Preskočiť na obsah
  |  

Ochranári upozorňujú na medveďa v obci Trnavá Hora

Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR upozorňuje verejnosť na výskyt medveďa hnedého v obci Trnavá Hora v okrese Žiar nad Hronom. Medveď sa má pohybovať v miestnej časti Ladno. ŠOP o tom informovala na portáli pozormedved.sk.

Medveď sa podľa ochranárov vyskytuje v okolí ovocného sadu v Ladne a tiež v oblasti medzi chatovou oblasťou a centrálnou časťou obce. „V uvedenej lokalite odporúčame zvýšiť opatrnosť, vyhnúť sa miestam aktuálneho výskytu a nepokúšať sa k medveďom približovať, sledovať ich ani fotografovať,“ uviedla ŠOP s tým, že lokalitu monitoruje zásahový tím.

Ochranári pripomínajú, že pri pohybe v prírode treba dať o sebe primerane vedieť, psa viesť na vôdzke a v prípade spozorovania medveďa sa k nemu nepribližovať. Bezprostredné ohrozenie môže verejnosť oznámiť na tiesňovej linke 112 alebo príslušnému zásahovému tímu.

„Prosíme verejnosť, aby výskyt medveďa nepodceňovala a rešpektovala odporúčania na bezpečný pohyb v území s jeho výskytom,“ doplnila ŠOP.

(tasr, bak)

  |  

Na Slovensko mieria ďalšie časti systému Barak MX

Jednotlivé časti izraelského systému protivzdušnej obrany (PVO) Barak MX priebežne prichádzajú na Slovensko. V dôsledku krízy na Blízkom východe je však problém s dodávkami. Dodávateľská spoločnosť podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) robí maximum. Kaliňák to uviedol v stredu po rokovaní vlády.

„Myslím si, že na to, v akej kríze sa to nachádza, robí dodávateľská spoločnosť maximum pre to, aby bol zákazník spokojný. Už nám aj vyšla v ústrety tým, že nám dala vlastné kusy. Teraz už vieme, že sa rieši iba doprava ďalších kusov a tak ďalej. Takže sú už na ceste ďalšie súčasti druhej batérie,“ poukázal Kaliňák.

Systém PVO Barak MX objednal rezort obrany z Izraela koncom roka 2024. Pôvodne mala prvá batéria na Slovensko prísť na prelome rokov 2025 a 2026. Dodávka sa však oneskorila aj pre vojnu v Iráne. Prvú batériu dodali v apríli.

(tasr, bak)

  |  

Európa stráca pozície vo farmaceutickom priemysle

Predsedovia popredných európskych farmaceutických spoločností varujú, že Európa stráca konkurencieschopnosť vo farmaceutickom priemysle. Kým v roku 1990 sa na globálnom farmaceutickom výskume a vývoji podieľala 43 percentami, dnes jej podiel klesol na 31 percent a ďalej sa znižuje. Otvorený list zverejnili na webe Novartisu.

Čína už Európu predbehla v klinických skúškach, farmaceutických patentoch aj vo vývoji nových liekov. Predstavitelia spoločností zároveň upozorňujú, že približne 40 percent nových schválených terapií sa k európskym pacientom nikdy nedostane. Pri tých, ktoré sa dostanú, čakajú pacienti na liečbu takmer 600 dní.

Vývoj jediného inovatívneho lieku podľa nich trvá viac ako desaťročie a vyžaduje si približne tri miliardy eur rizikových investícií. Európa však podľa autorov listu dlhodobo pristupuje k liekom skôr ako k nákladom, ktoré treba obmedzovať, než ako k investícii.

Farmaceutické spoločnosti preto vyzývajú európskych a národných lídrov na zmenu prístupu. EÚ by podľa nich mala urýchliť klinické skúšky a chrániť duševné vlastníctvo, kým štáty by mali viac investovať do zdravotníctva a inovatívnych liekov.

Len zmenšením rozdielu v klinických skúškach oproti Číne a USA by Európa podľa nich mohla získať 53 miliárd eur a vytvoriť 82-tisíc pracovných miest.

(max)

  |  

Grónčania si po dohode s USA vydýchli, časť zostáva obozretná

Dohoda so Spojenými štátmi a Dánskom o rozšírení americkej vojenskej prítomnosti priniesla obyvateľom Grónska úľavu. Mnohí však zostávajú obozretní po predchádzajúcich vyhrážkach prezidenta Donalda Trumpa, že územie získa pre USA.

