Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vízia Slovensko 2040 mieri do parlamentu, diskusiu skrátili

Poslanci Národnej rady SR by sa 29. septembra mali venovať strategickému dokumentu Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu. Túto zmenu v programe si parlament odsúhlasil v stredu.

V prípade, že by poslanci o tomto dokumente neskončili diskusiu do času, keď sa mali podľa programu riešiť návrhy ministerstva zahraničných vecí, prípadne školstva alebo zdravotníctva, budú v nej pokračovať. „Po nej by sa prerokovali body ministrov,“ doplnil predseda parlamentu Richard Raši (Hlas).

V pléne by mal počas rozpravy vystúpiť aj Martin Venhart, predseda Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá víziu s ďalšími odborníkmi vypracovala. Národná rada mu udelila súhlas na vystúpenie.

Diskusia k vízii bude skrátená na 12,5 hodiny. Poslanci si to odsúhlasili na návrh šéfa klubu strany Smer Jána Richtera. Ten skrátenie času na rozpravu odôvodňoval tým, že ide o prvotný materiál. „Dôležitá bude stratégia, tam bude časový priestor na rozpravu neobmedzovaný,“ argumentoval.

(tasr, bak)

Minúta  |  

Poľsko rokuje s Bieloruskom o stabilizácii vzťahov

Ministri zahraničných vecí Radosław Sikorski a Maksym Ryženkov sa stretli v New Yorku na pôde Organizácie Spojených národov. Rozhovory medzi predstaviteľmi oboch krajín na tejto úrovni sa podľa poľského šéfa diplomacie pravdepodobne neuskutočnili od roku 2016.

Sikorski označil pôdu OSN za neutrálne územie, kde sa môže stretnúť aj s predstaviteľmi štátov, s ktorými Poľsko nemá urovnané vzťahy. S bieloruským náprotivkom hovoril o situácii na hranici a regionálnej bezpečnosti. Potvrdil tiež, že otvorili otázku preletov ruských dronov a rakiet cez Bielorusko.

Situácia na hranici je podľa neho stabilnejšia než v minulosti, k čomu prispela vybudovaná bariéra. Poukázal tiež na prepúšťanie politických väzňov vrátane Andrzeja Poczobuta. Rokovania podľa neho vedú aj ďalšie rezorty na rôznych úrovniach. Poľsko má čoskoro otvoriť novú budovu veľvyslanectva v Minsku.

Na otázku, či Varšava týmto krokom uznáva režim Alexandra Lukašenka, Sikorski odpovedal, že štáty uznávajú iné štáty, nie vlády. Možné zlepšenie vzťahov prirovnal k snežienke, ktorá môže rozkvitnúť, „ak jej bude priať počasie“.

(polskieradio24, bak)

Minúta  |  

Vláda zlacní cestovné vo vlakoch a obmedzí marže na palivá

Od 1. októbra sa dočasne zníži cestovné vo vlakoch v druhej triede o 50 percent na mesiac. Informoval o tom v stredu po rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer) s tým, že toto opatrenie budú mesačne prehodnocovať.

Vláda v stredu schválila návrh Ministerstva dopravy SR na dočasnú úpravu cestovného v železničnej osobnej doprave realizovanej vo verejnom záujme.

Premiér tiež potvrdil, že maloobchodná marža pri motorových palivách bude od októbra limitovaná na 0,10 eura za liter.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov. Odôvodnila to krokmi novej maďarskej vlády na posilnenie právneho štátu.

Suma je súčasťou celkovej čiastky 16,4 miliardy eur zo zmrazených kohéznych a obnovovacích fondov, ktorých odblokovanie Únia avizovala v máji v súvislosti s reformami novej maďarskej vlády. Komisia zároveň oznámila, že maďarským študentom a výskumníkom opäť sprístupní programy Erasmus+ a Horizont Európa.

„Maďarsko podniklo dôležité kroky na posilnenie právneho štátu a ochranu finančných záujmov Únie,“ vyhlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

Návrh ešte musia formálne schváliť všetky členské štáty v Rade Európskej únie.

