Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vláda zlacní cestovné vo vlakoch a obmedzí marže na palivá

Od 1. októbra sa dočasne zníži cestovné vo vlakoch v druhej triede o 50 percent na mesiac. Informoval o tom v stredu po rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer) s tým, že toto opatrenie budú mesačne prehodnocovať.

Vláda v stredu schválila návrh Ministerstva dopravy SR na dočasnú úpravu cestovného v železničnej osobnej doprave realizovanej vo verejnom záujme.

Premiér tiež potvrdil, že maloobchodná marža pri motorových palivách bude od októbra limitovaná na 0,10 eura za liter.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov. Odôvodnila to krokmi novej maďarskej vlády na posilnenie právneho štátu.

Suma je súčasťou celkovej čiastky 16,4 miliardy eur zo zmrazených kohéznych a obnovovacích fondov, ktorých odblokovanie Únia avizovala v máji v súvislosti s reformami novej maďarskej vlády. Komisia zároveň oznámila, že maďarským študentom a výskumníkom opäť sprístupní programy Erasmus+ a Horizont Európa.

„Maďarsko podniklo dôležité kroky na posilnenie právneho štátu a ochranu finančných záujmov Únie,“ vyhlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

Návrh ešte musia formálne schváliť všetky členské štáty v Rade Európskej únie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin je čoraz ochotnejší riskovať, varuje zástupca veliteľa NATO

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa maršala britského letectva Johna Stringera čoraz nebezpečnejší a ochotnejší riskovať. Zástupca najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe pre agentúru Associated Press povedal, že členovia Aliancie musia v napätej situácii postupovať opatrne.

Šéf Kremľa ich podľa neho chce vyprovokovať k prehnanej reakcii a rozdeliť spojencov, keďže jeho vojenské ťaženie na Ukrajine sa nevyvíja podľa predstáv.

Poľský premiér Donald Tusk varoval, že Rusko by mohlo úmyselne zaútočiť na štáty NATO dronmi či raketami a následne tvrdiť, že išlo o nehodu. Stringer však upozornil, že hranica medzi náhodným a zámerným incidentom je tenká. Drony môže z kurzu vychýliť aj ruské elektronické rušenie pri obrane proti ukrajinským útokom.

Britský predstaviteľ obrany a americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker sa domnievajú, že Moskva sa neusiluje o priamy konflikt s Alianciou. Whitaker zároveň označil sabotáže a ďalšie hybridné aktivity za znepokojujúcejšie než neúmyselné prieniky dronov.

Estónsky premiér Kristen Michal považuje konvenčný útok Ruska na Európu za nepravdepodobný. Podľa neho však Moskva skrytými útokmi, ktorých pôvod sa ťažko dokazuje, testuje kolektívnu obranu NATO a snaží sa oslabiť podporu Ukrajine.

(local10, bak)

Minúta  |  

Systém hlásenia kybernetických kríz v EÚ nefunguje

EÚ vyčlenila na kyberbezpečnosť 1,4 miliardy eur, napriek tomu jej členské štáty stále nezdieľajú kľúčové informácie prostredníctvom spoločných systémov na podávanie správ v prípadoch, keď útoky prekračujú hranice. Európsky dvor audítorov tento problém kritizoval vo svojej správe zverejnenej 21. septembra.

Tieto nedostatky boli obzvlášť zreteľné v prípade útoku z minulého roka, ktorý narušil odbavovanie cestujúcich na viacerých európskych letiskách a vážne ovplyvnil leteckú dopravu. Prerušenie prevádzky spoločnosti Collins Aerospace, ktorá je poskytovateľom leteckých technológií, sa začalo 19. septembra 2025. 

Ransomvérový útok zasiahol jej systém MUSE, ktorý letecké spoločnosti používajú na rôzne úkony vrátane odbavenia a nástupu na palubu. Cestujúci v Londýne, Bruseli, Berlíne a Dubline čelili meškaniam a zrušeniu letov, keďže letiská mali ťažkosti s udržaním prevádzky.

Podľa zistení auditu, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, však žiadna z postihnutých krajín EÚ neinformovala Agentúru Európskej únie pre kyberbezpečnosť (ENISA) ani ostatné členské štáty prostredníctvom určených kanálov. Od roku 2016 žiadny členský štát nehlásil incident „veľkého rozsahu“ v oblasti kyberbezpečnosti prostredníctvom mechanizmu určeného pre takéto prípady. Audítori opisujú nedostatočné zdieľanie informácií ako Achillovu pätu celého systému.

Aj pravidlá EÚ, na ktorých sa už členské štáty dohodli, sa zavádzajú len pomaly. V júli Európska komisia podala žalobu na Francúzsko, Írsko, Holandsko a Španielsko na Súdny dvor Európskej únie za to, že neoznámili úplné prebratie smernice o kyberbezpečnosti NIS2 do vnútroštátneho práva.

Podľa Dvora audítorov sa časť jeho činnosti prekrýva s monitorovaním hrozieb, ktoré už vykonáva agentúra ENISA. Audit sa týkal obdobia rokov 2022 až 2025. Uvádzaná suma 1,4 miliardy eur je pritom v rámci programu „Digitálna Európa“ v rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027 vyčlenená na kyberbezpečnosť. Na rozširovanie spoločnej kybernetickej obrany sa síce vynakladajú značné sumy, no zainteresované strany musia vyriešiť základné otázky týkajúce sa toho, ako by mali spolupracovať.

(statement, reuters)

Minúta  |  

Trump podporil zákaz vývozu nafty z USA

Americký prezident Donald Trump podporil zákaz vývozu nafty v čase, keď jej ceny v Spojených štátoch a Európe dosiahli rekordné úrovne. Vojny v Iráne a na Ukrajine obmedzili dodávky od veľkých producentov vrátane Ruska, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.

„Povedal som, aby sme naftu neposielali von,“ vyhlásil Trump pred stretnutím s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Minister financií Scott Bessent potvrdil, že vláda skúma uskutočniteľnosť úplného aj čiastočného zákazu.

Na opatrenie tlačia republikánski kandidáti pred novembrovými voľbami do Kongresu, v ktorom si strana chce udržať väčšinu. Podľa senátora Dana Sullivana by dočasné zastavenie vývozu pomohlo doplniť zásoby pred zimou.

Trumpovi vlastní predstavitelia pre energetiku však varujú pred opačným účinkom. Minister energetiky Chris Wright tvrdí, že rafinérie by mohli obmedziť výrobu, a tým aj dodávky benzínu. Minister vnútra Doug Burgum pochybuje, že zákaz zníži ceny, a upozorňuje na možné odvetné opatrenia obchodných partnerov. Ropné firmy varujú aj pred stratou pracovných miest a nedostatkom paliva.

Zákaz by zároveň zhoršil zásobovanie európskych spojencov, ktorí sú od americkej nafty výrazne závislí.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Žilinka žiada zásah proti sexuálnemu násiliu a obchodu s ľuďmi

Sexuálne násilie a obchodovanie so ženami či deťmi si vyžadujú rozhodnú reakciu orgánov verejnej moci aj spoločnosti. Uviedol to generálny prokurátor Maroš Žilinka na sociálnej sieti v súvislosti so stredajším Medzinárodným dňom proti sexuálnemu zneužívaniu a obchodu so ženami a deťmi.

„Sexuálne násilie a obchodovanie so ženami a deťmi predstavujú najhrubší zásah do ľudskej dôstojnosti a humanity. Takéto prejavy neľudskosti si vyžadujú rozhodnú reakciu orgánov verejnej moci a celej spoločnosti,“ napísal Žilinka.

(tasr, bak)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.