletov ruských dronov a rakiet cez Bielorusko.

Situácia na hranici je podľa neho stabilnejšia než v minulosti, k čomu prispela vybudovaná bariéra. Poukázal tiež na prepúšťanie politických väzňov vrátane Andrzeja Poczobuta. Rokovania podľa neho vedú aj ďalšie rezorty na rôznych úrovniach. Poľsko má čoskoro otvoriť novú budovu veľvyslanectva v Minsku.

Na otázku, či Varšava týmto krokom uznáva režim Alexandra Lukašenka, Sikorski odpovedal, že štáty uznávajú iné štáty, nie vlády. Možné zlepšenie vzťahov prirovnal k snežienke, ktorá môže rozkvitnúť, „ak jej bude priať počasie“.

(polskieradio24, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.