(reuters, bak)

Minúta  |  

Putin je čoraz ochotnejší riskovať, varuje zástupca veliteľa NATO

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa maršala britského letectva Johna Stringera čoraz nebezpečnejší a ochotnejší riskovať. Zástupca najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe pre agentúru Associated Press povedal, že členovia Aliancie musia v napätej situácii postupovať opatrne.

Šéf Kremľa ich podľa neho chce vyprovokovať k prehnanej reakcii a rozdeliť spojencov, keďže jeho vojenské ťaženie na Ukrajine sa nevyvíja podľa predstáv.

Poľský premiér Donald Tusk varoval, že Rusko by mohlo úmyselne zaútočiť na štáty NATO dronmi či raketami a následne tvrdiť, že išlo o nehodu. Stringer však upozornil, že hranica medzi náhodným a zámerným incidentom je tenká. Drony môže z kurzu vychýliť aj ruské elektronické rušenie pri obrane proti ukrajinským útokom.

Britský predstaviteľ obrany a americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker sa domnievajú, že Moskva sa neusiluje o priamy konflikt s Alianciou. Whitaker zároveň označil sabotáže a ďalšie hybridné aktivity za znepokojujúcejšie než neúmyselné prieniky dronov.

Estónsky premiér Kristen Michal považuje konvenčný útok Ruska na Európu za nepravdepodobný. Podľa neho však Moskva skrytými útokmi, ktorých pôvod sa ťažko dokazuje, testuje kolektívnu obranu NATO a snaží sa oslabiť podporu Ukrajine.

(local10, bak)

Minúta  |  

Systém hlásenia kybernetických kríz v EÚ nefunguje

EÚ vyčlenila na kyberbezpečnosť 1,4 miliardy eur, napriek tomu jej členské štáty stále nezdieľajú kľúčové informácie prostredníctvom spoločných systémov na podávanie správ v prípadoch, keď útoky prekračujú hranice. Európsky dvor audítorov tento problém kritizoval vo svojej správe zverejnenej 21. septembra.

Tieto nedostatky boli obzvlášť zreteľné v prípade útoku z minulého roka, ktorý narušil odbavovanie cestujúcich na viacerých európskych letiskách a vážne ovplyvnil leteckú dopravu. Prerušenie prevádzky spoločnosti Collins Aerospace, ktorá je poskytovateľom leteckých technológií, sa začalo 19. septembra 2025. 

Ransomvérový útok zasiahol jej systém MUSE, ktorý letecké spoločnosti používajú na rôzne úkony vrátane odbavenia a nástupu na palubu. Cestujúci v Londýne, Bruseli, Berlíne a Dubline čelili meškaniam a zrušeniu letov, keďže letiská mali ťažkosti s udržaním prevádzky.

Podľa zistení auditu, na ktoré sa odvoláva agentúra Reuters, však žiadna z postihnutých krajín EÚ neinformovala Agentúru Európskej únie pre kyberbezpečnosť (ENISA) ani ostatné členské štáty prostredníctvom určených kanálov. Od roku 2016 žiadny členský štát nehlásil incident „veľkého rozsahu“ v oblasti kyberbezpečnosti prostredníctvom mechanizmu určeného pre takéto prípady. Audítori opisujú nedostatočné zdieľanie informácií ako Achillovu pätu celého systému.

Aj pravidlá EÚ, na ktorých sa už členské štáty dohodli, sa zavádzajú len pomaly. V júli Európska komisia podala žalobu na Francúzsko, Írsko, Holandsko a Španielsko na Súdny dvor Európskej únie za to, že neoznámili úplné prebratie smernice o kyberbezpečnosti NIS2 do vnútroštátneho práva.

Podľa Dvora audítorov sa časť jeho činnosti prekrýva s monitorovaním hrozieb, ktoré už vykonáva agentúra ENISA. Audit sa týkal obdobia rokov 2022 až 2025. Uvádzaná suma 1,4 miliardy eur je pritom v rámci programu „Digitálna Európa“ v rozpočte EÚ na roky 2021 až 2027 vyčlenená na kyberbezpečnosť. Na rozširovanie spoločnej kybernetickej obrany sa síce vynakladajú značné sumy, no zainteresované strany musia vyriešiť základné otázky týkajúce sa toho, ako by mali spolupracovať.

(statement, reuters)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.