Preskočiť na obsah
  |  

PS odmieta pozastavenie prídavkov za záškoláctvo

Opozičné Progresívne Slovensko kritizuje zákon ministerstva práce, podľa ktorého možno rodičom záškolákov pozastaviť vyplácanie prídavku na dieťa. Opatrenie označuje za škodlivé pre najchudobnejšie rodiny. Ministerstvo kritiku odmieta.

Poslankyňa Simona Petrík tvrdí, že rodiny zápasiace s nedostatkom jedla, tepla či oblečenia musia najskôr riešiť tieto potreby. Podľa Ingrid Kosovej treba investovať do špeciálnych pedagógov a psychológov, odstraňovať materiálne prekážky a kontrolovať terénnu prácu. PS žiada aj vytváranie pracovných miest v regiónoch, dostupnejšie škôlky a školské autobusy.

Rezort práce pripomína, že zákon podporili ministerstvo školstva, komisár pre deti, riaditelia škôl s vysokým zastúpením rómskej komunity aj väčšina sociálnych partnerov v tripartite.

Chce ním dosiahnuť, aby deti chodili do školy, nepáchali priestupky a mali lepšiu budúcnosť. Doterajšia terénna sociálna práca podľa neho stála stovky miliónov eur z eurofondov, no zásadnú zmenu nepriniesla. Za školskú dochádzku nesú zodpovednosť rodičia; ak ju dieťa plní, rodina o prídavok nepríde.

(tasr, bak)

  |  

Vízia Slovensko 2040 mieri do parlamentu, diskusiu skrátili

Poslanci Národnej rady SR by sa 29. septembra mali venovať strategickému dokumentu Vízia Slovensko 2040: Cesta ku kvalitnejšiemu životu. Túto zmenu v programe si parlament odsúhlasil v stredu.

V prípade, že by poslanci o tomto dokumente neskončili diskusiu do času, keď sa mali podľa programu riešiť návrhy ministerstva zahraničných vecí, prípadne školstva alebo zdravotníctva, budú v nej pokračovať. „Po nej by sa prerokovali body ministrov,“ doplnil predseda parlamentu Richard Raši (Hlas).

V pléne by mal počas rozpravy vystúpiť aj Martin Venhart, predseda Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá víziu s ďalšími odborníkmi vypracovala. Národná rada mu udelila súhlas na vystúpenie.

Diskusia k vízii bude skrátená na 12,5 hodiny. Poslanci si to odsúhlasili na návrh šéfa klubu strany Smer Jána Richtera. Ten skrátenie času na rozpravu odôvodňoval tým, že ide o prvotný materiál. „Dôležitá bude stratégia, tam bude časový priestor na rozpravu neobmedzovaný,“ argumentoval.

(tasr, bak)

  |  

Poľsko rokuje s Bieloruskom o stabilizácii vzťahov

Ministri zahraničných vecí Radosław Sikorski a Maksym Ryženkov sa stretli v New Yorku na pôde Organizácie Spojených národov. Rozhovory medzi predstaviteľmi oboch krajín na tejto úrovni sa podľa poľského šéfa diplomacie pravdepodobne neuskutočnili od roku 2016.

Sikorski označil pôdu OSN za neutrálne územie, kde sa môže stretnúť aj s predstaviteľmi štátov, s ktorými Poľsko nemá urovnané vzťahy. S bieloruským náprotivkom hovoril o situácii na hranici a regionálnej bezpečnosti. Potvrdil tiež, že otvorili otázku preletov ruských dronov a rakiet cez Bielorusko.

Situácia na hranici je podľa neho stabilnejšia než v minulosti, k čomu prispela vybudovaná bariéra. Poukázal tiež na prepúšťanie politických väzňov vrátane Andrzeja Poczobuta. Rokovania podľa neho vedú aj ďalšie rezorty na rôznych úrovniach. Poľsko má čoskoro otvoriť novú budovu veľvyslanectva v Minsku.

Na otázku, či Varšava týmto krokom uznáva režim Alexandra Lukašenka, Sikorski odpovedal, že štáty uznávajú iné štáty, nie vlády. Možné zlepšenie vzťahov prirovnal k snežienke, ktorá môže rozkvitnúť, „ak jej bude priať počasie“.

(polskieradio24, bak)

  |  

Vláda zlacní cestovné vo vlakoch a obmedzí marže na palivá

Od 1. októbra sa dočasne zníži cestovné vo vlakoch v druhej triede o 50 percent na mesiac. Informoval o tom v stredu po rokovaní vlády premiér Robert Fico (Smer) s tým, že toto opatrenie budú mesačne prehodnocovať.

Vláda v stredu schválila návrh Ministerstva dopravy SR na dočasnú úpravu cestovného v železničnej osobnej doprave realizovanej vo verejnom záujme.

Premiér tiež potvrdil, že maloobchodná marža pri motorových palivách bude od októbra limitovaná na 0,10 eura za liter.

Správu aktualizujeme.

(tasr, lud)

  |  

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur

Európska komisia navrhla uvoľniť Maďarsku 4,2 miliardy eur z kohéznych fondov. Odôvodnila to krokmi novej maďarskej vlády na posilnenie právneho štátu.

Suma je súčasťou celkovej čiastky 16,4 miliardy eur zo zmrazených kohéznych a obnovovacích fondov, ktorých odblokovanie Únia avizovala v máji v súvislosti s reformami novej maďarskej vlády. Komisia zároveň oznámila, že maďarským študentom a výskumníkom opäť sprístupní programy Erasmus+ a Horizont Európa.

„Maďarsko podniklo dôležité kroky na posilnenie právneho štátu a ochranu finančných záujmov Únie,“ vyhlásila predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová.

Návrh ešte musia formálne schváliť všetky členské štáty v Rade Európskej únie.

(reuters, bak)

  |  

Putin je čoraz ochotnejší riskovať, varuje zástupca veliteľa NATO

Ruský prezident Vladimir Putin je podľa maršala britského letectva Johna Stringera čoraz nebezpečnejší a ochotnejší riskovať. Zástupca najvyššieho veliteľa spojeneckých síl NATO v Európe pre agentúru Associated Press povedal, že členovia Aliancie musia v napätej situácii postupovať opatrne.

Šéf Kremľa ich podľa neho chce vyprovokovať k prehnanej reakcii a rozdeliť spojencov, keďže jeho vojenské ťaženie na Ukrajine sa nevyvíja podľa predstáv.

Poľský premiér Donald Tusk varoval, že Rusko by mohlo úmyselne zaútočiť na štáty NATO dronmi či raketami a následne tvrdiť, že išlo o nehodu. Stringer však upozornil, že hranica medzi náhodným a zámerným incidentom je tenká. Drony môže z kurzu vychýliť aj ruské elektronické rušenie pri obrane proti ukrajinským útokom.

Britský predstaviteľ obrany a americký veľvyslanec pri NATO Matthew Whitaker sa domnievajú, že Moskva sa neusiluje o priamy konflikt s Alianciou. Whitaker zároveň označil sabotáže a ďalšie hybridné aktivity za znepokojujúcejšie než neúmyselné prieniky dronov.

Estónsky premiér Kristen Michal považuje konvenčný útok Ruska na Európu za nepravdepodobný. Podľa neho však Moskva skrytými útokmi, ktorých pôvod sa ťažko dokazuje, testuje kolektívnu obranu NATO a snaží sa oslabiť podporu Ukrajine.

(local10, bak)