„Som nesmierne rada. Výsledok je veľmi rozumný,“ povedala pre agentúru Reuters grónska poslankyňa dánskeho parlamentu Naaja Nathanielsenová. Predseda grónskeho parlamentu Kim Kielsen vyzval domácnosti, aby vyvesili grónske vlajky.

Dohoda umožňuje Američanom obnoviť bývalé základne v Narsarsuaqu a Mestersvigu, čo vytvára vyhliadku na nové investície a pracovné miesta. Časť obyvateľov však vyjadruje obavy. Spojené štáty mali počas studenej vojny na ostrove 17 vojenských zariadení; dnes im zostala jediná základňa Pituffik.

Starostka južnej oblasti Kujalleq Malene Vahl Rasmussenová zdôraznila, že rozšírenie vojenskej činnosti musí rešpektovať miestny spôsob života, najmä lov a rybolov. Zvýšený pohyb lietadiel a lodí by mohol zasiahnuť oblasti, od ktorých závisí obživa komunít. Podľa starostky samotný podpis dohody nestačí, dôveru v partnerstvo treba znovu vybudovať.

(reuters, bak)

  |  

Kaliňák: Taraba je slobodný človek, máme spoločné hodnoty

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) bude podľa šéfa rezortu obrany Roberta Kaliňáka (Smer) v parlamente vystupovať ako slobodný človek, naďalej však zostane súčasťou koalície. Kaliňák po rokovaní vlády povedal, že ich spájajú hodnoty vrátane snahy zabrániť nástupu progresívnej vlády.

Prezident Peter Pellegrini dostal minulý týždeň od premiéra Roberta Fica (Smer) návrh na Tarabovo odvolanie. Zaoberať sa ním chce po návrate z pracovnej cesty v Spojených štátoch.

Tarabov koniec požaduje predseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko (SNS). Vyčíta mu, že úspechy pripisuje sebe a neúspechy strane. Podľa národniarov s nimi minister dlhodobo vecne nediskutuje ani o dôležitých materiáloch rezortu. Taraba označil možné odvolanie za bizarné a poukazuje na výsledky svojej práce.

Strana navrhuje na jeho miesto štátneho tajomníka Filipa Kuffu. Ten v pondelok rokoval s premiérom a stretnúť sa majú opäť po návrate prezidenta. Pellegrini ešte v auguste vyhlásil, že na vedenie rezortu sú aj kvalitnejší kandidáti ako Kuffa.

(tasr, bak)

  |  

EÚ žiada od Ukrajiny reformy pred ďalšou finančnou pomocou

Predstavitelia Európskej únie žiadajú od Ukrajiny pokrok pri obmedzovaní tieňovej ekonomiky, zvyšovaní daňových príjmov a približovaní legislatívy európskemu právu pred uvoľnením ďalšej finančnej pomoci. Stretnutie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej s prezidentom Volodymyrom Zelenským v New Yorku bolo podľa osoby oboznámenej s rokovaním napäté.

Kyjev sa obáva zimného stupňovania ruských útokov pri nedostatku protivzdušnej obrany. Ukrajinských predstaviteľov pobúrilo aj vyradenie dvoch ruských oligarchov zo sankčného zoznamu. Von der Leyenová po stretnutí prisľúbila ďalšiu obrannú podporu a s postupom reforiem v parlamente aj ďalšiu rozpočtovú pomoc. Tento rok je podľa nej stále k dispozícii 37 miliárd eur.

Ukrajina žiada spojencov o vykrytie nečakanej rozpočtovej medzery vo výške približne 30 miliárd dolárov a rýchlejšie uvoľnenie úveru vo výške 104 miliárd dolárov. EÚ niektoré ukrajinské údaje spochybňuje a navrhuje zapojenie ďalších partnerov. Rokovania majú pokračovať o sedem až 10 dní.

Zelenskyj po stretnutí s Donaldom Trumpom ponúkol prímerie v útokoch na energetickú infraštruktúru, ak svoje útoky zastaví aj Rusko. Požiadal tiež o rakety pre systémy Patriot a licencie na výrobu interceptorov na Ukrajine. Ich domáca výroba sa však nemusí začať skôr než o rok.

(nationalpost, bak)